Andrea Heldová

Rozpráva napríklad, ako chytil zlodeja a&nbsp;dal ho do väzenia. Ako mám správne reagovať? Mám mu naznačiť alebo oponovať, že to, čo hovorí, nie je pravda? Alebo si ho vypočuť a&nbsp;nechať ho v&nbsp;jeho fantázii? Nechcem ho zraniť.

Svoje otázky posielajte na e-mailovú adresu redakcia@zivot.sk alebo nám píšte na poštovú adresu ŽIVOT, Bajkalská 19B, ROSUM, 832 15 Bratislava 3, heslo Odborníci radia.

Odborníci radia

Čo radí psychologička Mgr.&nbsp;Brigit Trimajová sa dozviete na ďalšej strane...

Detskí psychológovia hovoria, že do ôsmich rokov veku dieťaťa je podobné rozprávanie príbehov takpovediac „v&nbsp;norme“, aj keď si vymýšľajú a&nbsp;my očakávame, že by už mali vedieť odlíšiť realitu a&nbsp;fantáziu. Deti takto zdravo spracovávajú svoje bytie vo svete, svoje zážitky. Svojimi fantazijnými príbehmi môžu takto spracovávať očakávania, ktoré vnímajú, stres, ktorý sa okolo nich deje, záplavu informácií. Je to spôsob adaptácie na svet a&nbsp;sebaposilňovanie. 

Synovcovi urobí dobre, ak sa s&nbsp;ním budete rozprávať o&nbsp;tom, čo sa deje, vypytovať sa ho, spoločne si rozvíjať niektoré jeho predstavy a&nbsp;skúste ich dotiahnuť spolu do nejakého vyústenia, dobrého záveru. V&nbsp;takomto prípade by si nakoniec dieťa malo byť schopné ten rozdiel imaginácie a&nbsp;reality uvedomiť. Vôbec mu to nemusíte hovoriť, jeho pozornosť sa po naplnení jednej potreby prepne na niečo ďalšie, čo bude práve aktuálne. Podpora a&nbsp;vzťah urobia viac ako vysvetľovanie reality.

Synovec má až moc veľkú fantáziu. Ako mám reagovať na jeho vymyslené príbehy?

Výber pre vás

Synovec má až moc veľkú fantáziu. Ako mám reagovať na jeho vymyslené príbehy?

Súvisiace články

Dcéra chodí s narcistom. Ako jej vysvetliť, aby od neho dala ruky preč?

Manžel ma veľakrát ignoruje, ako by som tu ani nebola. Čo mám robiť?

Mama sa o seba nestará a stále ju obskakujem. Ako to riešiť?

Výber pre vás