Viera Václavková

Hneď z&nbsp;roboty som sa pobral na chatu. Utiahol som sa tam vždy, keď som chcel mať pokoj, na niečom pracovať alebo nájsť duševnú rovnováhu. Neraz aj vtedy, keď sme s&nbsp;manželkou nevedeli nájsť spoločnú reč. Teraz bol dôvod celkom prozaický: potreboval som dokončiť štúdiu, na ktorej som pracoval takmer rok. A&nbsp;keďže sa začínal predĺžený víkend, cítil som sa ako kráľ voľného času. Chata stála blízko rieky v&nbsp;peknom poraste. Mohol som z&nbsp;okna pozorovať vtáky aj zvieratá a&nbsp;bolo to úžasné.

Veľa pekných fotografií to dokazuje. Keď fučal vietor, stromy kvílili a&nbsp;vydávali fantastické zvuky. Vtedy som aj ja vnútorne stíchol a&nbsp;počúval som tú nádhernú prírodnú hudbu. Prenikala do mňa, dostávala sa mi do krvi a&nbsp;cítil som sa skvele. V&nbsp;ten deň som mal hneď od príchodu do chaty pocit, že tam nie som sám. Že ma niekto pozoruje, je v&nbsp;mojej blízkosti. Zakúril som v&nbsp;piecke, uvaril som si čaj a&nbsp;začal som pracovať. Občas som prerušil písanie a&nbsp;započúval som sa, či nezachytím nejaký zvuk. Pocit, že tam nie som sám, ma neopúšťal. Priam ma väznil a&nbsp;nedokázal som sa ho zbaviť, hoci som všetko poprezeral. Pracoval som dlho do noci a&nbsp;na záver som si nalial pohár vína.

Popíjal som a&nbsp;pozeral do mrazivej hviezdnatej noci. Ráno som z&nbsp;okna videl osrienené stromy a&nbsp;vetvičky kríkov. Otvoril som dvere na terasu a&nbsp;v&nbsp;sivobielej inovati na dlažbe mi udreli do očí dve stopy smerujúce von. Podľa veľkosti som usúdil, že sú pánske. Akoby tam bol niekto stúpil v&nbsp;nejakých čudných cvičkách a&nbsp;vzniesol sa. Žiadne iné ľudské stopy tam neboli. Ani na schodoch. Stál som a&nbsp;pozeral, ako sa do nich opiera slnko a&nbsp;topí ich. Nechápal som, kde sa tu vzali a&nbsp;komu patria. Pripadalo mi to, akoby niekto spadol z&nbsp;neba a&nbsp;hneď sa zase vzniesol. Veď v&nbsp;okolí chatky som nevidel žiadne ľudské stopy, iba zvieracie. Hoci odvtedy ubehli dve desaťročia, nevylúštil som to.

Cítil som, že niekto je v mojej blízkosti. To, čo som zbadal ráno, si dodnes neviem vysvetliť

Výber pre vás

Cítil som, že niekto je v mojej blízkosti. To, čo som zbadal ráno, si dodnes neviem vysvetliť

Súvisiace články

Hlavou mi preletelo, že je koniec... no zrazu sa objavil môj anjel strážny

Nikdy som sa to neučil. Nikoho som o to neprosil. No aj tak ju vidím. Budúcnosť.

Čo sme to vlastne videli? Dodnes tomu ani jeden z nás nerozumie...

Výber pre vás