Na piatok 18. augusta 2006 bývalý pracovník urbárskeho spoločenstva nikdy nezabudne. Keď sprevádzal z hory lesné robotníčky, napadol ho rozzúrený medveď. Toto stretnutie malo katastrofálne následky. Šelma mu celkom zdevastovala tvár, a hoci mu ju lekári po niekoľkých operáciách dali ako-tak dokopy, následky bude mať až do konca života. Pozreli sme si fotografi u zo sanitky bezprostredne po úraze. Bolo vidno iba krvavú machuľu. Obrovský šok prišiel vo chvíli, keď Ján Gejdoš začal ukazovať na jednotlivé body. „Toto je nos, oko, líce...“ Človeku vtedy logicky napadne, že sa stal zázrak. Prežiť takýto útok rozzúrenej šelmy musí byť skrátka dielo vyššej moci. Napriek všetkému si Ján Gejdoš nevychutnáva pocit, že je dieťa šťasteny. Bojuje s každodennou realitou a trpí neznesiteľnými bolesťami.

Koľko tých operácií bolo? Pán Gejdoš márne loví v pamäti, pýta sa manželky. Po chvíli sa zhodnú na čísle šesť. Tri razy ho naprávali v Banskej Bystrici, rovnaký počet zákrokov absolvoval v Ružomberku. Posledný raz išiel pod skalpel začiatkom apríla, keď mu operovali oko. Napriek snahe lekárov je však jeho zdravotný stav od ideálu na míle vzdialený. „Poúrazová trauma pôsobí na organizmus negatívne, rany sa ťažko hoja. Na pravé oko vidím veľmi zle, ľavé je mi prakticky nanič. Doktori vravia, že je na ňom nejaký defekt. Zobrali mi z predlaktia žilu, ktorú mi potom voperovali nad oko. Keď zvraštím čelo, tak ho trochu otvorím, problém je však v tom, že sa už nedá zavrieť. Preto mi oko vysychá a musím si ho neustále mastiť. Niekedy ma reže tak, že sa to nedá vydržať. Keby sa našiel odborník, ktorý by mi ho vybral a nahradil umelým, bol by som mu veľmi vďačný,“ hovorí pán Gejdoš. Druhé veľké trápenie predstavuje nos. „Neviem ním dýchať, necítim. Všetky pachové kostičky sú preč. V tvári mám titánové platničky, ktoré sa v zime rozťahujú a nemôžem ani rozprávať.“

Bývalý poľovník hovorí, že medveď mu toho zobral veľmi veľa. Ako milovníka prírody ho najviac ničí, že prakticky nemôže chodiť von. „Len čo vyjde z domu a zafúka vietor, zakryje si tvár a uteká preč,“ ľutuje ho manželka Elena. Bez nej neurobí prakticky ani krok, je preňho najväčšou oporou. Otvorene hovorí, že nebyť jej, so všetkým by možno skoncoval... Hrôzostrašný zážitok ho poznačil viac, ako si spočiatku pripúšťal. Ešte dnes ho mučia desivé sny o hnedých prízrakoch s vycerenými tesákmi. „Posledný ma vyhnal z postele pred niekoľkými dňami. Vykríkol som, žena sa zľakla. Myslím, že ma to bude prenasledovať ešte veľmi dlho. Nepomohol mi psychológ, psychiater ani ľudoví liečitelia. Deti sa ma spočiatku na ulici báli. Je to veľmi ťažké,“ skloní hlavu.

<strong><a onclick="window.open('/pix?a=open&amp;oid=147577','Pix','scrollbars=no, menubar=no, location=no,toolbars=no,resizable=yes,width=600,height=600')"> </a>Nechcem milióny, chcem zdravie</strong>

Cestovanie za lekármi, na rehabilitácie, lieky, mastičky. To všetko sú peniaze, ktoré zatiaľ Ján Gejdoš ťahá z vlastného vrecka. Okrem šestnástich tisícok od poisťovne sa ešte nedočkal za úraz ani koruny. „Žijeme iba z dôchodku. Keby sme nemali úspory, nie je šanca,“ tvrdí. Poctivo si odkladá všetky účty, ktoré budú súčasťou žiadosti o odškodné od štátu. Keďže je medveď hnedý chráneným živočíšnym druhom, práve štát je zaň zodpovedný a nesie dôsledky za škody, ktoré spôsobí. Uplatniť si ho môže po dvoch rokoch od úrazu. „Dúfam, že sa nám podarí dať to všetko dokopy. Najlepšie by bolo zohnať si nejakého dobrého právnika, ale komu dnes môžete veriť?“ pýta sa Ján Gejdoš. Otázku, koľko by to malo byť, zatiaľ nerieši. „V istých novinách písali, že by to mohlo byť sedem miliónov. Iný Slovák, ktorého tiež poranil medveď s menšími následkami, než som mal ja, zinkasoval 1 700 000 korún. Ale ja tých sedem miliónov určite nedostanem, žijem v realite. Verte mi, že by som sa pokojne vzdal celého odškodného, keby som nemal tie strašné bolesti, mohol dýchať a najesť sa. A zavoňať opäť prírodu,“ vysloví zbožné želanie, ktoré je pre ostatných úplnou samozrejmosťou.

<strong> Neželám to ani bin Ládinovi</strong>

Medveď, ktorý zničil pánu Gejdošovi život, naďalej beztrestne behá „po slobode“. Hoci miestne poľovnícke združenie niekoľkokrát žiadalo o jeho odstrel, nepochodilo. „Pripadá mi, akoby si z nás robili žarty. Raz to ministerstvo životného prostredia nepovolí, potom schváli, ale odvolá sa na ochranárske združenie VLK. Raz vydali povolenie na odstrel počas tuhej zimy, keď všetky medvede spali. Nie som žiadnym katom týchto šeliem, ale ich stavy by sa mali jednoznačne regulovať. To čo teraz prežívam, neželám ani bin Ládinovi,“ hovorí nešťastný dôchodca. Aj keď dobre vie, že nemá zmysel trápiť sa otázkami prečo, niekedy im zákonite podľahne. „Asi som bol v nesprávnom čas na nesprávnom mieste, bol to moment prekvapenia. Predtým som sa stretol s medveďmi veľa ráz, ale vždy dosť ďaleko na to, aby sme si šli z cesty. Raz po mne medveď chcel skočiť, ale zahnal som ho varovným výstrelom. Možno to bola chyba, mal som ho zabiť. Mohol to byť práve ten, ktorý ma napadol.“ Pán Gejdoš zistil, že je jedným z troch ľudí na svete, ktorí prežili s takýmto zranením po útoku šelmy. Jedným je Rumun, ktorého tiež napadol medveď, útok agresívneho psa prežila jedna Francúzka. Rovnaký počet ľudí napadli v Liptovských Sliačoch medvede za posledné roky. Koľko ich ešte bude?

Prežíva peklo

Výber pre vás