Obidve moje oči „zdobí“ niekoľko dioptrií, o orlom zraku pri značnej ďalekozrakosti nemožno hovoriť ani omylom.

Najmä pri horšom svetle mám čoraz väčší problém rozoznať písmenká. Žmúrim a po chvíli znechutene odkladám časopis, ktorý som si chcel prečítať. Moje súčasné okuliare už nestačia.

Očná lekárka mi po vyšetrení pridáva dioptriu a ja som zasa na nejaký čas spokojný. Klasický model, ktorý podstupujú mnohí zo slabozrakých nešťastníkov. Naozaj musia? Stretnutie s Danielou Maťuchovou mi v tomto smere takpovediac otvorilo oči.

Nebyť onoho osudového 25. júla 2008, jej život by sa isto uberal celkom iným smerom.

Kým z pozície pracovníčky odboru medzinárodných vzťahov Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici spoznávala svet zo zasadnutí OECD v Paríži či Bruseli, dnes ho vidí z celkom inej perspektívy.

Všetko má „na svedomí“ jej syn Mikuláško, ktorý pribudol k vtedy ročnej sestre Veronike. Vinou infekcie už tri mesiace pred termínom.

Ťažký zápal pľúc, zlyhávanie obličiek, nekrotické zmeny na hrubom čreve a ďalšie komplikácie privádzali jeho utrápených rodičov do zúfalstva.

Mikuláško bol však veľký bojovník a jeho stav sa aj vďaka úžasnému prístupu lekárov a sestričiek detskej jisky postupne zlepšoval. Po takmer dvoch mesiacoch ho presťahovali na oddelenie patologických novorodencov, neskôr však prišla ďalšia Jóbova zvesť.

U chlapca sa začala prejavovať retinopatia – ochorenie sietnice, ktoré v niektorých prípadoch vedie až k slepote. Z piatich stupňov retinopatie dosahovalo poškodenie jeho sietnice úroveň 4, čiže takmer úplné odtrhnutie.

Po štyroch operáciách pravé oko prakticky nevidelo a ľavé reagovalo na svetlo. Po roku mu navyše diagnostikovali detskú mozgovú obrnu.

<p>Predstava ležiaceho a nevidiaceho dieťaťa bola pre jeho mamu natoľko frustrujúca, že sa rozhodla vyskúšať inú cestu ako chodenie po lekároch, ktorí nedávali chlapcovi prakticky žiadnu nádej na zlepšenie.

Prostredníctvom známej sa dozvedela o americkom terapeutovi Meirovi Schneiderovi. Človeku, ktorý sa narodil slepý, napriek tomu dnes vidí a dokonca šoféruje. V San Franciscu má vlastnú školu, kde okrem iného učí, ako prirodzene zlepšovať zrak.

„Na môj mail mi odpísal už po niekoľkých dňoch s tým, že stav môjho syna je síce vážny, no verí, že môže pomôcť. To bola prvá kvapka nádeje,“ vracia sa do čias, keď sa jej začal otvárať celkom nový životný obzor.

Ísť za Schneiderom do San Francisca si nemohla finančne dovoliť, preto v októbri 2010 využila možnosť zúčastniť sa jeho seminára v Anglicku.

Na ďalší rok ho pozvala na workshop do Hronseka a aby sa v tejto oblasti posunula ešte ďalej, rozhodla sa ísť študovať na College of Vision Education v Anglicku. O tomto období hovorí ako o maximálne vyčerpávajúcom.

Zvládla ho najmä vďaka obetavému manželovi a zvyšku rodiny. Prešla teoretickými aj praktickými skúškami a stala sa lektorkou Batesovej metódy. V jej poradni, ktorá funguje od 15. januára 2014, učí ľudí, ako si zlepšiť zrak.

Zásadné slovo ohľadom kvality zraku má psychika. „Je to hlavne stres a napätie, ktoré sú zodpovedné za väčšinu zrakových porúch. Nezanedbateľný vplyv má aj spôsob nášho života a prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme. Zrak je uspôsobený na prirodzené a uvoľnené pozeranie do diaľky.

Na blízko, čo je v tomto prípade vzdialenosť približne šesť metrov a menej, sa už oči veľmi namáhajú. Keďže väčšinu dňa trávime pozeraním do počítača, televízora, mobilu alebo čítaním, nie je žiadnym prekvapením, že je toľko zrakových porúch.

Zhoršenie spôsobujú aj nesprávne návyky pri pozeraní – napríklad strnulý pohľad, namáhavé zaostrovanie či zízanie do prázdna,“ vysvetľuje Daniela Maťuchová.

Tým, že sa náš zrak mení na základe vnútorných a vonkajších podnetov, má podľa nej fixná korekcia v podobe okuliarov skôr negatívny efekt.

„Aby ste cez konkrétne dioptrie videli, oko musí produkovať stále tú istú chybu a tým mu nedávate šancu na zlepšenie.“

Techniky cvičení sú postavené na piatich princípoch – svetlo, odpočinok, pohyb, pamäť a predstavivosť. Ich cieľom je uvoľnenie zrakového aparátu a zvýšenie mobility oka.

Ani ostrosť nemusí byť zárukou dobrého zraku, kľúčová je rovnováha obidvoch očí. Bez nej môžeme mať problém napríklad pri odhade vzdialenosti alebo priestorovom videní.

Tak ako sú pacientom predpísané lieky na vysoký cholesterol alebo tlak, predstavujú aj okuliare len akúsi barličku riešiacu následky, nie samotnú príčinu zdravotného problému.

„Nehľadáme dôvody, prečo človek vidí rozmazane, čo je veľká chyba. Riešenie refrakčných chýb len okuliarmi a postupným pridávaním dioptrií oči oslabuje a vo vyššom veku môže viesť k oveľa závažnejším problémom,“ varuje Daniela Maťuchová.

Časť ľudí, ktorých naučí potrebné techniky, ich dlhodobo využíva bez potreby ďalšej konzultácie, iní sa pravidelne vracajú a korigujú cvičenia pre čo najväčší efekt.

„Mala som tu prakticky nevidiaceho chlapčeka z Česka, ktorému sa už po prvej zo štyroch dvojhodinových lekcií výrazne zlepšil zrak,“ hovorí počas cvikov, ktoré som si nemohol nevyskúšať.

Najskôr sunning – nahrievania zavretých očí pred špeciálnou lampou, potom palming, keď si v sediacej polohe prekryjete oči a zhlboka dýchate. Nasledovalo kotúľanie s loptičkou na pásikavom podklade s okuliarmi s jedným zastretým okom.

Výsledok? Jasne badateľný, vidím oveľa ostrejšie! Samozrejme, na to, aby človek dosiahol trvalé zlepšenie, potrebuje trénovať pravidelne. Nejde však o žiadny dril, skôr relax.

Nedávno písalo Daniele Maťuchovej dievča, ktoré ju navštívilo v júni tohto roku so silnou ďalekozrakosťou. Bola u optika, namerali jej o jednu dioptriu menej. Jej mama je zhodou okolností očná lekárka.

Z dvojnásobnej matky a učiteľky prirodzeného zlepšovania zraku sa stala najnovšie aj spisovateľka. Jej kniha s názvom Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom,“ je už v tlači a onedlho sa dostane do predaja.

Opisuje v nej nadobudnuté skúsenosti s popisom techník a aktivít určených pre konkrétne zrakové problémy. Na konci je krátky príbeh autorky, ktorej jeden nešťastný deň totálne zmenil život.

„Náš Mikuláško predstavuje akýsi predel – zrútenie všetkého dovtedajšieho a začiatok niečoho nového. Veľakrát rozmýšľam nad tým, čo by bolo, keby k tomu nedošlo. V prvej chvíli máte, samozrejme, pocit, že sa vám zrútil svet.

Postupne však začnete vnímať aj pozitívne stránky. Preto dnes z určitého pohľadu hovorím – vďaka Bohu. V tejto práci som sa našla, vidím výsledky a úžasnú spätnú väzbu od ľudí, ktorým som pomohla,“ teší sa Daniela Maťuchová.

Iróniou osudu je fakt, že u jej dnes už 9-ročného syna to pôjde len veľmi ťažko.

„Pred troma rokmi mu lekári potvrdili podľa nich neoperovateľný sivý zákal. Bola to pre nás tvrdá rana, lebo jeho pravé oko, ktoré dovtedy nevnímalo vôbec nič, začalo rozoznávať svetlo.

Na ľavom má dnes mínus 20 dioptrií, čo za daného stavu považujeme za úspech. Ako presne vidí, netušíme, keďže nám to nevie povedať. Nesedí, nechodí, dokáže však prejavovať emócie a tešiť sa z každej maličkosti. Tak ako dnes aj ja,“ zdôrazňuje.

Nová cesta? Batesova metóda pomáha zlepšiť problémy so zrakom

Výber pre vás