Dôkazom toho, že sa mu tam naozaj darilo, je fakt, že jedna americká firma založila kvôli nemu po návrate domov pobočku vo Viedni. Vrátil sa aj do kapely, ktorá ožila po devätnástich rokoch.

Pred nežnou revolúciou hrávala skupina okolo sto koncertov ročne a vďaka hitom Klára či Nemusíš sa tieňov báť ich vtedy všemocný Opus poctil vydaním albumu. Lenže prišla revolúcia a ľudia radšej vysedávali po kaviarňach, kde pozerali zahraničné videoklipy. Koncerty našich skupín, vrátane AC+, sa stále redukovali. Postupne nebolo pre koho hrať a kapela sa načas rozpadla.

„Nemali sme peniaze, chalani sa chceli zamestnať, lebo muzika nás neuživila. Mňa sa to týkalo dvojnásobne, pretože vtedy som už bol ženatý a mal som syna,“ spomína.

Uvedomil si, že je načase začať inak a inde.

„S bratom sme celý život snívali o tom, že pôjdeme do Ameriky.“ Brat tam už bol, Fredy sa ho rozhodol nasledovať.

„Máme síce rakúsky pôvod, ale takmer celá naša rodina žije v Chicagu,“ hovorí hudobník. Do Ameriky odišiel najprv sám, rodina ho nasledovala neskôr.

Na začiatok dostal klasický prisťahovalecký džob. Maľoval byty, a keďže nevedel po anglicky, učil sa jazyk. Vo voľnom čase hral na gitare a spolu s bratom huslistom hrávali v podchode.

„To, čo som zarobil za celý deň pri maľovaní, tam som mal za desať minút,“ smeje sa. Vyhrávanie na ulici im však dlho nevydržalo. „Fungovala tam miestna muzikantská mafia, ktorá nás odtiaľ rýchlo vyhodila.“

Možno intuitívne vytušila, že konkurencia zo Slovenska je veľká. Fredy je totiž multiinštrumentalista. Ak chcete vedieť, na čom hrá, je jednoduchšie spýtať sa, na čom nie.

„Dychové nástroje mi veľmi nejdú. Až na saxofón. Raz som jeden dostal a toľko som na ňom cvičil, že niečo by som zahral,“ hovorí.

Informácia o Fredyho muzikantskej zručnosti sa rýchlo rozšírila v slovanských komunitách prisťahovalcov. Práve tam sa bratia Herzovci, ktorí už mali vlastnú „zábavovú“ kapelu, skamarátili s Rusom dirigentom Nord Chicago Symphonia, čo je menšia verzia slávneho Chicago Symphonia. Obaja sa vybrali na konkurz. Fredyho na kontrabas vzali hneď, brata neskôr. Vydržal v ňom štyri roky. Zlákalo ho totiž stavebníctvo, ktoré zaznamenalo pred pádom Dvojičiek obrovský nárast. Základy mal dobré, doma vyštudoval stavebnú priemyslovku. V Amerike sa pustil aj do štúdia architektúry, ktorú však nedokončil.

„Takmer všetci chicagski Česi, Slováci a Poliaci sa vtedy živili stavebníctvom,“ vracia sa pár rokov späť. „Zrazu nastal v tomto odvetví veľký rozmach; štát garantoval obyvateľom pôžičky, ak ich nevládali splácať, platil za nich. Toto využili stavbári, developeri a začali vo veľkom stavať.“

Fredy pracoval najprv pre druhých, neskôr si založil malú stavebnú spoločnosť. Práce mali nad hlavu, napriek tomu i projektoval.

„Boli to také jednoposchodové domy s dvoma, maximálne so štyrmi bytmi s krásne upravenými trávnikmi okolo. Každý bol iný, aby som sa nenudil, a v každom z nich som zo dva roky býval a potom som ho predal. Postavil som ich asi desať.“

Vtedy to nebol problém. Stačilo si vymyslieť projekt a vypýtať si v banke úver. Na čokoľvek. Lenže po páde Dvojičiek dostali zelenú veľké developerské projekty.

„Začali vznikať obrovské sídliská podobné menším dedinám; kým oni stavali sídliská s 1 000 až 5 000 domami s nižšími cenami, my malí, čo sme stavali jeden-dva domy za rok, sme zostali bez roboty. Preto som sa, už rozvedený, vrátil roku 2005 domov s tým, že sa ešte vrátim. Dnes, v čase aktuálnej hospodárskej krízy, už na to nemám žiadny dôvod.“

Teraz pracuje v dvoch spoločnostiach ako manažér. V jednej sa zamestnal sám: „Staviame veľké  výrobné haly,“ do druhej dostal ponuku: „Asi pred rokom a pol som sa cez brata zoznámil s dvoma Američankami; jedna žije vo Viedni, druhá v Paríži. Venujú sa stavebníctvu, a keďže sa im moje americké projekty páčili, dostal som ponuku.“

Fredy to hovorí skromne, ale tie Američanky kvôli nemu založili pobočku vo Viedni! Momentálne sa teda pohybuje na trase Viedeň, Bratislava a Záhorie, kde funguje a skúša obrodené AC+. Jeho členovia zostali aj po Fredyho odchode v kontakte a práve on „ukecal“ speváka Juraja Trebuľu, aby sa nielen dali dokopy v takmer pôvodnej zostave, ale aj tvorili nové pesničky. Album i koncertný program už majú hotový, na jar začali vystupovať. No a v septembri si vďaka sponzorovi zahrá v Amerike a v Kanade. Trasa koncertov sa ešte rieši, ale reč bola aj o Chicagu, odkiaľ odišiel ako stavebník, aby sa vrátil ako hudobník. Cesty osudu sú naozaj nevyspytateľné.

Stavbár s gitarou: Basgitarista AC+ v Amerike projektoval domy

Výber pre vás