Tea Harbínyiová 

Som vášnivá korčuliarka. V&nbsp;lete chodím na kryté klziská. V&nbsp;zime nepoznám nič krajšie ako zamrznuté jazero, keď sa môžem preháňať po jeho ľadovej pokrývke. Príroda je príroda. Tú nič nenahradí. No jedno je pravda. Pre svoju vášeň riskujem. Vždy som jedna z&nbsp;prvých, ktorá skúša, či je už ľad dosť pevný a&nbsp;unesie ma. A&nbsp;aj jedna z&nbsp;posledných, ktorí sa s&nbsp;ním nevedia rozlúčiť. A&nbsp;raz sa mi to vypomstilo. Videla som, že sa už nikto nekorčuľuje. Veľké mrazy vystriedali teplejšie dni. Ale verila som, že ľadu je stále dosť. Opatrne som sa postavila na zamrznuté jazero. Zistila som, že nikde nič nepraská. Pomaly som začala korčuľovať. Po chvíľke som prestala byť opatrná a&nbsp;nabrala odvahu. Lietala som po ľadovej ploche a&nbsp;užívala si.

Až tak neopatrne, že som zašla na časť jazera, ktorá je slnku cez deň vystavená viac než tá druhá. Ani som nestihla počuť praskanie, odrazu som bola pod ľadom. Pozrela som sa nad seba a&nbsp;všade som videla iba ľad, ľad, ľad... Prepadla som panike. Začala som kopať nohami. Myslela som si, že zomriem. A&nbsp;vtedy som nad ľadom zbadala siluetu. Tá mi začala rukou ukazovať smer. Nasledovala som ju. O&nbsp;chvíľu som našla otvor, cez ktorý som spadla do vody. Zachránila som sa. Predychávala som stres a&nbsp;zimu a&nbsp;hľadala svojho záchrancu. No nikde nebolo nikoho. Bolo počuť len vtáky nad jazerom a&nbsp;nikde ani nohy.

Riskovala som a vypomstilo sa mi to: Takmer som sa utopila, no niekto ma zachránil

Výber pre vás

Riskovala som a vypomstilo sa mi to: Takmer som sa utopila, no niekto ma zachránil

Súvisiace články

Hádka nás rozdelila na dlhú dobu: Takmer som stratil brata, no stalo sa niečo zvláštne

Vždy som chcel vypátrať moju babku: Celý život som vyrastal bez nej, osud nás znova spojil

Nikdy nezabudnem na to, ako ma podrazil: Po rokoch sme sa znova stretli, cítila som iba chlad

Výber pre vás