redakcia

Generácia ľudí narodených okolo prelomu tisícročí začala teraz vo veľkom pestovať izbové rastliny a&nbsp;označovať sa ako „plant lovers“, teda milovníci rastlín. Niektorí túžia po niečom krásnom okolo seba, ďalší zeleň berú ako dizajnový doplnok. Iní (hlavne tí, ktorí bývajú v&nbsp;meste a&nbsp;pracujú dvanásť hodín denne) nemajú čas chodiť do lesnej zelene, a&nbsp;tak si zaobstarali aspoň izbovú. Všetci pritom oceňujú blahodarné účinky izbových rastlín na zdravie – psychické aj fyzické.

„K&nbsp;rastlinám som sa dostala tak nejako prirodzene,“ spomína Zuz Gašparovičová, jedna z&nbsp;troch mladých dám, ktoré založili úspešný projekt Pokojovky na adrese <a href="http://www.pokojovky.co" target="_blank" rel="noopener noreferrer nofollow">www.pokojovky.co</a>. „Vždy sme mali doma veľa rastlín, dodnes si pamätám, ako sme im ako malí čistili listy handričkou. Teraz, keď už mám svoje ‚doma‘, pestujem si vlastnú džungľu.“ Zaujíma nás, či pestovanie rastlín v&nbsp;bytoch podlieha móde. „Každý rok sa na Instagrame objaví nejaká nová rastlinka, ktorú všetci chceme, ale nevieme, ako sa k&nbsp;nej v&nbsp;našich zemepisných šírkach dostať,“ hovorí odborníčka. „Našťastie to však s&nbsp;rastlinkami nie je ako s&nbsp;oblečením a&nbsp;ľudia sa ich nezbavujú len preto, že už je ,in‘ niečo iné.“

Obľúbenou rastlinou Zuz Gašparovičovej je fikus lýrovitolistý, ktorý má hneď vedľa postele. „Každá rastlinka je unikát ­a&nbsp;podľa toho sa k&nbsp;nej treba správať,“ vysvetľuje. „Nielenže trochu inú starostlivosť vyžadujú napríklad monstery a fikusy, ale ani monstery nie sú všetky rovnaké – každá inak rastie a každej sa treba inak venovať.“&nbsp;Väčšina exotických rastlín je síce po konzumácii jedovatá, ale toho by sme sa vraj nijako zvlášť báť nemali. „Každú chvíľu nám na webstránku píšu majitelia mačiek a psov, že sa ich miláčikovia dotkli (privoňali, zjedli) kúska listu nejakej rastliny. Nie je to zdravé, ale pokiaľ nejde o veľké množstvo, nič sa nestane. Rastlinky majú, naopak, mnoho zdravotných benefitov: čistia a zvlhčujú ­vzduch, aj o pozitívnom vplyve ,trošky prírody v byte‘ na psychiku sa toho už napísalo veľa.“

Ďalej sa dozvedáme, že nádchovník naozaj funguje proti nádche, že výber rastlín sa neodvíja od veľkos­ti bytu, ale od vzťahu jeho obyvateľov k rastlinám a od podmienok, ktoré im môžu poskytnúť, alebo že Zuz Gašparovičová má najradšej jedovatý svokrin jazyk: „Možno aj preto, že ako jedna z mála rastliniek mení oxid uhličitý na kyslík aj v noci, preto ju mám v izbe pri posteli.“ Ktoré rastliny sa hodia skôr do obývačky a&nbsp;ktoré do spálne či do kuchyne? „Tu ide podľa mňa hlavne o&nbsp;množstvo svetla, ktoré tieto miestnosti majú. Na rastlinky sa nepozerám ako na vhodné či nevhodné napríklad do obývačky, ale skôr ako na vhodné a&nbsp;nevhodné do tmavších či svetlejších priestorov.“

<ul>
<li>Guzmánia patrí medzi tradičné interiérové ​​rastliny. Doputovala k&nbsp;nám až z&nbsp;tropického pása Južnej Ameriky.</li>
<li>Tilandsia patrí medzi epifyty – žije na iných rastlinách a&nbsp;živiny získava zo vzdušnej vlhkosti.</li>
<li>Mucholapka podivná krásne vyzerá, navyše vám vyčistí domácnosť od protivného hmyzu.</li>
</ul>

Nejedovaté

Pokračovanie na ďalšej strane...

Za jednu z&nbsp;najúžasnejších vlastností izbových rastlín sa považuje to, že dokážu čistiť vzduch. Nerobia to však v&nbsp;takej miere, aká sa im prisudzuje. V&nbsp;podstate sa dá povedať, že ide tak trochu o&nbsp;mýtus. Vychádza z&nbsp;výskumov NASA starých dvadsať rokov. Americká vesmírna agentúra vtedy skúmala, či môžu rastliny čistiť vzduch v&nbsp;kozmických lodiach a&nbsp;dodávať doň kyslík. Závery boli veľmi optimistické – podľa nich rastliny nielenže „prehĺtali“ CO2 , ale aj zo vzduchu odstraňovali karcinogénne chemikálie. Tých je, mimochodom, v&nbsp;kanceláriách aj v&nbsp;bežných bytoch veľké množstvo: uvoľňujú sa z&nbsp;farieb, plastov, kobercov, náterov a&nbsp;ďalších materiálov, ktoré väčšinou považujeme za neškodné.

V roku 2012 založili Joe Patitucci a Alex Tyson teraz už svetoznámy orchester Data Garden ­Quartet. Jeho frontmanom je filodendron, ďalej hrajú dve šeflery a jeden svokrin jazyk. Produkcia koncertov nie je nákladná: obaja vedci a umelci jednoducho k svojim rastlinám pripojili zvláštne zariadenia, ktoré menia ich bioelektrické vlny na zvukové a zosilňujú ich.Harmónia i melódia sa menia podľa okolitej teploty, intenzity a farby svetla, ktoré na rastliny dopadá, a podľa ďalších kritérií.Mimochodom, prišli s tým, že ich orchester hrá aj podľa toho, kto sú práve jeho poslucháči. Reaguje tak azda na druh energie, ktorú človek vyžaruje?Rastlinnú hudbu si teraz môžete vyskúšať aj doma. J. Patitucci a A. Tyson totiž dali do predaja zariadenie PlantWave, ktorého senzory upevnené na listoch prenášajú „hudbu“ bezdrôtovo do mobilov, laptopov a podobne. „Teraz každý môže vychutnať jemnú hudbu, ktorá sa mení predovšetkým v závislosti od osvetlenia jednotlivých rastlinných hudobníkov,“ hovorí A. Tyson.

A hviezdou večera je – filodendron!

Minulý rok sa štúdia vedcov z univerzity vo Filadelfii skončila rozčarovaním – výsledky NASA sú podľa nej prehnané. „Rastliny síce naozaj čistia ­vzduch v miestnosti,“ vyhlásil vedúci štúdie Michael Waring, „ale nie natoľko, aby sme sa na ne mohli spoliehať. Oveľa účinnejšie je jednoducho občas otvoriť okno.“ Ako je teda možné, že podľa NASA boli výsledky skúmania iné? Dôvod je podľa vedcov z&nbsp;Filadelfie zrejmý: NASA svoje testy vykonávala v&nbsp;malých uzavretých komorách, do ktorých vháňala škodlivé látky. Vo Filadelfii však skúšali účinnosť rastlín v&nbsp;prirodzených podmienkach, teda v&nbsp;bežných bytoch a&nbsp;kanceláriách.

„Rozhodne však priaznivé účinky rastlín nepopierame,“ hovorí M. Waring. „Odoberajú z prostredia CO2 a ďalšie škodliviny, namiesto ktorých vypúšťajú potrebný kyslík – len nie v takej miere, ako sa doteraz predpokladalo. Na druhej strane rastliny pôsobia skvele na psychiku ľudí, ktorí sú s nimi v jednej miestnosti. Tento aspekt sa doteraz obvykle nebral do úvahy.“ Výskumníci z&nbsp;NASA usudzujú, že malá čistiareň vzduchu by mohla vzniknúť napríklad spojením vhodnej rastliny, vetráčika a&nbsp;aktívneho uhlia. „Rastlinka by rástla priamo z&nbsp;uhlia a&nbsp;znižovala by v&nbsp;ňom množstvo zachytených škodlivín, ktoré by doň dostával vetrák,“ vysvetľujú.

Autor: IVO BARTÍK, TÝŽDENNÍK KVĚTY

Zelené kúzlo, ktoré lieči i zabíja! Na ktoré IZBOVÉ RASTLINY si treba dať pozor?

redakcia

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Zelené kúzlo, ktoré lieči i zabíja! Na ktoré IZBOVÉ RASTLINY si treba dať pozor?

redakcia

Súvisiace články

7 faktov, ktoré ste o CHRENE nevedeli: Pre TOTO sa ho oplatí zaradiť do jedálnička

Pokazené potrubie: Zapálené črevá ovplyvnia celý život

Dbajte na svoje NECHTY! Kedy nám hlásia rakovinu či reumu?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás