Peter Ličák

Vianoce sú v kresťanskom svete najvýznamnejším a najkrajším sviatkom s pestrou paletou ľudových zvykov a tradícií, ale sú aj časom, keď sa ľudia darčekmi snažia splniť tajné i odtajnené túžby a sny svojich blízkych. A občas aj tie svoje. Tak ako si svoj veľký dlhoročný sen splnil folklorista Stano Baláž (39) zo šarišskej dediny Raslavice na polceste medzi Prešovom a Bardejovom. Nie je taký hocijaký, okrem umeleckej hodnoty má hodnotu slovenského a možno aj svetového rekordu. To by však mohli potvrdiť iba komisári z Guinnessovej knihy rekordov. Taký veľký chór vinšovníkov, aký dal dohromady, sa len tak nevidí.

<h3>Storočný Raslavičan</h3>
Stano Baláž je vo folklóre pojmom, a&nbsp;to nielen doma v Šariši. Jeho život je nerozlučne spojený s&nbsp;folklórom a&nbsp;hudbou. Päť rokov bol primášom muzikantov vysokoškolského folklórneho súboru Torysa Prešovskej univerzity, viedol hudobníkov široko-ďaleko známej folklórnej skupiny Raslavičan, na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity viedol katedru hudby. Keď sa rozlúčil s&nbsp;kariérou vysokoškolského pedagóga, dva roky riadil Základnú umeleckú školu v&nbsp;Hanušovciach nad Topľou. Pred piatimi rokmi si v&nbsp;suteréne domu zriadil nahrávacie štúdio, medzi fanúšikmi folklóru rezonuje jeho meno ako vedúceho Ľudovej hudby Stana Baláža. Krátka, ale veľmi výpovedná vizitka etnomuzikológa, muzikanta, folkloristu, hudobného režiséra i&nbsp;producenta, ktorý má na svojom hudobnom konte viac ako 60 cédečiek.

Žije v&nbsp;rodných Raslaviciach, hornošarišskej dedine pod výbežkami Ondavskej vrchoviny z&nbsp;jednej strany, z&nbsp;druhej strany sa tiahnu vŕšky pohoria Čergov. Je to dedina, ktorá žije folklórom, ťažko by sme tu našli famíliu, ktorá by nemala niekoho z&nbsp;rodiny vo folklórnej skupine Raslavičan či v&nbsp;detskom folklórnom súbore Raslavičanik. „Počiatky Raslavičanu siahajú sto rokov dozadu, vtedy môj starý otec, raslavický richtár Anton Maník, dal dohromady miestnych nadšencov hornošarišských piesní a&nbsp;tancov. Keď dedinu navštívil v&nbsp;dvadsiatych rokoch minulého storočia legendárny fotograf, filmár a zberateľ ľudových piesní Karol Plicka, pozval raslavickú folklórnu skupinu na vystúpenie do Prahy. Tam vlastne Raslavičan odštartoval svoju cestu na pódiá,“ hovorí Monika, manželka Stana Baláža. Aj ona má folklór v&nbsp;génoch. Okrem toho, že je v&nbsp;manželovej skupine speváčkou, je umeleckou vedúcou Raslavičanu, kde ako organizačný vedúci pôsobí jej otec Anton Kontura.

Okrem Ľudovej hudby Stana Baláža, speváckeho tria Krasotky a folklórnej skupiny Raslavičan z Raslavíc v klipe účinkujú členovia FS Magura z Kežmarku, folklórnej skupiny Jána Lazoríka z Krivian, ženská folklórna skupina Poľana z Jarabiny, spevácka skupina Šafolka zo Smižian, mužská spevácka skupina Šambrinci zo Šambrona, píšťalkár Michal Smetanka z Brutoviec, rodina Kocáková z Vranova nad Topľou, trio Labirsky beťare z Medzilaboriec, Martina Ťasková Kanošová a jej manžel Viktor Ťasko z Hencoviec, Mária Mačošková a Anna Poráčová s vnukmi Ľudkom a Adamkom Šebejovcami z Prešova, Štefan Štec z Košíc, Dominika Novotná z Uličského Krivého, Ladislav Kišeľák z Prešova, Ľubomír Šimčík zo Sabinova a Jozef Hrušovský z Kapušian.

Interpreti videokoledy

Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Symbol nádeje a&nbsp;viery</h3>
„Hoci naša dedina naozaj veľmi intenzívne žije folklórom, mojím prvým nástrojom neboli husle, cimbal či akordeón, ktoré sú základnou výbavou každej ľudovej muziky, ale gitara. Otec bol rocker, hrával v&nbsp;bigbítovej skupine, v&nbsp;našej rodine sme nežili folklórom, u&nbsp;nás fičali Beatles, Rolling Stones, Deep Purple. Môžem povedať, že hoci dnes patrí k&nbsp;môjmu životu ľudová hudba, tá rocková mi dala ako hudobníkovi veľmi veľa. Zavčasu som pochopil, že hudobník by nemal lipnúť na jednom žánri, každá hudba má svoje čaro, každá má svojich obdivovateľov a&nbsp;fanúšikov,“ povedal nám o&nbsp;svojich prvých kontaktoch s&nbsp;hudbou Stano Baláž.
Nápad nahrať niektorú známu ľudovú pieseň či vianočnú koledu so stovkou ľudových spevákov nosil v&nbsp;hlave dlho, ale až v&nbsp;koronavírusovom období dozrel čas na jeho realizáciu. Ako vraví, podarilo sa mu s&nbsp;folkloristami zo Šariša, Zemplína, Spiša, s&nbsp;Rusínmi i&nbsp;Goralmi vyslať do sveta prostredníctvom unikátneho videoklipu posolstvo nádeje na lepšie časy aj ukázať, ako dokáže folklór spájať ľudí dobrej vôle.

„Hudobno-folklórnym projektom na báze vianočnej koledy som chcel ukázať, ako aj dnes možno prepojiť hudobné umenie s&nbsp;tradičnou kultúrou, ktorú držia pri živote folklórne skupiny, súbory i&nbsp;sóloví ľudoví speváci. Každý interpret zaspieval koledu vo svojom nárečí, vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojej dedine, v&nbsp;starorodičovskej drevenici, v&nbsp;drevenom Božom chráme. Podarilo sa nám vytvoriť zaujímavé multinárečové varianty, šarištinu strieda reč Goralov, rusínčinu zemplínske či spišské nárečie. Som šťastný, že sa mi v&nbsp;tomto projekte pošťastilo dať dohromady tri generácie, deti, rodičov, starých rodičov, ktorí vytvorili jedno veľké folklórne teleso. Vrcholom skladby, ktorú na túto príležitosť tak skvelo upravil vysokoškolský pedagóg a&nbsp;kontrabasista Jožko Hrušovský, je spoločný zborový refrén. Je to nádherne znejúca folklórna výpoveď, akýsi symbol nádeje a&nbsp;viery v&nbsp;lepšiu budúcnosť, po ktorej všetci tak túžime,“ predstavil nám veľký folklórny projekt jeho autor.
Videokoledu, ktorá je umeleckým stvárnením tradičného Štedrého dňa a&nbsp;jeho obyčajov, nakrútil Róbert Bošeľa zo stredného Slovenska, dramaturgiu a&nbsp;scénografiu mala pod palcom Monika Balážová. Podľa slov jej manžela, najťažším orieškom celého projektu bola logistika. Pieseň nahrali v&nbsp;štúdiu v&nbsp;Raslaviciach, klip však nahrávali na viacerých miestach. V&nbsp;skanzene pod Ľubovnianskym hradom, vo svidníckom skanzene, v&nbsp;Dome ľudových tradícií manželov Višňovských v&nbsp;Zámutove, u&nbsp;Lizákových v&nbsp;Lendaku, v&nbsp;Krivanoch aj v&nbsp;najstaršom drevenom Kostole svätého Františka z&nbsp;Assisi v&nbsp;Hervartove pod Čergovom. „Najväčšiu obavu som mal z&nbsp;toho, či aspoň trochu nasneží, ale mali sme šťastie, príroda nám to nepokazila, krajinu, kde sme nakrúcali, nám ako na objednávku zafarbila dobiela, koleda má tú pravú vianočnú atmosféru,“ teší sa z&nbsp;výsledku režisér klipu Stano Baláž.

Daj Boh ščesce... Taký veľký chór koledníkov ešte na Slovensku nevinšoval

Výber pre vás

Daj Boh ščesce... Taký veľký chór koledníkov ešte na Slovensku nevinšoval

Súvisiace články

Americký prezident pomýšľal na samovraždu, nechcel však opustiť synov

Aktívnou chôdzou zabojoval JINDRO PLANKA o svoje zdravie: A ešte si z toho odnesie aj zážitok!

Sladké pokušenie: MARTINA BLAŠKOVÁ pečie podľa receptov starých mám

Výber pre vás