Vladimír Kampf

Aj vo dne noc, aj v noci noc... Záchrane slovenskej vlny prišli na pomoc dámy, ktoré založili spolok Mokoša. Jedna je religionistka, druhá čarodejnica. Nežartujem. Mokoša alebo Mokoš je bohyňa staroslovanskej mytológie, patrónka úrodnej vlhkej teplej zeme, ženskosti, plodnosti, manželstva, zrodenia, domova. Je bohyňa úrody a ochrankyňa stád, pradenia a tkania. Preto si ju obhajkyne slovenskej vlny vzali za svoju patrónku.
<h3>Zaklincovaný kolaps</h3>
Na Slovensku o tradícii spracovania vlny z ovečiek už len rozprávame. V poslednom období je to u nás s vlnou tragédia. Nateraz zostali dve pradiarne, ktoré sa snažia udržať nad vodou. Väčšina produkcie odchádza do zahraničia. „O&nbsp;príčinách samy nevieme dosť. Budú určite v&nbsp;dovoze lacnej hotovej produkcie z&nbsp;Ázie a&nbsp;v zdeformovaných cenách. Podozrievame aj pozadie politiky a&nbsp;európskych obchodných nariadení. Nie všetky podniky skončili preto, že by nemali prácu,“ hovorí Ľubica Noemi Kováčiková.
Na ovčích farmách a&nbsp;salašoch musia ovečky každoročne strihať, ale čo ďalej s&nbsp;vlnou, to nevedia. Za strihanie oviec pritom treba zaplatiť. Vlna často končí niekde vyhodená na smetisku, kde skončiť nesmie, alebo v&nbsp;kafilérii. Tí šťastnejší bačovia ju dokážu veľmi lacno predať okoloidúcemu poľskému priekupníkovi. Náklady na strihačov im to nevráti. „Vlnospracujúci priemysel na Slovensku je v&nbsp;podstate vykynožený. Veľký problém je to, že nám tu nezostala žiadna práčovňa,“ hovorí Ľubica.

<h3>Ručne doma</h3>
Na domáce pradenie na kolovrátku je okrem vypratej vlny dôležité jej načesanie. Robí sa to buď na krampliach, bubnovej česačke, alebo na hrebeňoch. Záleží na tom, ako má finálna priadza vyzerať. Dievčatá začínali ručne-stručne – pradením priemyselne spracovaných česancov. „Obzerali sme sa po slovenskej vlne. Česance sa však dali zohnať iba zo zahraničia, takmer výhradne z oviec plemena merino, ktoré chovajú hlavne v Austrálii a na Novom Zélande. Chceli sme lokálnu vlnu, ale narazili sme.&nbsp; Tej bolo všade dosť, ale jedine surovej. Preto sme sa pustili do slovenskej vlny od začiatku. Museli sme ju vytriediť, oprať, načesať a&nbsp;spriasť. Všetko ručne doma, rúno po rúne. Vonku na dvore triedime to, čo strihač prinesie.“
Práca ručne doma, to nejaká veľká záchrana nie je, aj keď roky rozhovorov a&nbsp;trhov sa počítajú tiež. Ale: „Chceli sme svoje snaženie posunúť o&nbsp;úroveň vyššie. Preto sme sa pustili do návratu priemyselne spracovanej vlny. Za päť rokov ručnej práce a&nbsp;kurzov sme už osvety narobili veľa. Vieme, že ľudia opäť siahajú po lokálnej produkcii, prírodných materiáloch a&nbsp;oživení domáceho trhu. Na rozbeh sme potrebovali spracovanú vlnu.“ 
Spoločenstvo dám Mokoša spustilo e-shop so spracovanou slovenskou vlnou, priadzou na pletenie, česancami, vretienkami na pradenie a&nbsp;hrebeňmi na česanie. Ponuku budú časom rozširovať. Ručná práca a&nbsp;domáca produkcia sa nikdy cenou nevyrovnajú tej čínskej. „Vlna nie je len náš biznis. Pomáhame tým aj pradiarni. Doteraz sme od nich brali pre nich nezaujímavé množstvá. Potrebujeme sa dostať do zaujímavejších čísiel. Máme prsty aj v&nbsp;ďalších iniciatívach a&nbsp;mnohí naši priatelia a&nbsp;známi takisto pracujú na návrate slovenskej vlny, na oživení práčovne.“
Článok pokračuje na ďalšej strane...

<h3>V&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou</h3>
Ľubica je spoluzakladateľka päťčlenného občianskeho združenia Naša vlna. „Každá z nás má projekty okolo slovenskej vlny. Textil mám rada odmala.“ Na vysokej škole výtvarných umení začala študovať textilnú tvorbu. „V prvom ročníku som však prestúpila na grafiku. Dnes to trochu ľutujem, pretože som aj tak skončila pri textile,“ spomína. Okrem toho študovala na filozofickej fakulte religionistiku. Chvíľu boli s&nbsp;manželom a&nbsp;deťmi na Morave, kde sa snažili žiť v&nbsp;čo najväčšom súlade s&nbsp;prírodou.
„Nebolo to finančne ktoviečo. Pustila som sa preto do háčkovania a&nbsp;potom do pletenia. Mala som na krku tri malé deti, domácnosť, záhradu… Robila som, keď mi zostalo trochu času. S&nbsp;kamarátkou, s&nbsp;ktorou sme štrikovali, sme objavili kurz pradenia. Potrebovali sme si niekam vyraziť. Tam sa to začalo. Dva roky som si šetrila na kolovrátok. Neskôr som našla odvahu a&nbsp;skúsila som fungovať na vlastnú päsť. Začala som študovať pradenie. V&nbsp;tom čase žiadne knihy v&nbsp;slovenčine neboli k&nbsp;dispozícii. Pomohli mi webináre, blogy, videá, podcasty… Veľa som trénovala a&nbsp;začala som chodiť na trhy. Založila som si sama značku Manuzona, spravila som webstránku a&nbsp;e-shop.“ „Dnes to už s&nbsp;literatúrou o&nbsp;pradení v&nbsp;slovenčine nie je až také zlé. Na svete je kniha, ktorú napísala Ľubica,“ dopĺňa Alena Niňajová.

Pochádza zo Žiliny, ale zakotvila v&nbsp;Prahe, kde vyštudovala portugalistiku. Jej druhou školou je klinická naturopatia. „Ľudia si myslia, že som diplomovaná čarodejnica,“ hovorí so širokým úsmevom. „Klinická naturopatia sa u&nbsp;nás skladá z&nbsp;nutričnej medicíny a&nbsp;zo západnej fytoterapie. Je to seriózny viacročný obor komplementárnej medicíny. Teraz sa venujem bylinkám, kolovrátku a&nbsp;krosnám. S&nbsp;Ľubkou sme sa našli. Je dcéra evanjelického farára, ktorá sa spriahla s&nbsp;bylinkárkou.“ Babka Alenku síce priasť nenaučila, ale odmala žila s&nbsp;jej príbehmi o&nbsp;pradení a&nbsp;tkaní. „Priasť som sa naučila v&nbsp;Prahe na kurze. Časom som zistila, že mi nevyhovuje priadza z&nbsp;galantérií. Musela som si zabezpečiť vlastnú, aby som mohla robiť z&nbsp;priadze, akú chcem ja. Začala som v&nbsp;roku 2015 a&nbsp;o&nbsp;dva roky neskôr sme sa dali dokopy s&nbsp;Ľubkou.“
<h3>Trauma z&nbsp;hryzenia</h3>
Slovenská vlnená renesancia sa začala. „Každé plemeno ovce má špecifické vlastnosti. Vlna sa líši dĺžkou, jemnosťou, pružnosťou, farbou, poddajnosťou a tak… Jedna priadza sa viac hodí na kabát, lebo vydrží dlhšie, iná na svetrík pre dieťatko.“ Odmala mám problém s&nbsp;„hryzavosťou“ vlny. Čakal som, že ma dámy upokoja, že tento problém už je vyriešený, ale smola. „Niektoré druhy vlny hryzú. Na svete je vyše 1 400 plemien oviec. Ovce delíme zhruba na jemnovlnové, dlhovlnové, hrubovlnové a&nbsp;také akoby ‚medium‘ – tie sú väčšinou šľachtené na mäso. Jemnovlnové sú určené na fajnovejšie výrobky pre deti a&nbsp;ľudí s&nbsp;citlivou pokožkou. Nevýhodou jemnej vlny je to, že nie je odolná. V&nbsp;súčasnosti glorifikované merino dlho nevydrží. Starý sveter od babičky je pre hryzenie pre mnohých trauma. Výrobky z&nbsp;jemnej vlny sú nielen málo trvácne a&nbsp;odolné, ale rýchlo sa ‚žmolkujú‘,“ vysvetľuje Ľubica.
Typ vlny treba priradiť k&nbsp;potrebám a&nbsp;nárokom výrobkov z&nbsp;nej. „Nemôžete predsa všetky drevené veci robiť z&nbsp;lipy. S&nbsp;vlnou je to rovnako. Chceme sa dopracovať k&nbsp;tomu, aby sme vrátili slovenskú plemennú vlnu. Koncept plemennej vlny hovorí práve o&nbsp;tom, že každý typ vlny sa vďaka svojim špecifickým vlastnostiam hodí na iný projekt. Naším cieľom je ponúkať vlnu a&nbsp;priadzu odlíšenú podľa plemena oviec a&nbsp;ideálneho určenia,“ dodáva.

Dcéra bohyne Lady pomohla mame pri stvorení človeka. Je aj bohyňou osudu a pozná tajomstvo veštieb. Stará sa, aby každý človek šiel po ceste života danej osudom, ale dáva mu slobodu výberu medzi dobrom a zlom. Rada odmeňuje tých, ktorí bojujú o šťastie, a ukazuje východisko z beznádejných situácií. Ako bohyni osudu je jej zasvätené vreteno a kúdeľ, ktoré drží v jednej ruke. V druhej má symbol plodnosti a úrody – roh alebo misku.

Ostrihať, vyprať, načesať, priasť... ALENA A ĽUBICA sa pokúšajú o záchranu slovenskej vlny

Výber pre vás

Ostrihať, vyprať, načesať, priasť... ALENA A ĽUBICA sa pokúšajú o záchranu slovenskej vlny

Súvisiace články

Precestoval takmer celý svet: Košičan Vlado Jalč videl na vlastné oči už 185 krajín

S Mekym sme sa stretli v jeho Londýnskom byte: Po smrti jeho brata bolo veľa vecí tabu...

Šťastný človek z konca sveta: Štefan Čiko Barančík sa usadil ešte kúsok za ním

Výber pre vás