Viera Václavková

Prechádzali sme medzi hrobmi a kamarátka ma upozornila na jeden, ktorého kamenná doska už bola pokrytá machom. Neboli na ňom kvety. No pána, ktorého rakvu kryla, si pamätala ešte z čias, keď ju dedko posielal s džbánikom po pivo. Bol to krčmár, za výčapným pultom stál vždy usmiaty a s každým žartoval. Dedko jej raz porozprával horor. Pri jeho počúvaní jej naskakovali zimomriavky od strachu. Tá dedinská krčma bola neďaleko cintorína, na ktorom mali hrobári drevenú búdu na náradie a na prezliekanie. Tak to bolo v minulosti. Občas pri kopaní hrobu našli nejaké zvyšky lebiek. Tie si ukladali v búde na policu. Pre niekoho to bolo morbídne, pre nich všedné.

Krčmár zámerne rozchýril, že sa v búde usadil duch, ktorý straší ľudí. Dedinou sa to šírilo ako mor a on to využil. Vymyslel stávku, pri ktorej sa chlapi bili päsťou do hrude, že to zvládnu. V stávke bola vždy fľaša slivovice. Chlap musel ísť za tmy na cintorín a z tej hrobárskej búdy priniesť lebku. Keď sa mu to podarilo, vyhral, keď nie, musel platiť. Za pár rokov, čo stávka platila, nikto lebku nepriniesol.

Raz sa v krčme zastavil nejaký neznámy mladík a dozvedel sa o stávke. Hneď súhlasil. Len čo vyšiel von, krčmár poslal do výčapu manželku a zmizol. O nejakú štvrťhodinku sa v krčme objavil mladík aj s lebkou. Chlapi od prekvapenia onemeli. Mladík ju položil na stôl a usmial sa. Povedal, že duch mu bránil vziať si lebku, vraj je to jeho hlava. Tak ju vrátil na policu a vzal si inú. A duch zase – vraj aby tú lebku nebral, že je jeho. Tak mu povedal, že dve hlavy nepotrebuje a jednu si vzal. Za výčapný pult sa vrátil krčmár a na stôl položil fľašu pálenky. Pilo sa do rána. Až keď bol starší a na cintoríne postavili dom smútku, prezradil kamarátom, že to on sa vždy nenápadne vytratil na cintorín a strašil ich, no nikto mu neveril.

Nebol to duch: Priznal sa, že na cintoríne strašil on, no nikto mu neveril

Výber pre vás

Nebol to duch: Priznal sa, že na cintoríne strašil on, no nikto mu neveril

Súvisiace články

Náhody neexistujú! Znamienko krásy mi obrátilo život naruby

Sme dvaja a pritom akoby jedna bytosť. Cítime a myslíme rovnako...

Milovala som svoju babičku! Hreje ma pri srdci, že sa takto rozlúčila

Výber pre vás