Viera Václavková

Bol som v&nbsp;správnom pracovnom tempe a&nbsp;zrazu mi sestrička priniesla telefón. Vraj volá nejaká cudzinka. Predstavil som sa. Aj ona –&nbsp;Monči. Potom ospravedlnenie a&nbsp;otázka, či si na ňu pamätám. Priam som vykríkol, že samozrejme, a&nbsp;spýtal som sa, čo sa stalo, prečo mi po toľkých rokoch mlčania volá. V&nbsp;jej hlase bola bolesť a&nbsp;plač. Vraj odchádza, jej život sa končí a&nbsp;mám sa postarať o&nbsp;našu dcéru Miu... Hovor sa skončil. Volal som späť, nikto to nebral. Mierne ma to rozladilo. Bola to naozaj Monika, moja bývalá veľká láska Monči? Veď už dobrých dvadsať rokov sme sa nepočuli. Spolu sme odišli ako mladí lekári za hranice a&nbsp;chceli sme tam začať nový život. Mne sa to skomplikovalo. Otec ochorel a&nbsp;ja ako jediný syn, navyše lekár, som v&nbsp;tom mamu nemohol nechať samu. Vrátil som sa, Monči zostala. Volali sme si. No asi po štvrťroku sme si dali slobodu. Vtedy už musela byť tehotná, ak je pravda, že mám dcéru.

Ak bola, prečo mi to nepovedala? Ani neviem, ako som skončil pracovný deň. Podľa telefónneho čísla som zistil, že hovor bol z&nbsp;Nemecka. A&nbsp;to číslo buď bolo obsadené, alebo sa naň nedalo dovolať. V&nbsp;hlave mi vŕ­talo slovo dcéra. Som ženatý, nemáme deti a&nbsp;bolo by to prekvapenie. Asi o&nbsp;mesiac som sa stretol s&nbsp;Miou. Mal som trému. Nevedel som, ako zapôsobiť na slečnu, ktorej som vraj otcom. Sedeli sme v&nbsp;kaviarni a&nbsp;debatovali. Rozprávala mi, ako s&nbsp;mamou skvele žili. Do rodiny patril aj mamin dlhoročný partner a&nbsp;kolega z&nbsp;kliniky Kurt, s&nbsp;ktorým sa rozišla, keď ochorela. Boli vraj skvelá trojka, lebo Mia študuje medicínu a&nbsp;mali o&nbsp;čom debatovať. O&nbsp;mne jej mama povedala, až keď sa choroba dostala do finále, a&nbsp;prosila ju, aby ma vyhľadala. Príjemné dievča. Navrhla mi tykanie. Vraj sa podobáme, a&nbsp;ak chcem, môžem vybaviť test otcovstva, že sa nenahnevá. Stalo sa. Som naozaj otcom dcéry a&nbsp;som na to hrdý.

Bola to veľká láska, no museli sme sa rozísť: Neskôr sa mi ozvala naša dcéra! Nevedel som o nej

Výber pre vás

Bola to veľká láska, no museli sme sa rozísť: Neskôr sa mi ozvala naša dcéra! Nevedel som o nej

Súvisiace články

Celý deň som dostávala znamenia: Všetko sa kazilo, no zabránilo to veľkej tragédii!

Rád riskujem: Som stopár a spoznal som už mnoho ľudí, na tento strašidelný zážitok nezabudnem

Existujú skutočne démoni? Skutočný príbeh o exorcizme, ktorý vám nedovolí spať!

Výber pre vás