Peter Ličák

Keď riaditeľka centra sociál­nych služieb v&nbsp;Batizovciach Katarína Bolisegová v&nbsp;roku 1996 zakladala ešte ako vedúca výchovnej, pracovnej a&nbsp;kultúrno-záujmovej činnosti športový klub Batizovský kľúč, netušila, že jeho zdravotne či mentálne hendikepovaní členovia raz budú prinášať zo sveta najcennejšie medaily. Batizovské centrum sociálnych služieb Dom pod Tatrami poskytuje v&nbsp;zrekonštruovanom barokovom kaštieli, ktorý dala postaviť rodina Máriássyovcov, sociálne služby ťažko zdravotne postihnutým ľuďom od konca päťdesiatych rokov minulého storočia. Za ten čas prešlo jeho bránami bezmála 1&nbsp;300 klientov. O&nbsp;dnešných 118 sa stará takmer 90&nbsp;pracovníkov.

„Pri založení nášho športového klubu som predpokladala, že šport môže spestriť život mnohým našim klientom, prinesie im nové podnety a&nbsp;zážitky, ale že niektorí naši klienti budú excelovať na svetových súťažiach, to som nemohla tušiť. Dvere do sveta otvorilo hendikepovaným športovcom prijatie klubu do Slovenského hnutia špeciálnych olympiád a&nbsp;pred jedenástimi rokmi aj do Slovenského zväzu športovcov s&nbsp;mentálnym postihnutím. Už štyri roky po založení Batizovského kľúča sa naši klienti prvýkrát zúčastnili na európskych hrách v&nbsp;Holandsku, a&nbsp;v&nbsp;stolnom tenise vybojovali dve bronzové medaily. To bol náš prvý medzinárodný úspech, ktorý sme niekoľkokrát nielen zopakovali, ale aj výrazne vylepšili,“ konštatuje zakladateľka športového klubu.

„Pre mňa bolo založenie športového klubu v&nbsp;našom centre sociál­nych služieb čosi také ako voda pre mlyn,“ hovorí inštruktorka sociálnej rehabilitácie Mária Pajerchinová (55). V&nbsp;Domove pod Tatrami pracuje už 28&nbsp;rokov, popri vedení keramického klubu je jej srdcovou záležitosťou pôsobenie v&nbsp;športovom klube. Nie div, v&nbsp;žilách pani Pajerchinovej koluje krv športovkyne. V&nbsp;mladých rokoch sa venovala atletike, jej najobľúbenejšou disciplínou bol beh na osemsto metrov.

„Na začiatku jesene sa naši hendikepovaní športovci zaskveli na atletickom štadióne Technickej univerzity v&nbsp;Košiciach na Majstrovstvách Slovenska špeciálnych olympiád. Ingrid Topláková získala titul majsterky Slovenska špeciálnych olympiád vo vrhu guľou, darilo sa jej aj na atletickej dráhe, kde v&nbsp;behu na 50&nbsp;metrov získala bronzovú medailu. Takú istú medailu v&nbsp;skoku do diaľky vybojoval Štefan Dzedzina, ďalší náš športovec Patrik Pecha si bronzové ocenenie doniesol za tretie miesto v&nbsp;behu na 50&nbsp;metrov,“ chváli posledné úspechy svojich zverencov bývala atlétka Mária Pajerchinová z&nbsp;podtatranských Batizoviec.

Najúspešnejší členovia športového klubu sú Milka Fabiánová (63) a&nbsp;Štefan Dzedzina (50). Milka prišla do Domova pod Tatrami v&nbsp;Batizovciach z&nbsp;Kurimy na hornom Šariši pred 35&nbsp;rokmi, Štefan, rodák z&nbsp;Kežmarku, v&nbsp;zariadení žije väčšiu polovicu života –&nbsp;28&nbsp;rokov. Koníčkom tejto sympatickej dvojice je stolný tenis. „Zistili sme, že so stolným tenisom sú naše dni oveľa krajšie, zmysluplnejšie. A&nbsp;vďaka tomuto športu sme spoznali mnoho krajín, dá sa povedať, že dnes máme vďaka tenisu kamarátov po celom svete, s&nbsp;väčšinou sa stretávame na špeciálnych olympiádach pre športovcov s&nbsp;mentálnym postihnutím. Na týchto európskych alebo svetových hrách súťažíme so Štefanom v&nbsp;štvorhre, ale aj v&nbsp;dvohrách mužov a&nbsp;žien,“ pochválila sa nám počas prestávky v&nbsp;tréningu v&nbsp;telocvični Domova pod Tatrami Milka. Jej zbierka olympijských kovov je naozaj výnimočná, na každej špeciálnej olympiáde patrí k&nbsp;najvážnejším favoritom. „A&nbsp;svojej športovej povesti neostane nikdy nič dlžná, Milka je skrátka istota, že nejaká medaila sa ujde aj Slovensku,“ konštatuje Milkina a&nbsp;Štefanova trénerka Mária Pajerchinová.

Hlavnú zásluhu na vzniku špeciálnych olympiád má sestra amerického prezidenta J.&nbsp;F.&nbsp;Kennedyho Eunice Kennedyová Shriverová, ktorá bola zakladateľkou športovej organizácie pre ľudí s&nbsp;telesným a&nbsp;mentálnym postihnutím s&nbsp;názvom Špeciálne olympiády. Do tejto medzinárodnej organizácie dnes patrí 170&nbsp;štátov, od roku 1996 je jej súčasťou aj Slovensko.

Milka so Štefanom sa prvýkrát postavili za stolnotenisový stôl na špeciálnej olympiáde v&nbsp;Írsku pred dvadsiatimi rokmi. Na tejto športovej premiére získali jednu striebornú a&nbsp;dve bronzové medaily. Ďalšie si priniesli zo súťaží vo Varšave, v&nbsp;Antverpách a&nbsp;Abú Zabí. Na olympiáde v&nbsp;hlavnom meste Spojených arabských emirátov bola Milka dokonca najstaršia spomedzi športovcov, ale ani seniorský vek jej nezabránil vo víťaznom olympijskom ťažení.

„S&nbsp;Milkou trénujeme trikrát v&nbsp;týždni, hráme pre potešenie, nie kvôli medailám, aj keď z&nbsp;každého víťazstva na súťažiach máme veľkú radosť. Na olympijských turnajoch sú kvalitní súperi, o&nbsp;výsledku rozhoduje to, ako sa dokážeme sústrediť na hru, veľmi dôležité je v&nbsp;každom zápase zistiť súperove slabé miesta. Najťažšie sa nám chytajú ‚sekané‘ loptičky, ich príjmu venujeme na tréningoch veľa času. Naším najlepším sparingpartnerom je naša trénerka pani Pajerchinová, ako bývalá atlétka sa vie počas súťaží vžiť do našich pocitov, dokáže pochopiť, čo prežívame, keď nás stolnotenisová raketa nepočúva, ako by sme si priali. Hoci už pre problémy s&nbsp;platničkami nebehá, na šport nezanevrela, často ju vídame na bicykli, vieme, že miluje plávanie,“ pochvaľuje si Štefan Dzedzina spoluprácu s&nbsp;trénerkou, ktorá o&nbsp;svojich zverencoch vravieva, že sú podtatranskí králi pingpongu.

Králi pingpongu: Úspechy na ihriskách nie sú výsadou zdravých športovcov

Výber pre vás

Králi pingpongu: Úspechy na ihriskách nie sú výsadou zdravých športovcov

Súvisiace články

Ako jedna rodina: Ľuďom s poškodením zraku pomáhajú v Levoči už viac ako sto rokov

Ateliér plný svätcov: Reštaurovanie sakrálneho dedičstva sprevádza silný pocit zodpovednosti

Najmladšia Polhora: Po veľkom požiari si pohorelci z Horehronia založili novú dedinu na východe

Výber pre vás