Viera Václavková

Chatu, do ktorej unikám v&nbsp;horúcich letných dňoch, keď sa v&nbsp;meste takmer nedá dýchať, sme vybudovali pred desiatkami rokov. Najskôr to bolo také rodinné zázemie. No dcéry vyrástli a&nbsp;nad dovolenkou s&nbsp;rodičmi v&nbsp;chate ohŕňali nosom. Čo na tom, že blízko bola priehrada a&nbsp;pekná príroda. Život to zariadil tak, že na chatu postupne čoraz častejšie cestoval len manžel –&nbsp;domáci majster. Všeličo bolo treba opravovať aj dorábať a&nbsp;jeho to bavilo. Ba pomáhal aj susedom. Keď sa dcéry vydali a&nbsp;on si už mohol užívať starobný dôchodok, trávil na chate čas od jari až do prvého snehu. Letoval –&nbsp;užíval si leto na chate. Až som občas mala pocit, že moja návšteva ho vyrušuje, že mu narúšam stereotyp. Takto ubiehali roky a&nbsp;manžel zomrel. Prvý rok po jeho smrti som nemala odvahu sama tráviť leto v&nbsp;chate.

No potom som si povedala, že prečo nie, zvládnem to, a&nbsp;veru celé leto som v&nbsp;nej bez problémov prežila. A&nbsp;bolo mi tam celkom dobre. Aj dcéry boli spokojné, že som sa tak rýchlo aklimatizovala. Trápila ma však jedna vec –&nbsp;keď som sedela na terase a&nbsp;popíjala kávu, občas som mala pocit, že mi niekto stojí za chrbtom. Obzrela som sa a&nbsp;ni­kto. Takto tam zvyčajne stál manžel a&nbsp;hneď vyrukoval s&nbsp;nejakou otázkou. Prosto ja som ho tam aj teraz po rokoch cítila. Raz horúčavy vyhnali z&nbsp;mesta aj moju mladšiu dcéru. Podvečer sme sedeli na terase, popíjali vychladené vínko, debatovali a&nbsp;vychutnávali západ slnka. Prosto užívali sme si. Dcéra mala v&nbsp;dlani zväzok kľúčov. Zrazu sa jeden po druhom začali uvoľňovať z&nbsp;krúžka a&nbsp;s&nbsp;cengotom dopadli na dlažbu. Pozerali sme sa na to ako na zázrak. Zaujímavé bolo, že vypadli len tie od chaty. Hneď zatelefonovala kolegovi a&nbsp;ten povedal, že asi tu máme duchov. Začudovali sme sa, no potom sme to pripustili. Možnože vypadli práve tie kľúče, ktoré roky používal manžel.

Môj manžel zomrel, ale jeho duch bol stále s nami: Začali sa diať šialené veci!

Výber pre vás

Môj manžel zomrel, ale jeho duch bol stále s nami: Začali sa diať šialené veci!

Súvisiace články

Prechádzali sme sa po lese, no zbadali sme niečo zvláštne: Bola to lesná príšera?

Celý deň som dostávala znamenia: Všetko sa kazilo, no zabránilo to veľkej tragédii!

Rád riskujem: Som stopár a spoznal som už mnoho ľudí, na tento strašidelný zážitok nezabudnem

Výber pre vás