Marcela Fuknová

Normálne hodnoty cholesterolu má na Slovensku menej ako jedna pätina populácie. Vysoká hladina krvných tukov, najmä „zlého“ LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. A hoci vyšetrenie hladiny cholesterolu je jednoduché a na Slovensku máme dostupnú efektívnu liečbu, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa.&nbsp;

Vysoký cholesterol – hypercholesterolémia, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.

<p>Z dvoch hlavných rizikových faktorov, ktorými sú dedičnosť a životospráva, môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.</p>
<ul>
<li>Strážiť si hmotnosť, dať si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity.</li>
<li>Dávať si pozor na príjem tukov (mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie).</li>
<li>Z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov, neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň.</li>
<li>Prijímať väčšie množstvo vlákniny (30 g/deň).</li>
<li>Viac konzumovať ovocie a zeleninu (vláknina, antioxidanty).</li>
<li>Znížiť príjem alkoholu či ho úplne vylúčiť.</li>
<li>Častejšie zaraďovať ryby a nízkotučné mliečne výrobky.</li>
<li>Obmedziť príjem soli na 6 g/deň.</li>
<li>Nefajčiť.</li>
</ul>

Ako nemať vysoký cholesterol?

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.&nbsp;

Porucha metabolizmu cholesterolu sa nazýva dyslipidémia, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého“ cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta. Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovo-cievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. Dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku.

Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu. Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami, pomerne mnoho ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“.

Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe dobrý aj zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak, pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol.

Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5,0 mmol/l a hladina LDL cholesterolu pod 3,0 mmol/l. Rizikovými pre vysoký cholesterol sú v rôznom pomere dedičnosť a vonkajšie faktory. Údaje hovoria o tom, že genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60 percentami a vonkajšie faktory tvoria asi 40 percent. Rozhodnutie o potrebe liečby vysokého cholesterolu nezávisí len od výšky jeho hladiny v krvi, ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden.

Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu. Diétne opatrenia môžu znížiť hladinu LDL cholesterolu len o 10 až 15 %. Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou alebo hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba PCSK9 inhibítormi.

Keď pacient dosiahne určitú hladinu zlého LDL cholesterolu, konkrétne viac než 3 až 4 mmol/l v závislosti od rizikového profilu, mal by sa podľa medzinárodných odporúčaní liečiť. V prípade rizikových pacientov, ako sú hypertonici, diabetici alebo tí, ktorí majú v rodinnej anamnéze prekonanú kardiovaskulárnu príhodu, by sa malo začať s liečbou už pri nižších hodnotách.

Najdôležitejšími liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu sú statíny. Tieto lieky umožňujú v závislosti od konkrétneho lieku a dávky zníženie hladiny LDL cholesterolu približne o 30 až 50 %. Pôsobením statínov dochádza k obmedzeniu tvorby cholesterolu v pečeni a zvyšuje sa počet LDL receptorov na povrchu pečeňovej bunky, čím sa urýchľuje vychytávanie a odbúravanie LDL. Statíny sú liekmi prvej voľby pri znižovaní celkového a LDL cholesterolu. Vedú k významnému poklesu srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí na tieto ochorenia. Podľa najnovších klinických štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia ciev k rozšíreniu ich prierezu.

Užívanie statínov zároveň znižuje riziko veľkých koronárnych príhod o 24 % na každé zníženie LDL-C o 1 mmol/l, znižuje riziko cievnych príhod o 15 % a potrebu zákrokov na koronárnych cievach (bajpas, spriechodňovanie ciev) o 24 %. Bezdôvodné ukončenie liečby vystavuje pacienta zvýšenému riziku vzniku ďalšej kardiovaskulárnej príhody. U väčšiny veľmi vysoko rizikových a vysoko rizikových pacientov sa nedarí samotnými samotnými statínmi dosiahnuť takzvané cieľové hodnoty liečby pre LDL cholesterol. V takom prípade treba kombinovať statínovú liečbu s inými efektívnymi terapiami. Do úvahy prichádza predovšetkým biologická liečba takzvanými PCSK9 inhibítormi.

Zákerný nepriateľ: Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy a vedie k infarktu

Marcela Fuknová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Zákerný nepriateľ: Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy a vedie k infarktu

Marcela Fuknová

Súvisiace články

Peľ ako nepriateľ: Senná nádcha sa bez liečby môže zmeniť na astmu.

Doprajte pleti jarný reštart: Čo pomôže vašej pokožke?

Únava v krvi: Málokrvnosť postihuje starších ľudí, deti i tehotné ženy

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás