Tea Harbínyiová 

Ale jeden strom, trikrát vyšší ako dom, vyschol. Kýval sa zo strany na stranu a my sme pri každej búrke tŕpli, či sa nezvalí. A tak sme dospeli k rozhodnutiu, že ho treba vyrúbať. Sťali ho a na zemi zostalo množstvo ihličia, vetiev, ale aj veľkých kusov dreva. Čakala nás celodenná robota. Pustili sme sa do nej už skoro ráno a podvečer stála kopa veľká ako auto pripravená na pálenie. Vetvy a ihličie, to, čo sa nedalo nijako použiť. Rozhodli sme sa vytvoriť provizórne ohnisko vedľa onej kopy, aby sme ju nemuseli nikam prenášať. Po dvoch hodinách intenzívneho pálenia som bol veľmi smädný a unavený. Na chvíľu som oheň nechal tak a šiel hore k chalupe. Dvere do nej sa však nedali otvoriť. Akoby boli zamknuté. No nezamykal som. Nakukol som dovnútra cez okienko.

Ani neviem prečo, oči mi padli na portréty našich predkov, ktorí kedysi v tomto dome žili. A ako som sa zadíval do očí jedného z nich, lampa zhasla. Sama od seba. Povedal som si, že idem ešte skontrolovať oheň a potom budem riešiť to ostatné. Predsa len, nemal som dobrý pocit z toho, že som nechal horieť na záhrade veľký oheň a nikto ho nereguluje. Prišiel som k nemu v hodine dvanástej. Jedna horiaca vetva buď spadla alebo ju odfúkol vietor od ohniska smerom k tej veľkej kope plnej ihličia a konárov. Keby som ju rýchlo nezahasil, isto by sa chytila celá. A to by sa mohlo začať nekontrolovateľné peklo s obrovským ohňom. Našťastie to dopadlo dobre. Som presvedčený, že mi v tom pomohli naši predkovia. Keď som sa vrátil do chalupy, lampa svietila a dvere sa otvoriť dali...

Nezamykal som, no dvere sa nedali otvoriť. Bolo to znamenie?

Výber pre vás

Nezamykal som, no dvere sa nedali otvoriť. Bolo to znamenie?

Súvisiace články

Náhody neexistujú! Znamienko krásy mi obrátilo život naruby

Nedokázal už odpustiť nikomu a nič... Dával to najavo aj po svojej smrti

Milovala som svoju babičku! Hreje ma pri srdci, že sa takto rozlúčila

Výber pre vás