Vladimír Kampf

MMA –&nbsp;mixed martial arts, po slovensky zmiešané bojové umenia, je dynamický a&nbsp;hlavne náročný šport. Kombinuje rôzne bojové techniky z&nbsp;viacerých disciplín a&nbsp;rôznych štýlov boja od boxu a&nbsp;kickboxu cez zápasenie až po džiu-džicu. Počas merania síl v&nbsp;stoji sa bojovníci nešetria, vymieňajú si údery a&nbsp;kopy. Na zemi to vyzerá ešte brutálnejšie pre rôzne páky, škrtenie, údery… Na MMA je najzaujímavejšia práve kombinácia techník. Zápasy sú plné nepredvídateľných momentov a&nbsp;rýchlych zvratov. Bojovníci musia mať výnimočnú fyzickú kondíciu a&nbsp;silu. Okrem fyzickej zdatnosti je dôležitá mentálna odolnosť a&nbsp;schopnosť zvládať tlak.

Na Slovensku tento šport nie je žiadna masová aktivita. V&nbsp;zásade je to chlapský šport, ale aj u&nbsp;nás máme niekoľko výnimočných „bitkárok“, od ktorých by som nechcel dostať úder. Dobre sa darí napríklad Eve Erdélyiovej zo Pšurnovíc pri Bytči z&nbsp;Wolf Pride Gym v&nbsp;Žiline. Stretli sme sa v&nbsp;klubovej telocvični.

„Po základnej škole som šla na súkromné bilinguálne gymnázium v&nbsp;Žiline. Ďalej budem pokračovať v&nbsp;štúdiu farmácie v&nbsp;Bratislave. Neskôr plánujem prejsť na štúdium stomatológie do Olomouca. Som v&nbsp;našej rodine prvá, ktorá sa vybrala týmto smerom. Taká čierna ovca,“ smeje sa Eva. „Mama s&nbsp;otcom vždy pracovali s&nbsp;autami. Otec má na starosti rozvoj služieb a&nbsp;mama bola prijímací technik. Teraz predáva autodiely.“

Farmácia a&nbsp;zubárstvo ju vždy fascinovali. „Baví ma vedieť, aké procesy prebiehajú v&nbsp;ľudskom organizme. Odmala som chcela byť buď kozmonaut, alebo lekár.“ Mimochodom, byť zubárka znamená, že môže svojim súperom naprávať chrup, ktorý im, nedajbože, počas zápasu môže poškodiť? „To v&nbsp;žiadnom prípade. Ale občas hovorievam žartom, že keď budem až taká dobrá, že budem súperom vybíjať zuby, budem so sebou nosiť aj vizitky,“ smeje sa. „Od toho sme ešte ďaleko. Byť zubárkou by ma bavilo. Je to zamestnanie, ktoré má budúcnosť. Zubári budú mať stále svoje miesto na svete,“ dodáva.

Jej cesta k&nbsp;MMA viedla cez otca. Bývalý boxer Mikuláš Erdélyi sa s&nbsp;Evou odmala doťahoval. Má len dve dcéry a&nbsp;nemal sa s&nbsp;kým pasovať. „Zo žartu sa bijeme aj teraz. Je to čoraz horšie, pretože už mu to viem vrátiť tak, že to nečaká.“ Jedného dňa sa dohodli, že keď si Eva opraví jedinú dvojku na vysvedčení, jej otec sa pustí do chudnutia. „Začal chodiť do jedného ‚gymu‘ u&nbsp;nás v&nbsp;Bytči, ale doma to nikomu nepovedal. Bol boxer, ktorý sa časom vypapal, a&nbsp;potom sa rozhodol, že schudne. Keď na to potreboval nejakú motiváciu, vymyslel si stávku s&nbsp;vlastnou dcérou. Dlho sme nevedeli, kam chodí. Neskôr sa nám podarilo vytiahnuť to z&nbsp;neho a&nbsp;začala som chodiť s&nbsp;ním. Vtedy sme už boli fanúšikmi Oktagonu, najväčšej česko-slovenskej organizácie, ktorá usporadúva turnaje bojových športov MMA. Z&nbsp;ničoho nič som mu povedala, že to chcem skúsiť.“

Nikdy predtým to nerobila, tak ju začal trénovať otec. „Keď som sa ho pýtala ako sa mám brániť v&nbsp;rôznych situáciách, niečo mi ukázal, ale plnohodnotné tréningy to nikdy neboli. Boli to len otcovské rady. Tak som začala chodiť na box a&nbsp;kikbox do toho jeho tajného ‚gymu‘. Neskôr som sa rozhodla skúsiť MMA. Bytčiansky tréner na poslal do Žiliny.“

Skúsiť MMA jej napadlo pri televízore. Vraj to na obrazovke vyzerá zaujímavo a&nbsp;dá sa tým zmeniť povaha. „Dovtedy som po sebe nechala skákať a&nbsp;dala som za pravdu niekomu inému. Chcela som vždy, aby bol pokoj. Teraz si už svoje poviem. Tento šport mi dodal veľa sebavedomia. Bývala som nesebavedomý človek. Teraz sa cítim lepšie aj sama so sebou,“ dodáva s&nbsp;úsmevom. Už sa nebojí len tak hocičoho. „Predtým som sa bála ísť do obchodu a&nbsp;vypýtať si rožky. Keď ma otec poslal do predajne, rozplakala som sa, pretože som sa nechcela s&nbsp;nikým rozprávať.“

Na prvom tréningu v&nbsp;Žiline jej nový tréner povedal, že za ten prvý tréning nemá platiť. Len mávol rukou. „Mysleli si, že ich prišla pozrieť princezná na hrášku, ktorá rýchlo ujde. Po piatich rokoch sa ich otec spýtal, či mi dávali nejakú šancu? Tréner povedal, že videl dievčatko, ktoré zrazu prinieslo zlato z&nbsp;majstrovstiev Európy v&nbsp;Belehrade.“ Nebol to jediný úspech. Nasledovali ďalšie. Striebro z&nbsp;najväčších majstrovstiev amatérskych bojovníkov MMA, neskôr na majstrovstvách sveta pridala bronz. „S&nbsp;tým nie som spokojná. Mala som len dve súperky. Z&nbsp;ďalších majstrovstiev sveta som už priniesla zlato,“ hovorí.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dievčatá, ktoré na Slovensku aktívne zápasia v&nbsp;amatérskych kategóriách, by sa dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Na profesionálky stačí jedna ruka. „Mám sny, ktoré si chcem splniť. Chcem priniesť zlato z&nbsp;ďalších majstrovstiev sveta juniorov z&nbsp;Taškentu v&nbsp;Uzbekistane. Chcem aj opäť zlato z&nbsp;majstrovstiev Európy v&nbsp;seniorskej kategórii a&nbsp;robím si nádej aj na zlato z&nbsp;majstrovstiev sveta seniorov. To sú moje plány na dva-tri roky dopredu. Potom prejdem medzi profesionálov, ak to pôjde.“

S&nbsp;„profíkmi“ to nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nestačí k&nbsp;nim len vhupnúť a&nbsp;užívať si slávu a&nbsp;peniaze. „Dobre žiť zo zápasov môže jedine Conor McGregor a&nbsp;niekoľko ďalších na svete. Ženy prežívajú najmä na sponzoroch, pretože ženské MMA nie je až také sledované. „Ženy sú počas zápasov oveľa krvilačnejšie. Muži sú strategickejší a&nbsp;snažia sa nájsť nedostatky súpera. Mám rada zápasy, počas ktorých to vrie. Ženy vedie vpred emócia, ale keďže nie sú až také sledované, nedostanú ani toľko peňazí. To sa podarí jednej z&nbsp;mála. Asi preto je pre mňa finančne zaujímavejšie niekomu zuby robiť ako mu ich vymlátiť,“ hovorí s&nbsp;veľkým úsmevom. „Nechcem sa spoliehať len na športovú kariéru. Robím šport, pri ktorom sa mi môže stať všeličo nepekné. Škola je pre mňa dôležitá. Možno by si to žiadalo ešte niečo ďalšie do zálohy.“

Dobré MMA zápasy sú trochu o&nbsp;divadle. Niekedy trochu dosť. Napríklad predzápasové takzvané trash talky, keď súperi po sebe vykrikujú urážky, ktoré sa nemusia týkať len športu. Pútajú tým pozornosť. „Mne sa to nepáči. Ja si myslím, že kvalita a&nbsp;kondícia sa má ukázať v&nbsp;klietke. Ja nechcem robiť trash talky, ale chcem ukázať svoju atraktivitu v&nbsp;ringu,“ zdôrazňuje. „Chcem byť dobrá komplexne a&nbsp;tým na seba prilákať pozornosť. Vykrikovanie mi pripadá smiešne. A&nbsp;ženy na seba dokážu kričať oveľa úprimnejšie a&nbsp;dokážu sa na seba viac naozaj nahnevať.“

Úder, páka... Všetko to bolí. „Počas zápasu to necítime takmer vôbec, pretože je v&nbsp;nás kopa adrenalínu. Som rada, keď počujem svojho trénera. Ani si neuvedomujem, že som práve dostala. Páky cítiť skôr, pretože je to dlhodobý tlak a&nbsp;nielen nejaká jedna rana. Horšie je to, keď adrenalín začne odoznievať. To je potom často strašné. Zrazu mám trebárs opuchnutú nohu okolo píšťaly. To sa stáva často. Napriek tomu ma to baví.“

Najkrajšia je vraj príprava na dôležité majstrovstvá. „Keď sa mi potom podarí a&nbsp;rozhodca mi na tri sekundy zdvihne ruku, uvedomím si, že celé tie mesiace, bolesť, vykĺbené prsty, že to všetko za to stálo.“ V&nbsp;klietke ide o&nbsp;víťazstvo. Treba rátať nielen s&nbsp;rozdanými, ale aj s&nbsp;inkasovanými ranami. „Nováčikovia nedokážu odhadnúť, ako veľmi sa môžu drať vpred. Chcem nejakému dať trebárs len slabšiu ranu, ale oni mi doslova skočí do rany. Vtedy ma to bolí aj za neho. Často sa tomu nedá vyhnúť a&nbsp;nováčikovia bez skúseností na vlastnej koži ani neprídu na to, ako sa hýbať čo najbezbolestnejšie.“

Evin otec je vraj celkom rád, keď vidí, že na tréningu aj trochu dostáva. Vraj si aspoň lepšie uvedomí, čo robí zle. „S&nbsp;mamou Adrianou to je horšie. Keď som jej po prvý raz povedala, na aký šport sa chcem dať, viac-menej zo žartu ma prefackala, aby som si to rozmyslela. Nerozmyslela. Stále má na to ťažké srdce. Najviac ju trápia moje diéty. Podľa nej celé dni nič nejem. Môj priateľ si zasa pochvaľuje švédske stoly, ktoré vie mama nachystať. Dokáže nakŕmiť aj toho, kto už nechce jesť. Moja šalátová diéta je pre ňu katastrofa. Mne zasa počas nej chýbajú sladkosti. Milujem cukor a&nbsp;cukrové výrobky. Našla som si nejaké náhrady, ale krémeš je krémeš a&nbsp;nič sa mu nevyrovná. Alebo medový rez... Hm...“

Čierna ovca a tvrdý úder: Bojovníčka MMA Eva Erdélyiová neraz išla so silami na doraz

Výber pre vás

Čierna ovca a tvrdý úder: Bojovníčka MMA Eva Erdélyiová neraz išla so silami na doraz

Súvisiace články

Domškoláci spod lesíka: Lucia sa venuje deťom na individuálnom vzdelávaní

Prístav čaká na vzkriesenie: Technické unikáty a historické budovy spod mrakodrapu

Ľudstvo otvorilo brány do pekla: Jedinečný festival pod holým nebom poukazuje na vážny problém

Výber pre vás