Tea Harbínyiová 

Milujem svoje auto. Má päť rokov a ide ako hodinky. Napriek tomu ho dávam pravidelne kontrolovať do servisu. Aj oň sa treba starať a rozmaznávať ho. Skontrolovali geometriu, vymenili olej aj letné gumy za zimné pneumatiky a urobili všetko ostatné, čo k tomu patrí. Vraj funguje ako hodinky. Spokojne som si doň sadol, motor zachrapčal a už som sa rútil diaľnicou. Mal som pred sebou približne 50-minútovú jazdu. Bol pochmúrny jesenný večer: sychravo, tma, slabý dážď. Keď som opustil diaľnicu, čakala ma cesta medzi dedinami a poľami. Miloval som ju, jazda tam bola iná než na diaľnici – plná zákrut, pekných výhľadov a preraďovania. No niečo šlo inak ako bežne.

Napriek tomu, že moje auto skontrolovali, mi volant neustále stáčalo doľava. Akoby mi niekto ruku stále tisol inam, než som chcel. Bolo to také intenzívne, až som sa miestami ocitol v strede cesty. Musel som silno zatlačiť na volant, aby som sa vrátil do svojho pruhu. Našťastie bol večer a áut chodilo po tejto Bohom zabudnutej ceste málo. Volant bol neúprosný a trval na svojom. A moje ruky začínali byť vyčerpané. Vtom vybehol na cestu obrovský diviak. Keby mi volant nestáčalo doľava, isto by som doň narazil. Obišiel som ho bez škrabanca. A čuduj sa svete, sotva som okolo neho prešiel, volant sa opäť začal správať tak, ako sa má. Pripadá vám to neuveriteľné? Áno! Veru aj mne. Ale nič to nemení na tom, čo sa mi stalo. Dodnes si to nedokážem vysvetliť...

Pripadá vám to neuveriteľné? Áno! Ale nič to nemení na tom, čo sa mi stalo...

Výber pre vás

Pripadá vám to neuveriteľné? Áno! Ale nič to nemení na tom, čo sa mi stalo...

Súvisiace články

Nezamykal som, no dvere sa nedali otvoriť. Bolo to znamenie?

Náhody neexistujú! Znamienko krásy mi obrátilo život naruby

Polienko horelo: Nikto z nás ho do piecky nepriložil. A predsa tam bolo...

Milovala som svoju babičku! Hreje ma pri srdci, že sa takto rozlúčila

Výber pre vás