Viera Václavková

Keď mi zavolala majiteľka exotického papagája, potešila som sa. Denne mám totiž v ordinácii len štvornohé zvieratá. Nevedela som, či jej vtákovi pomôžem, ale bola som rozhodnutá pokúsiť sa o to. Majiteľka mi zrejme s diagnózou nepomôže, veď ani netuší, koľko má vták rokov. Povedala, že je to modro-žltá samička druhu ara ararauna, má ju vyše mesiaca a že sa začala správať čudne. Prišla slečna vymaľovaná ako obrázok a na vyšetrovací stôl položila klietku. Jej papagáj bol isto niekedy krásavec, no teraz pôsobil zdevastovane. Vytrhal si perie, svoju ozdobu, kde len zobákom dočiahol.

Rodičia si ho vraj vzali po tom, keď náhle zomrela susedka, s ktorou mali dobré vzťahy. Inak by skončil niekde v zoo. Keď mi to tá mladá rozprávala, v hlave mi zablikalo. V celom okrese bola len jedna modro-žltá ara, s ktorou vždy prišla staršia pani, keď vták potreboval skrátiť pazúry. Dievčina mi povedala meno a hneď som si to v kartotéke vyhľadala. Ara sa volala Mia a pred dvoma rokmi, keď tu s ňou pani bola, mala 22 rokov. Povedala som to mladej a zhrozila sa. Hneď jej bolo všetko jasné. Papagáj je starý a možno už umiera. Vyviedla som ju z omylu. Keď počula, že tieto papagáje sa dožívajú aj 60 rokov, doslova vyvalila oči.

<em>„Mia,“</em> prihovorila som sa pacientke. Pozrela sa na mňa a zopakovala to. Hladkala som ju a zároveň vyšetrovala. Parazity v perí nemala. Zobrala som jej trochu trusu pod mikroskop. Ani vnútri neboli. Nebola chorá, zrejme má len depresie. Opustila ju pani, ktorú milovala, denne sa s ňou rozprávala a chýba jej láska. Preto sa poškodzovala a trhala si perie. Hladkala som ju, ona si zobák otierala o môj prst, rozprávala som sa s ňou a ona ožívala. Akoby som jej napichla infúziu. Dala som jej nejaké vitamíny a prikázala tej dievčine, aby sa Mii venovala a občas ju pohladkala. Ubehol asi mesiac a zavolala mi, že Mia sa lepší a už jej rastie perie. A ja som bola namäkko...

Láska je všeliek aj pre vtáka. Neverila som, ale presvedčil ma o tom sám...

Výber pre vás

Láska je všeliek aj pre vtáka. Neverila som, ale presvedčil ma o tom sám...

Súvisiace články

Oči sa nám stretli takmer po dvadsiatich šiestich rokoch. Je to vôbec možné?

Strom je akýmsi ukazovateľom rodinného šťastia. Keby som to nezažil, neveril by som...

Nevysvetliteľné mňaučanie: Že by sa kocúrova duša po smrti nedostala do zvieracieho neba?

Výber pre vás