Tea Harbínyiová 

To bola otázka, na ktorú som už dlhšie nevedela odpovedať. Správal sa zvláštne. Bol odmeraný, nekomunikoval, nehľadel mi do očí, nepohladkal ma... Akákoľvek moja snaha mala iba krátkodobé úspechy a potom sa náš vzťah vrátil do zvláštnych koľají. Zdalo sa mi, že som už skúsila všetko. A tak som sa v zúfalstve dala nahovoriť na niečo, čo by som za normálnych okolností ihneď zmietla zo stola. Moja kamarátka mala vždy spirituálne myslenie, ja som bola z nás dvoch tá racionálna. Presvedčila ma, aby som šla k jasnovidke, ktorá jej vždy pomohla. Bola som zúfalá, šla som…

Keď si na to stretnutie spomeniem, ešte aj dnes sa mi zježia všetky chlpy na rukách. Vošla som do miestnosti, kde sedela. Pozdravila som, no ona neprehovorila ani slovo. A od toho momentu ani ja. Posadila som sa vedľa nej. Vzala do svojich rúk tie moje. Chvíľu na ne hľadela a potom dlho do mojich očí. Bez toho, aby nahlas prehovorila, všetko, čo som potrebovala vedieť, mi povedali jej oči a niečo mimozemské medzi nami. <em>„Umiera,“</em> vraveli mi jej oči. Moje boli udivené, neveriace. <em>„Neboj sa, všetko nakoniec dopadne dobre,“</em> upokojovala ma. Ja som však stále neverila a bez slova som odišla.

Doma som konfrontovala manžela. Skutočne! Mal rakovinu a nechcel o tom s nikým diskutovať. Jeho odmeranosť bola výsledkom smútku, strachu, hnevu... Všetkého, čo zažíva človek, ktorý sa bojí, že zomrie. No náš príbeh lásky sa skončil dobre. Ako jasnovidka predvídala. Vyliečil sa a náš vzťah sa opäť naplnil láskou, porozumením a šťastím.

Jasnovidka ma bez slov ubezpečila, že bude všetko v poriadku. Ako to mohla vedieť?

Výber pre vás

Jasnovidka ma bez slov ubezpečila, že bude všetko v poriadku. Ako to mohla vedieť?

Súvisiace články

Oči sa nám stretli takmer po dvadsiatich šiestich rokoch. Je to vôbec možné?

Strom je akýmsi ukazovateľom rodinného šťastia. Keby som to nezažil, neveril by som...

Nevysvetliteľné mňaučanie: Že by sa kocúrova duša po smrti nedostala do zvieracieho neba?

Výber pre vás