Viera Václavková

Karol túžil ešte raz vidieť náš dom. Moji rodičia ho len minimálne zmodernizovali. Šťastie, že moja sestra je architektka a do všetkých úprav zasahovala s citom. Kuchyňa mu v mnohom pripomínala tú ich v bývalom rodičovskom dome, ktorý stál neďaleko. Prišli sme k mame a ona priniesla na lopáriku doma vyúdenú slaninku, klobásu, svoju cibuľku a chlieb. Karol sa zhlboka nadýchol tej vône. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. Spomínali sme školu, do ktorej sme my kopaničiari, ako nás spolužiaci z mesta prezývali, asi tri roky chodili pešo. Dva a pol kilometra do školy a toľko aj domov. Až keď mesto vybudovalo cestu, po ktorej mohol jazdiť autobus, spolužiaci nám závideli, že sa vozíme. Karol si pochutnával na jedle a čoraz častejšie dlhé pohľady venoval mame. Má osemdesiatpäť, ale v kuchyni sa zvŕta ako mladica. Keď si k nám prisadla, Karol vytiahol skicár a na čistej stránke pribúdali čiary, oblúčiky.

Rozhodol sa totiž, že namaľuje jej portrét. Nechcel si ju odfotiť, vraj ju potrebuje mať vpísanú v očiach. A skicár mu v tom pomôže. Poznal ju ešte v mladosti, keď k nám chodil. Na našich kopaniciach bolo dvanásť chalúp. Teraz sú tu chalupári a len päť pôvodných kopaničiarov. Karolov rodný dom po smrti rodičov predali. Asi tak o mesiac mi Karol zavolal, že obraz je takmer hotový, ale chce si ešte niečo skonfrontovať. Prišli sme k mame. Obraz sa jej páčil. Karolovi nie. Hneď vedel, čo musí vylepšiť. Je totiž samouk a na svojich dielach pracuje, až dokým nie je spokojný. Aj pri tretej návšteve cítil, že to ešte nie je ono. Vraj obrazu chýba duša. To je to, čím obraz upúta na prvý pohľad. Nám s mamou sa však páčil. Hneď som ho „sprivatizoval“ a zavesil na stenu. S Karolom sme si pripili kopaničiarskou slivovicou a na druhý deň sme odcestovali domov. O týždeň mi volala mama, že obraz v noci spadol a poškodil sa. A poobede som sa dozvedel, že Karola v tú noc skolil infarkt. Náhoda?

Neuveriteľný príbeh obrazu bez duše: Jeho autor odišiel na večnosť a v tom...

Výber pre vás

Neuveriteľný príbeh obrazu bez duše: Jeho autor odišiel na večnosť a v tom...

Súvisiace články

Dokáže rastlina súcitiť? Aj keď to znie neuveriteľne, mne sa to stalo

Zlý sen môjho syna sa premenil na skutočnosť. Ako to mohol vedieť?

Ten svietnik bol nádherný. No prinášal niečo nevysvetliteľné a strašidelné

Výber pre vás