Tea Harbínyiová 

Tak to je aj medzi mnou a mojou manželkou. Dokážeme vzájomne cítiť pocity toho druhého, čítať si myšlienky, presne vieme, kde sa ten druhý nachádza... Už naše prvé stretnutie bolo magické. Zastali sme vedľa seba pred priechodom pre chodcov a čakali na zelený signál, že môžeme ísť. Zdvíhal sa vietor a ja som sledoval, ako na jej hlave tancuje krásny klobúk. Cítil som, že za chvíľu nastane moja šanca a chytím klobúk, ktorý jej z hlavy odletí.

Ona sa na mňa usmiala a skôr, ako odletel, povedala, aby som sa ním netrápil, vraj si ho zdvihne sama. Za chvíľu sa skutočne začal vznášať vo vetre. Usmiali sme sa na seba a išli spolu na kávu. Myslím, že v tej kaviarni sme obaja pochopili, že k sebe patríme. V našej domácnosti je bežné, že sa postavím z gauča a idem si po pohár vody. Na polceste už stretnem svoju ženu, ktorá mi ho s úsmevom podáva. Či ja vbehnem do kúpeľne a podám jej uterák, lebo viem, že si ho zabudla zobrať. Viem, že sa o ňu nemusím báť, keď mešká. Cítim, kde je a že je v poriadku. Rovnako tak viem, kedy má zlú náladu, túži byť sama, mám ju nechať osamote a prečkať, kým sa bude cítiť lepšie. A ona zase, čo si dám na raňajky.

Sme dvaja a pritom akoby jedna bytosť. Cítime a myslíme rovnako...

Duchovná sila: Sme dvaja a pritom akoby jedna bytosť

zivot

Život

Príbehy

korektný obsah

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Reportáže

Zaujímavosti

Video

PLUSKA.sk

Sme dvaja a pritom akoby jedna bytosť. Cítime a myslíme rovnako...

Súvisiace články

Stál tam, no nestihol som otvoriť: Otec sa prišiel rozlúčiť, hoci sa z nemocnice nikdy nevrátil

To, čo som videl, si neviem inak vysvetliť: Naozaj tu jeho duša ostala uväznená?

Silné nutkanie prestať čokoľvek robiť bolo neuveriteľné... Prišla sa starká rozlúčiť?

Výber pre vás