Tea Harbínyiová 

Nasťahovali sme sa do krásneho historického domu v&nbsp;centre mesta. Bol to úzky, zato vysoký, viacposchodový domček. Hneď nám padol do oka a&nbsp;tešili sme sa, ako budeme chodiť do starožitnej kaviarne priamo pri jeho vchode. Ako budeme nasávať mestskú atmosféru. V&nbsp;tom čase sme ešte netušili, čo nás tam čaká. Od začiatku sme si všimli, že v&nbsp;dome je akási zvláštna energia. Napohľad bol krásny, no aj tak sme sa v&nbsp;ňom cítili pochmúrne. Keď bolo vonku zlé počasie, jeho „chmúrnosť“ sa ešte zvýraznila a&nbsp;bol až desivý. Nahovárali sme si, že ide len o&nbsp;zvyk a&nbsp;že nás to prejde. No najmä v&nbsp;noci sa v&nbsp;ňom diali zvláštne veci. Počuli sme kroky. Každý večer škrípalo hojdacie kreslo. Občas sa sám od seba zapol televízor alebo sporák.

Inokedy sme našli otvorené okno, ktoré sme pred odchodom z&nbsp;domu zatvorili. V&nbsp;tom čase sa manžel rozhodol skrášliť našu malú záhradku a&nbsp;vydláždiť na nej terasu. Porýľoval celý pozemok. Vrchnú hlinu dal preč a&nbsp;doviezol novú zem špeciálne na rast trávnika. Zároveň sadil jeden strom. Keď preň pripravoval dieru, narazil na čosi tvrdé. Boli to ľudské kosti. Zavolali sme políciu, ktorá prípad začala riešiť. Kosti odviezli. A&nbsp;viete, čo sa stalo potom? Všetky zvláštne zvuky v&nbsp;našom dome prestali. A&nbsp;my sme sa v&nbsp;ňom konečne začali cítiť šťastne a&nbsp;bezpečne.

Nasťahovali sme sa do starého domu: Diali sa v ňom šialené veci! Našli sme niekoho pozostatky

Výber pre vás

Nasťahovali sme sa do starého domu: Diali sa v ňom šialené veci! Našli sme niekoho pozostatky

Súvisiace články

Sila kamarátstva: Jeho život visel na vlásku, no môj otec ho zachránil! Osudové stretnutie

Bola som hlúpe dieťa: Raz som ukradla niečo z cintorína, škaredo sa mi to vypomstilo

Najkrajšie dvojičky sveta oslávili 14: Pozrite, ako vyzerajú teraz! Puberta ich zmenila...

Výber pre vás