Z ničoho nič pedagógom: Dištančný UČITEĽ SLOVENSKA v mladosti učeniu veľa nedal

Učiteľky mu predpovedali kariéru murára, dnes je z neho distančný učiteľ Slovenska!

Dištančný UČITEĽ SLOVENSKA v mladosti učeniu veľa nedal a učebnice len vláčil so sebou

Vladimír Kampf

Zrazu mu to zapaľuje rýchlejšie, viac vydrží a&nbsp;dostáva nápad za nápadom. Niekedy má pocit, že jeho dni majú 72&nbsp;hodín. Možno o&nbsp;pár menej alebo aj viac... Bratislavčan vyštudoval pedagogiku. V&nbsp;jeho rodine o&nbsp;učiteľskej profesii ani nechyrovali. Prečo sa stal učiteľom? „Na túto otázku dávam každému novinárovi inú odpoveď,“ smeje sa Dávid. Najčastejšie hovorí, že bol slabý žiak, preto išiel na jednoduchú školu. Kdesi povedal, že deťom sa začal venovať cez svoj obľúbený šerm. Inde zasa, že je sociálne cítiaci a&nbsp;zdalo sa mu, že učiteľovanie je pekná rehoľa a&nbsp;práca s&nbsp;ľuďmi. „Popravde – neviem. Je pravda, že som bol vždy slabý žiak, ale nebol som sprostý. U&nbsp;nás doma rodičia riešili svoje a&nbsp;nemali čas na nás deti. Sme traja súrodenci, ktorí si tvorili svet po svojom.“

Už v&nbsp;prvom ročníku na základnej škole boli v&nbsp;jeho triede dvaja slabí žiaci. „Jeden rómsky chlapec a&nbsp;ja. Všetci ostatní mali na polročnom vysvedčení veľkú jednotku a&nbsp;ja som dostal obrovskú dvojku. Ťahalo sa to so mnou. V&nbsp;tretej triede som dostal do žiackej knižky poznámku za nejakú naháňačku. Nedal som ju doma podpísať. Pripadalo mi to ako hlúposť.“ Učiteľka si zavolala rodičov a&nbsp;vysvetlila im, že majú syna hlupáka, z&nbsp;ktorého bude akurát tak murár. „Súdružka učiteľka zdôraznila, že socialistická spoločnosť murárov potrebuje. Celé roky som bol zmierený s&nbsp;osudom murára. Neučil som sa, lebo mi to nedávalo zmysel. Načo?“

V&nbsp;ôsmom ročníku si dal dve prihlášky: jednu na dvojročné učilište – ako mu bolo prorokované – a&nbsp;druhú na športové gymnázium. V&nbsp;tom čase bol úspešný reprezentant v&nbsp;šerme a&nbsp;mal za sebou niekoľko výborných umiestnení aj na európskej úrovni. K&nbsp;tomuto športu ho doviedol otec. „Narodil som sa v&nbsp;nedeľu a&nbsp;mal som hovienko na hlave. Také deti vraj majú šťastie. V&nbsp;tom roku sa na gymnázium hlásilo málo chlapcov a&nbsp;zobrali ma na základe športových výsledkov,“ vysvetľuje. Nejaký čas mu vydržalo jeho neučenie a&nbsp;nepoužívanie učebníc. „Ku koncu gymnázia som dostal nápad, že sa skúsim učiť. Zrazu som mal samé jednotky. Na samé jednotky som aj zmaturoval. Na vlastnej koži som si vyskúšal, že keď sa študent učí a&nbsp;má priemerný intelekt, tak sa to dá zvládnuť.“

Takto zahodil kariéru murára. „V&nbsp;treťom ročníku základnej školy, keď som si upravoval akvárium a&nbsp;vylepšoval jeho osvetlenie, pichol som do zásuvky dva drôty a&nbsp;ich konce som sa snažil pripojiť k&nbsp;žiarivke, ale nedržalo to. Tak som pritlačil a&nbsp;zrazu tma. Celá ulica bola bez elektriny. To bol hádam ďalší podnet. Preto mi možno občas prepína. Bol to predsa čudný nápad, celý život sa neučiť a&nbsp;potom zrazu v&nbsp;osemnástich len tak z&nbsp;ničoho nič začať...“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Po gymnáziu sa mu nechcelo ísť hneď na vysokú školu. Chcel sa najprv naplno venovať šermu. „Bol som však rozhodnutý, že pôjdem na pedagogiku. Vedel som, že na prijímačkách budem musieť hrať na nejakom nástroji, preto som sa zištne prihlásil do ľudovej školy umenia.“ Vyštudoval učiteľstvo a&nbsp;školskú logopédiu. „Na vysokej škole som stretol úžasnú dievčinu Barbaru. Krásna, múdra, dobrá... Všetko. Hovorili sme si, že by sme sa mohli zobrať. Nemali sme kde bývať a&nbsp;ešte sme obaja chodili do školy, ale zdalo sa nám, že keď človek nájde toho pravého,nie je na čo čakať. Tak sme sa ešte počas vysokej školy vzali. Vyzeralo to, že nebudeme môcť mať deti. Povedali sme si, že po škole si nejaké adoptujeme. Zrazu manželke začali šialene chutiť hamburgery. Boli sme ju dať skontrolovať lekárovi a&nbsp;on nám oznámil, že čakáme bábo.“ Zrazu bolo všetko inak, než prorokovali lekári. Pár rokov po Viki sa im narodila Veve.

Ešte počas školy začal pracovať, aby všetkých uživil. „Keď sme skončili školu, bolo treba niekde bývať. Dal som si žiadosť o&nbsp;učiteľský byt. Prišla mi ponuka do Vištuka pri Pezinku. Tam som začal učiť. Potom som chvíľu učil v&nbsp;Bratislave, kde som dostal učiteľský byt tiež. To je tá nedeľa aj to ďalšie. Do Šenkvíc sme sa presťahovali, keď tam svokrovci kúpili dvojgeneračný dom.“

Popri tom všetkom zarábal, ako sa len dalo. „V&nbsp;automobilke som ťahal ťažké nočné, z&nbsp;ktorých ráno chlapi vracali. Drhli sme znečistené priestory. Ráno som sa opláchol a&nbsp;letel fóliovať časopisy. Večer som zasa chodieval hrať do baru. Mám rád hudbu. Hrám len tak na gitare či klavíri a&nbsp;do toho si spievam. Vraj mám ,chrapľák‘ ako Dalibor Janda. Aj v&nbsp;bare to bolo náročné. Hral som do noci a&nbsp;ráno som sa ponáhľal učiť do Vištuka. Mal som to pestré. Z&nbsp;učiteľského platu by sme ktovieako nevyžili. Privyrábal som si aj rozhodovaním v&nbsp;šerme. So šermom som sa dostal do sveta, jeden víkend som bol kdesi v&nbsp;Afrike, ďalší na juhu Európy a&nbsp;potom trebárs v&nbsp;Petrohrade.“ Vyskúšal si kopu povolaní. Robil aj na „ľahších“ manažérskych pozíciách. „To najťažšie je učiteľstvo na plný úväzok. Nič ťažšie som nikdy nerobil,“ hovorí so širokým úsmevom.

Dávid v&nbsp;súčasnosti okrem učenia nerobí fyzické brigády, ale školí, je kouč a&nbsp;mentor. V&nbsp;tom sa cíti silný. Deti aj rodičia pána učiteľa volajú Dávid a&nbsp;tykajú mu. V&nbsp;jednom zo svojich posledných statusov na sociálnej sieti si pochvaľuje, že deti zvládli online vyučovanie aj bez neho. Jednoducho zabudol, že má dobrovoľnú hodinu, a&nbsp;deti si to ani nevšimli. V&nbsp;zabehnutom projekte fungovali bez neho. „Bola to náhoda. Písali mi, ale ja som si to nevšimol. Keď som sa k&nbsp;nim konečne preklikol, taktne podotkli, že už je po všetkom. Len mi povedali, ako to prebehlo, a&nbsp;poslali výstupy. V&nbsp;minulosti som to už tak skúšal, že si žiaci robili program sami a&nbsp;ja som čakal pred triedou za dverami. Bol to môj sen, mať triedu, ktorá sa nespolieha na to, že príde učiteľ a&nbsp;žiaci sa učia to, čo im povie. Veď sú veľkí, veci si môžu preskúmať aj sami,“ teší sa.

Učiteľ na diaľku je naštartovaný naplno. Učí takmer všetkými komunikačnými kanálmi. Väčšinou sa s&nbsp;nimi zoznamuje za pochodu a&nbsp;potom s&nbsp;nimi dokáže zázraky. „Aby si niekto nemyslel, že mi učenie ide ľahko. Niekedy sa trápim a&nbsp;som nešťastný. S&nbsp;veľkými je to v&nbsp;pohode. Majú nadhľad. Dá sa s&nbsp;nimi rozumne rozprávať a&nbsp;vážia si slobodu. Minulý rok som však dostal naše milé žirafky, druháčikov. Prišiel som medzi nich s&nbsp;nápadom a&nbsp;priniesol som im na hodinu evakuačný plán školy, podľa ktorého mali dvojice označovať, kde sú triedy, kde záchody... Po dvadsiatich minútach sa mi nikto nevrátil. Stratili sa v&nbsp;škole. Prvá dvojica prišla s&nbsp;plačom. Nakoniec sa našťastie našli všetci.“ Deti skonštatovali, že to bola najhoršia hodina na svete. „Ja som sa zamyslel a&nbsp;na ich nemalé prekvapenie som skonštatoval, že keď toto bola najhoršia, tak už nás čakajú len samé lepšie.“

Našťastie lepších nápadov má Dávid kopu. Na online hodinách sa deti spájajú s&nbsp;rôznymi remeselníkmi, ktorí im ukazujú, čo a&nbsp;ako robia. „Naposledy som dostal nápad spájať triedy, aby sa učili spolupracovať nielen deti, ale aj učitelia. Prepojil som našich piatakov s&nbsp;piatakmi z&nbsp;Turzovky. Boli sme na nich traja učitelia. Bolo to skvelé.“ Dávid je tvárou kampane za vakcináciu. „Nerád ovplyvňujem druhých. Všetko, čo som vám povedal, je pravda, ktorej momentálne verím. Ľuďom hovorím iba to, čo urobím ja. Momentálne mi vakcinácia pripadá ako najlepšie možné riešenie, ktorému dôverujem.“ Mimochodom, Dávid nie je medzi zaočkovanými učiteľmi, pretože covid-19 prednedávnom prekonal. Dá sa zaočkovať neskôr, keď na neho príde rad.

Z ničoho nič pedagógom: Dištančný UČITEĽ SLOVENSKA v mladosti učeniu veľa nedal

Súvisiace články

Dobrý vojak oslavuje stovku: Bol tak skvele vymyslený, až mnohí veria, že naozaj existoval

Z bytu máme veľkú detskú izbu! Čo všetko Štefan Skrúcaný podriadil dcérke?

S automobilkou za humnami: Už na prvý pohľad vidno, že ZAVAR nie je chudobná dedina

Výber pre vás