Tea Harbínyiová 

O to ťažšie bolo, keď sme postupne začali badať, že sa s ňou niečo deje. Jej úsmev slabol, jej ruky prestávali vedieť piecť, jej myseľ zabúdala recepty, ktoré poznala celý život. Až to dospelo do štádia, že už nemohla bývať sama. Našli sme jej pekné zariadenie a navštevovali sme ju tak často, ako sme len mohli. S každou návštevou nás však spoznávala menej a menej. Jednu noc som mala zvláštny sen. Sedela som v električke. V tej istej, ktorou som chodievala k Linduške. Takmer celú základnú školu so mnou robievala po obede domáce úlohy. Keď boli hotové, hrali sme sa a smiali a smiali.

V tom sne som cítila veľkú nostalgiu za onými krásnymi časmi. Na zastávke sa otvorili dvere a nastúpila moja babička. Bolo úžasné vidieť ju opäť pri zmysloch, takú pôvabnú, čipernú a krásnu. Prišla ku mne, pohladila ma po vlasoch a najbližšie tri zastávky sme sa zhovárali. A smiali. Potom vystúpila. Ja však nie... Na druhý deň mi volali z domova, že zomrela. Bola to pre mňa a pre nás všetkých obrovská rana. Ale hreje ma pri srdci, že sa rozlúčila. A že som sa s ňou mohla odviezť aspoň tie tri zastávky električkou.

Milovala som svoju babičku! Hreje ma pri srdci, že sa takto rozlúčila

Milovala som svoju babičku! Takto sa so mnou rozlúčila

zivot

Život

Príbehy

korektný obsah

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Reportáže

Zaujímavosti

Video

PLUSKA.sk

Milovala som svoju babičku! Hreje ma pri srdci, že sa takto rozlúčila

Súvisiace články

Sme dvaja a pritom akoby jedna bytosť. Cítime a myslíme rovnako...

Nedokázal už odpustiť nikomu a nič... Dával to najavo aj po svojej smrti

Neverila som vlastným očiam. Zosnulý dedko na mňa hľadel cez oheň sviečky

Výber pre vás