Pred dvoma rokmi si Eniko nahmatala v&nbsp;prsníku hrčku. Jej dcéra mala vtedy iba jeden rok. Syn začínal so školskou dochádzkou, mal šesť rokov. Chemoterapia sa síce spočiatku javila ako veľmi nádejná a&nbsp;sľubná voľba. V&nbsp;liečbe však nastal zvrat a&nbsp;matka dvoch malých detí stále bojuje o&nbsp;možnosť žiť normálny život. Po tom, ako sa chemoterapia neosvedčila, zdravotná poisťovňa jej odmietla preplatiť ďalšiu konkrétnu liečbu. Jedna dávka stojí približne štyritisíc eur. Dnes je odkázaná na verejné zbierky a&nbsp;láskavosť dobrých ľudí.

S&nbsp;Eniko a&nbsp;jej dvoma kamarátkami sa stretávame v&nbsp;Čiernej Vode v&nbsp;okrese Galanta. Vyrastala tu, založila si rodinu, s&nbsp;manželom si zrekonštruovali dom, tak ako tisícky mladých rodín za pomoci hypotéky. Našou hostiteľkou je Enikina kamarátka Denisa. Sedíme spolu štyri ženy na letnej terase u&nbsp;Denisy doma, obklopuje nás upravená záhrada. Pevný kamarátsky trojlístok dopĺňa Monika. Náš redakčný fotograf si automaticky sadol bokom, necháva nás štyri ženy, aby rozhovor plynul v&nbsp;príjemnej harmónii, z&nbsp;času na čas ho pretkávame smiechom. Nezaujatý pozorovateľ by povedal, že ide o&nbsp;bežné kamarátske stretnutie, nebyť jediného rušivého bodu: Eniko má na hlave fialový turban, ktorým si chráni hlavu bez vlasov. Dokonale farebne ladí s&nbsp;jej sukňou.

„Po tom, ako som si objavila hrčku, ktorá bola veľká až tri centimetre, nasledoval dvojmesačný kolotoč vyšetrení, kým sa potvrdilo, že mám rakovinu,“ začína Eniko rozprávanie o&nbsp;začiatku náročnej životnej etapy. Chemoterapiu začala s&nbsp;veľkou nádejou, hoci prišla o&nbsp;vlasy, ktoré boli dlhé do pol chrbta. Nad vlasmi dnes iba mávne rukou. V&nbsp;procese liečby o&nbsp;ne prišla už druhýkrát. Statočne bojovala aj s&nbsp;vedľajšími účinkami chemoterapie. Doma ju totiž čakali povinnosti, starostlivosť o&nbsp;dve malé deti. „Dcéra mala rok a&nbsp;pol, nevedela som jej vysvetliť, že som po chemoterapii a&nbsp;nevládzem. Manžel bol v&nbsp;práci, obidve staré mamy sú mladé a&nbsp;ešte pracujú.“ Najprv to vyzeralo, že všetko je na tej správnej koľaji. Po druhej silnej dávke chemoterapie sa trojcentimetrový nádor zmenšil o&nbsp;polovicu. Postupne akoby mizol, v&nbsp;hre už boli iba milimetre. Zlom nastal po slabších dávkach, nádor začal opäť rásť. Eniko sa však nevzdávala, po ožarovaniach, bolo ich okolo štyridsať, prišla na rad tabletková forma chemoterapie.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

„Bolo to strašné. Myslím tým vedľajšie účinky. Na dlaniach a&nbsp;chodidlách som mala pľuzgiere a&nbsp;mokvajúce rany. Trpela som bolesťami, ruky som nemohla ani vystrieť. Znášala som to päť mesiacov. Manžel každý deň, pri odchode do práce všetko vychystal tak, aby som sa čo najmenej namáhala. Nakrájal mi napríklad chlieb a&nbsp;ostatné potraviny v&nbsp;chladničke. Všetky fľaše museli byť otvorené. Mala som problém umyť sa, znova mi pomáhal manžel. Akýkoľvek kontakt s&nbsp;teplou vodou mi spôsoboval fyzické muky. S&nbsp;upratovaním a&nbsp;domácimi prácami mi pomáhala mama a&nbsp;svokra.“ Kontrolné vyšetrenie však ukázalo, že ročná liečba chemoterapiou nebola až taká úspešná. Na dôvažok sa na pľúcach objavili nešpecifické noduly. Nasledovala operácia, histológia potom ukázala, že ide metastázy z&nbsp;pôvodnej choroby.

Imunoterapiu (Keytruda), ktorá jej mala zachrániť život, jej zdravotná poisťovňa odmietla preplatiť. Jedna zhruba mesačná dávka stála štyritisíc eur, liečba trvala jeden rok. „Vypočula som si od lekárov verdikt, ktorý by asi nikto nechcel nikdy počuť, že táto imunoterapia je jediná účinná liečba. Úspešnosť je však 60&nbsp;percent, bohužiaľ, v&nbsp;mojom prípade táto liečba nezabrala.“ Aktuálne ďalším pacientkam s&nbsp;rakovinou prsníka sa možno zlepší situácia. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková rozhodla o&nbsp;uhrádzaní lieku Keytruda z&nbsp;verejného zdravotného poistenia. Drahú liečbu by si tak nemuseli platiť pacientky samy. Keytrudu u&nbsp;nás zdravotné poisťovne preplácajú pri liečbe rakoviny kože, karcinóme pľúc, hlavy a&nbsp;krku. Kategorizačná komisia ministerke odporučila, aby liek hradili aj pacientkam s&nbsp;rakovinou prsníka.

Od marca Eniko začala s&nbsp;novou liečbou, ktorú si opäť musí hradiť sama, poisťovňa opätovne zamietla preplatenie liečby. Liek sa nazýva Sacituzumab Govitecan – Trodelvy. Musí sa podávať každé tri týždne počas jedného roka, jeden cyklus stojí 4&nbsp;644 eur. Žiadosť jej zamietli, pretože ide o&nbsp;kategorizovaný liek. Eniko sa môže odvolať, nutná je však aspoň začiatočná liečba, aby ošetrujúci lekár mal argument, že liek zaberá. Po novom by mohol byť liek Trodelvy na liečbu rakoviny prsníka plne preplácaný z&nbsp;verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva aktuálne rokuje s&nbsp;držiteľom registrácie lieku o&nbsp;podmienkach jeho úhrady.

Eniko po tom, ako sa jej štát obrátil chrbtom, pocítila solidaritu a&nbsp;empatiu ľudí z&nbsp;okolia. Ľudia v&nbsp;dedine, kde žije približne 1&nbsp;400 obyvateľov, jej dali pocítiť, že na ňu myslia a&nbsp;chcú jej pomôcť. „Stávalo sa mi, že mi miestni seniori a&nbsp;seniorky, ktorí nepoužívajú internetbanking, zaklopali na okno a&nbsp;núkali mi peniaze. Alebo keď som bola v&nbsp;predajni potravín, zastavovali ma ľudia a&nbsp;núkali pomoc. Svoj účel splnili aj sociálne siete. Na účet mi chodili peniaze aj od ľudí, ktorých som vôbec nepoznala. Išlo o&nbsp;symbolické aj vyššie sumy. Napríklad kamarátka z&nbsp;detstva mi venovala tisíc eur. Kamarátka zo strednej školy mi poslala štyritisíc eur. Od dojatia som plakala. V&nbsp;miestnych predajniach aj kostole boli pokladničky a&nbsp;ľudia prispievali na moju liečbu. Všetkým ľuďom som ne­smierne vďačná.“ Do hry vstúpili aj jej dobré kamarátky Denisa a&nbsp;Monika.

„Či už sme smutné, alebo šťastné, všetko spolu preberáme. S&nbsp;cieľom pomôcť Eniko sme v&nbsp;apríli zorganizovali dobročinný ples u&nbsp;nás v&nbsp;dedine. Eniko bola bez vlasov, preto sme sa rozhodli, že pánov vynecháme a&nbsp;vítané budú iba dámy. Išlo nám aj o&nbsp;to, nech má ten ples myšlienku, že my ženy, keď sa dáme dokopy, dokážeme veľké veci, a&nbsp;keď treba, spojíme sa pre dobrú vec,“ hovoria ochotné kamarátky. Eniko spomína, že pretancovala celú noc a&nbsp;na chvíľu zabudla na to, že bojuje so smrteľnou chorobou. Výzdoba, plné stoly dobrôt, to všetko zabezpečili verné kamarátky za pomoci sponzorov a&nbsp;ochotných ľudí. Čo je najhlavnejšie, vyzbierali približne štyritisíc eur, Eniko si tak mohla týmito peniazmi zaplatiť jednu dávku liečby. „Samotná Eniko, hoci je chorá, je empatická a&nbsp;aj ona pomáha tam, kde sa dá. My riešime banality, ona vážne veci. Chceme, aby vedela, že nie je sama a&nbsp;vždy sa môže na nás obrátiť.“ Kamarátky s&nbsp;humorom spomínajú, ako si Eniko chcela odšťaviť cviklu, pretože po náročnej liečbe bola málokrvná. Poprosila Denisu, či nemá doma zásoby tejto zeleniny. Šikovná kamarátka jej v&nbsp;krátkom čase pozháňala tri debničky cvikly, vzápätí ich mala pred dverami. „Ľudia mi znova klopali na okno, dokonca mi niektorí nosili kompóty,“ opisuje Eniko.

V&nbsp;júni opäť vyburcujú dámy z&nbsp;dediny a&nbsp;okolia, aby im pomohli vyzbierať potrebné peniaze na liečbu pre svoju kamarátku Eniko. „Pôjde o&nbsp;charitatívnu prechádzku, ktorá sa koná 15.&nbsp;júna. Vyrazíme od nás z&nbsp;dediny, zdoláme trasu dlhú päť kilometrov v&nbsp;príjemnom prírodnom prostredí. Budeme sa rozprávať, podelíme sa o&nbsp;svoje starosti a&nbsp;problémy, skrátka bude to psychohygiena. Cieľ cesty je pri vodnom kolovom mlyne v&nbsp;Tomášikove. Veríme, že prídu aj dámy, ktoré prispeli do zbierky napriek tomu, že Eniko nepoznajú osobne. Povie im svoj príbeh, aká je jej diagnóza a&nbsp;ako sa jej darí bojovať s&nbsp;onkologickou chorobou. Naši manželia a&nbsp;otcovia sa ponúkli, že nám uvaria lečo.“ Také kamarátky, aké má Eniko, by teda chcel mať každý. Každý deň si lámu hlavu nad tým, ako dostať chorú kamarátku do psychickej pohody. Najnovšie si najali inštruktorku, ktorá chodieva pravidelne domov k&nbsp;Denise, aby dámy z&nbsp;dediny a&nbsp;okolia, ktoré majú záujem, cvičili jogu. „Vždy napečiem niečo dobré, aby sme sa cítili príjemne,“ smeje sa Denisa.

Eniko začala už štvrtý cyklus liečby, práve čaká na prvé výsledky. „Nepoddávam sa, nepripúšťam si, keď sa cítim zle. Mám lepšie aj horšie dni.“ Z&nbsp;vlastnej iniciatívny podstúpila molekulárnu diagnostiku. Výsledky ukázali, že za jej chorobu nemôžu gény. Ide o&nbsp;šťastie v&nbsp;nešťastí, Eniko sa nemusí obávať, že ochorie aj jej dcéra či sestra. Príčina nie je známa, Eniko po nej ani neplánuje pátrať. Rakovinou prsníka trpí na Slovensku zhruba 30-tisíc žien. Každý rok ich pribudne približne tritisíc. Ak chcete statočnej Eniko pomôcť, jej príbeh aj číslo účtu nájdete na portáli Ľudia ľuďom.

Poisťovňa neprepláca ENIKO liečbu rakoviny. Súcití s ňou celá dedina, pomáhajú jej kamarátky

Výber pre vás

Poisťovňa neprepláca ENIKO liečbu rakoviny. Súcití s ňou celá dedina, pomáhajú jej kamarátky

Súvisiace články

Za rok užil 3 250 tabletiek: Ján (46) bojuje s Parkinsonovou chorobou. Na bicykli to ide ľahšie

Bojím sa a som stále v strehu: ANETA PARIŠKOVÁ otvorene priznáva obavy z návratu rakoviny

Jeden z najhorších druhov rakoviny: O karcinóme pankreasu dlho netušíte, takto sa prejavuje

Výber pre vás