Jana Homolová

Prvý decembrový štvrtok vstúpila do Siene slávy Slovenskej televízie a&nbsp;rozhlasu mimoriadne talentovaná herečka, ba priam diva Božidara Turzonovová, o&nbsp;ktorej možno málokto vie, že jej predkovia sa pohybovali na dvore posledného bulharského cára.

Podiel na jej krstnom mene má zrejme pôvod rodičov. Narodila sa v&nbsp;bulharskej Sofii srbsko-macedónskym rodičom. Otec pochádzal zo Solúna, bol veľký germanofil, študoval v&nbsp;Berlíne a&nbsp;ako inžinier architekt vyvinul prefabrikáty, ktoré sa neskôr stali súčasťou socialistickej panelovej výstavby. Nečudo, že závan aristokracie a&nbsp;modrej krvi sa odzrkadlil v&nbsp;dobrých spôsoboch a&nbsp;prísnej výchove budúcej umelkyne. „Priznám sa, že som z&nbsp;generácie, ktorá bola naozaj veľmi vychovávaná. Keď som sa objavila po 21.&nbsp;hodine na ulici bez sprievodu, na druhý deň som bola v&nbsp;zborovni. A&nbsp;to som len išla z&nbsp;kina Liga (bývalé kino Mier, pozn. red.) o&nbsp;dva domy nižšie, ale už sa to riešilo… Napriek prísnej výchove si myslím, že to bolo veľmi užitočné,“ začala svoje rozprávanie, lepšie povedané, spomínanie uznávaná herečka. Dnes spôsoby a&nbsp;výchova, aké sa jej dostali, využíva na každom kroku. „Napríklad som nesmela sedieť a&nbsp;mať kolená od seba. Keď sme cestovali električkou, pamätám si, ako ma mama upozorňovala: ‚Kolená! Kolená!‘ Alebo sme nesmeli mať pri jedle jednu ruku pod stolom, čo je teraz v&nbsp;reštauráciách absolútne bežné, až sa má človek chuť spýtať, či je tá ruka pod stolom pasívna alebo aktívna,“ podotkla so smiechom. Svoju výchovu považuje s&nbsp;odstupom rokov za elitnú.

V&nbsp;mladom veku zažila kapitalizmus, no dobre si pamätá aj Víťazný február, konkrétne rok 1948, keď došlo ku komunistickému prevratu. Pochádzala z&nbsp;prvej generácie pionierov, ktorým komunisti venovali Pioniersky palác (súčasné sídlo prezidenta, pozn. red.). Na jeho otvorení prvýkrát v&nbsp;živote videla banán. Organizovali sa tam mnohé záujmové krúžky. Medzi inými aj dramatický, ktorý Božidare Turzonovovej ovplyvnil celý život. „Tým, že sme ako pionieri dostali palác, vyrastali sme v&nbsp;nádhernom prostredí. Až teraz si uvedomujem, aké je dôležité, aby dieťa vyrastalo v&nbsp;krásnych priestoroch. Nás to dosť kultivovalo. Dramatický krúžok, ktorý som navštevovala, navštevoval aj Ferko Kovár, bratia Mikulíkovci, Stano Dančiak, Stanko Párnický, Julo Satinský… Následne sme všetci začali chodiť do rozhlasu a&nbsp;boli sme prví členovia Detskej rozhlasovej dramatickej družiny,“ zaspomínala na svoje umelecké začiatky. Tie pokračovali na Vysokej škole múzických umení v&nbsp;Bratislave. Božidarini ročníkoví profesori boli JankoBorodáč a&nbsp;Karol L.&nbsp;Zachar. „Dostali sme veľmi dobré základy a&nbsp;najmä rečové, lebo dnes darmo vrieskate, keď ste nezrozumiteľný. A&nbsp;darmo sa tu dejú všelijaké procesy, keď ľudia nevedia, o&nbsp;čom ten proces je,“ zdôraznila herečka, s&nbsp;ktorou do rovnakej triedy chodila Emília Vášáryová, Elena Galanová, Jela Bučková, Dušan Lenci, Dušan Skokan, Ján Valentík a&nbsp;ďalší.

Už počas štúdia na VŠMU si herečka zahrala vo svojom prvom filme Most na tú stranu spolu so svojím osudovým mužom a&nbsp;zároveň neskorším manželom Jozefom Adamovičom (†74). Po tomto debute nasledovali postavy v&nbsp;dielach ako Buddenbrookovci, Adam Šangala, Vivat Beňovský! a&nbsp;mnoho iných… Ona herecká diva a&nbsp;on štátny krásavec. Nebolo možné, aby svoj život nespečatili svadbou. Dnes už je verejne známe, že ich vzťah vydržal asi všetko. Herečka pri Jozefovi stála aj vo veľmi ťažkých chvíľach, ktoré ho postretli. Či išlo o&nbsp;vážnu autonehodu, nehodu lietadla s&nbsp;núdzovým pristátím, jeho zdravotné problémy, či podnikateľský neúspech. Až je ťažké uveriť, že bez životného partnera žije už dlhých jedenásť rokov.

Pri nedávnej spomienke na Jozefa Adamoviča, ktorá sa uskutočnila v&nbsp;Modrom salóne SND, si na manžela zaspomínala. „Jozefa som vnímala ako kolegu, kamaráta, ešte keď sme boli mladí. Boli sme naplno zaujatí prácou v&nbsp;divadle. Rozbiehala sa vtedy televízia – v&nbsp;56.&nbsp;roku. Jozef potom odišiel do Prahy, kde žil štyri roky. Potom natočil film, s&nbsp;ktorým išiel na Kubu. Bol tam asi mesiac, mal okolo seba ochranku. Keď sa odtiaľ vrátil, povedal, že už môže zomrieť, lebo zažil totálnu slávu. Ale potom človek zistí, že sláva je vlastne poľná tráva. Zrazu to zmizne a&nbsp;život plynie ďalej,“ uviedla umelkyňa, ktorá už viackrát priznala, že keby jej v&nbsp;tých časoch a&nbsp;s&nbsp;dvomi deťmi nepomáhala doma gazdiná, bola by stratená. „Obe dcéry som ,prepašovala‘ na svet, ale bez gazdinej by som nemohla robiť svoje povolanie. Boli sme úplne zavalení prácou v&nbsp;divadle aj v&nbsp;televízii, kde sa stále niečo vyrábalo. Na konte máme viacero spoločných projektov, veľa inscenácií. Jožko bol prvý, čo išiel rovno z&nbsp;gymnázia do divadla. Do toho prišiel rok 1968, normalizácia. Naša generácia toho prežila najviac. Prežili sme najväčšie kotrmelce,“ zamyslela sa s&nbsp;tým, že podobné kotrmelce zažila aj v&nbsp;manželstve.

„Môj život s&nbsp;Jozefom nabral rôzne fazety všetkých žánrov od talianskej komédie cez Sofok­love drámy, Ibsenove atmosféry, Čechova… Koľkokrát sme boli od seba, ja na jednej strane, on na opačnom konci republiky. Veľmi mi chýba, status vdovy je veľmi smutný. Dával mi veľkú istotu, milovala som naše dlhé cesty autom, keď sme cestovali iba my dvaja, milovala som naše nočné rozhovory aj naše nočné hádky. Naozaj sme toho prežili veľa. Jozef žil veľmi silný a&nbsp;intenzívny život,“ vyznala sa. Zaujímavosťou je, že umeleckým smerom sa ich dcéry filologička Andrea a&nbsp;právnička Lucia rozhodli nevydať. Vlado Kobielsky, moderátor galavečera, ozrejmil dôvody pomocou citácie dávnejšieho vyjadrenia Božidary Turzonovovej: „Moje dve dcéry sú šťastne netalentované.“

Ako prvého hosťa si herečka pozvala divadelného kolegu a&nbsp;kamaráta Františka Kovára. Ten svoju kolegyňu dlhé roky obdivoval, až kým neprišla možnosť zahrať si po jej boku. „Prvýkrát sme sa stretli v&nbsp;SND na Malej scéne v&nbsp;hre Pohania. Za túto hru si dostala aj cenu Dosky za herecký výkon… A&nbsp;ja som tam hral šamana, hlásal som, že Boh ne­existuje, a&nbsp;po tejto hre som vždy Božidare hovoril, že my sa asi po každom predstavení budeme musieť ísť vyspovedať,“ povedal umelec so smiechom a&nbsp;zároveň tým narážal na to, že obaja majú blízko k&nbsp;Bohu.

Dvojicu nespájali len divadelné dosky, ale aj pedagogické prostredie. Na VŠMU sa im podarilo vychovať niekoľko generácií výborných hercov, ako je napríklad Csongor Kassai, Milo Král, Attila Mokos, Szidi Tobias. Na margo niekdajších študentov Dana Dangla a&nbsp;Andreja Bičana Božidara len s&nbsp;mávnutím ruky dodala: „Dangl a&nbsp;Bičan boli skvelí. Ja som ich videla ako úžasných komikov. To boli takí ,rošťáci‘, no a&nbsp;dnes sú to bohatí podnikatelia.“

Ďalším herečkiným talentovaným študentom bol herec a&nbsp;scenárista Andy Kraus. Ten ako ďalší pozvaný hosť otvorene priznal: „Dačka, ty si bola moja prvá láska. Ja som bol to teba zamilovaný. Mal som päť rokov, keď som ťa videl v&nbsp;postave Anastázie v&nbsp;seriáli Vivat Beňovský! Osud to zariadil tak, že rok nato sme sa s&nbsp;rodičmi nasťahovali do Dačkinej blízkosti, takže sme sa občas stretávali. Ona najskôr nevedela, kto som, ale ako dieťa som začal nakrúcať v&nbsp;Mlynskej doline, takže ma postupne spoznávala. Hrali sme dokonca spolu v&nbsp;niektorých inscenáciách.“ Keď sa rozhodol prihlásiť na VŠMU, potešilo ho, že v&nbsp;komisii zbadal svoju susedku. „My študenti sme tam vyklepaní stáli na chodbe, pani Dača vyšla a&nbsp;povedala nám: ,Deťúrence, prvé kolo je anonymné, my si vás budeme nejako postupne volať, ale neviem, ako to začať… No, Andynko, poď ty prvý…‘ Čiže takto anonymne sa to začalo,“ zasmial sa herec, ktorý o&nbsp;Božidare povedal, že síce bola prísna, ale skvelá pedagogička.

Po rokoch jej ponúkol príležitosť zahrať v&nbsp;jednom z&nbsp;najpopulárnejších denných seriálov. Vďaka tomu si herečku zamilovali aj mladé generácie divákov. Pracovnú príležitosť však Božidara prijala predovšetkým vďaka ich súkromným väzbám. „Práve tie mi trochu pomohli v&nbsp;odvahe osloviť ju a&nbsp;pozvať na kasting, pretože inak si neviem predstaviť, že by som len tak zavolal herečke jej kvalít. Vysvetlil som jej, o&nbsp;čo ide, v&nbsp;telefóne nastalo hrobové ticho, to som si vravel, že je koniec, už sa v&nbsp;živote ani nepozdravíme, ale po chvíli sa ma opýtala: ,A&nbsp;kam mám prísť?‘ Zareagovala maximálne profesionálne,“ opísal herec a&nbsp;scenárista okolnosti, ktoré predchádzali jej seriálovému návratu.

Andy Božidaru charakterizoval ako šarmantnú, talentovanú, charizmatickú, s&nbsp;darom pre druh zvláštneho uštipačného humoru. To potvrdil aj Vlado Kobielsky, ktorý bol rovnako súčasťou denného seriálu. „Pani Božidara prišla na pľac a&nbsp;prvé, čo sa pýtala: ,Kto strihá?‘ Lebo to bolo pre ňu veľmi dôležité… Alebo keď kameramani potrebovali nejakú scénu zopakovať, poprosili ju o&nbsp;to a&nbsp;ona: ,A&nbsp;čo môžeme urobiť pre to, aby vám to išlo lepšie?‘ To boli jej povestné vety. Alebo keď sa jej pýtali na honorár, povedala: ,Toľko mi dajte, aby ste sa vy sami nemuseli hanbiť,‘“ zaspomínal si moderátor so smiechom na krásne časy.

Ďakujem Bohu, že mi toto doprial, osudu, že to takto zariadil, a&nbsp;Sieň slávy? Slávne boli všetky tie postavy, kreácie, ktoré som stvárnila, boli prijaté a&nbsp;urobili ma akože slávnou… Ďakujem, ale v&nbsp;neposlednom rade to, od čoho som závislá, je publikum –&nbsp;prijímateľ, divák, poslucháč. Bola by som rada, keby ste aj vy boli závislí od nás, od kumštu.

Medzi hosťami sa objavila aj herečkina priateľka svetovo uznávaná fotografka Milota Havránková. Podľa nej je Božidara typ veľmi silnej ženy, ktorá všetko v&nbsp;živote zvládla na jednotku.

Posledným hosťom večera bol Igor Timko, frontman kapely No Name a&nbsp;najmä herečkin bývalý študent. Dvojicu spojila bystrická Akadémia umení, ktorú umelkyňa pomáhala spolu so svojím manželom Jozefom Adamovičom založiť. „Na VŠMU ma neprijali, preto som si nasledujúci rok, keď sa otvorila Akadémia umení v&nbsp;Banskej Bystrici, podal prihlášku tam. V&nbsp;prijímacej komisii som okrem Božidary Turzonovovej stretol aj Jožka Adamoviča, Ľubomíra Pauloviča, Idu Rapaičovú, Ďura Sarvaša… Povedal, že toto bola správna cesta. Odvtedy prešiel nejaký čas, ale škola, ktorú ste s&nbsp;Jožkom založili, je úžasná, medzinárodne rešpektovaná, a&nbsp;pokiaľ viem, až 90&nbsp;percent absolventov po skončení štúdia pokračuje v&nbsp;umeleckej brandži,“ uviedol spevák. Ten pred tromi rokmi s&nbsp;herečkou navyše nahral veľmi úspešné dueto Vianoce s&nbsp;Božidarou spoločne so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, čo u&nbsp;širokej verejnosti vyvolalo pozitívny ohlas.

Aj tento slávnostný večer emotívnymi skladbami doplnilo a&nbsp;cappella zoskupenie Fragile a&nbsp;Fragile Ensemble. Za možnosť byť súčasťou Siene slávy Slovenskej televízie a&nbsp;rozhlasu v&nbsp;závere relácie Božidara Turzonovová poďakovala slovami: „Ďakujem Bohu, že mi toto doprial, osudu, že to takto zariadil, a&nbsp;Sieň slávy? Slávne boli všetky tie postavy, kreácie, ktoré som stvárnila, boli prijaté a&nbsp;urobili ma akože slávnou… Ďakujem, ale v&nbsp;neposlednom rade to, od čoho som závislá, je publikum –&nbsp;prijímateľ, divák, poslucháč. Bola by som rada, keby ste aj vy boli závislí od nás, od kumštu.“

Božidara Turzonovová o prísnej výchove a ťažkých časoch s nebohým manželom Adamovičom

Výber pre vás

Božidara Turzonovová o prísnej výchove a ťažkých časoch s nebohým manželom Adamovičom

Súvisiace články

Olympijský víťaz Matej TÓTH sa vracia do minulosti: Spomienky na ťažké časy! Čo mu ublížilo?

Do Siene slávy vstúpil fenomén Stanislav ŠTEPKA: Pokračovateľov má vo svojich vnúčatách

Studenková a Kostka sa milujú aj po rokoch: Ako sa staráme o našu lásku! Toto je ich recept

Výber pre vás