redakcia

Je to paradox. Už malé deti dnes vedia, ako chutí mango, liči, papája alebo dračie ovocie, ktoré k&nbsp;nám putujú stovky kilometrov a&nbsp;ktoré sme začali objavovať iba pred rokmi. Ale to, čo máme rovno pred nosom, prehliadame. Väčšina z&nbsp;nás vôbec netuší, ako voňajú a&nbsp;akú chuť majú plody stromov, ktoré nájdeme pri ceste, v&nbsp;parkoch a&nbsp;starých záhradách.

Keby sme mali vymenovať naše typické ovocie, obmedzíme sa na jablká, hrušky, čerešne, višne, marhule, slivky, jahody, maliny, ríbezle, černice, čučoriedky, možno nezabudneme egreše. Pravdepodobne si vybavíme aj rebarboru, tá sa dá vo svojej sezóne kúpiť v&nbsp;obchodoch (správne je to však rovnako ako melón zelenina). Iné tradičné ovocie je pre nás vlastne exotika.

„Mám to šťastie, že žijem v&nbsp;kraji starých ovocných odrôd jabloní, hrušiek a&nbsp;drienok. Ďalšie druhy ovocia manžel vysadil už pred dvadsiatimi rokmi. Dulovce, arónie a&nbsp;drienky tvoria živý plot na dvore, ale máme ich vysadené aj jednotlivo ako súčasť ovocného sadu,“ vraví Šárka Polanská. Pôvodne dievča z&nbsp;mesta, konkrétne z&nbsp;Uherského Brodu, ktoré teraz žije s&nbsp;rodinou v&nbsp;Bielych Karpatoch.

Najprv si ťažko zvykala na život v&nbsp;dedine, kde nie je škôlka, škola, pošta, obchod, krčma... Dnes oceňuje, že je tak blízko prírody. Začala sa venovať chovu hydiny, králikov, pomáhala na poli a&nbsp;pri starostlivosti o&nbsp;sady, zbierala bylinky a&nbsp;plody rôznych stromov a&nbsp;kríkov. Dnes to všetko využíva aj vo svojom podnikaní a&nbsp;v&nbsp;malom internetovom obchode <a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.zkopanic.cz">www.zkopanic.cz</a> ponúka bylinky jednotlivo aj v&nbsp;zmesiach, sirupy a&nbsp;zaváraniny. Využíva mišpule, oskoruše, mirabelky, drienky, trnky a&nbsp;mnoho ďalších –&nbsp;rovnako ako naši predkovia.

„Na týchto plodoch oceňujem nenáročnosť, krásu a&nbsp;chuť. Podstatná je aj výťažnosť. Z&nbsp;mišpule, ktorú sme vysadili pred dvadsiatimi rokmi, zozbierame aj štyri až päť veľkých debien ovocia,“ vyzdvihuje prednosti starých odrôd s&nbsp;tým, že najviac spracováva práve mišpule. „Mojím osobným favoritom je však dula, bez ktorej si neviem predstaviť žiadny pečený čaj. Dulové šupky, ktoré zostávajú po výrobe džemu, vždy vysuším a&nbsp;zaliate horúcou vodou popíjam,“ dáva inšpiráciu na jednoduché spracovanie.

Ako opisuje, všetky plody vy­užíva na výrobu sirupov, džemov, rôsolov, ovocných čajov a&nbsp;čatní, mirabelky a&nbsp;špendlíky (stará odroda slivky) do kvasu. „Pozitívne zdravotné účinky majú istotne všetky. Drienky, duly aj plody jarabiny čiernej sú vitamínové bomby. Duly, mirabelky a&nbsp;rebarbora znižujú hladinu cholesterolu, mirabelky a&nbsp;špendlíky sú blahodarné pre tráviacu sústavu,“ zhŕňa Šárka Polanská.

Aj Denisa Šimlová sa presťahovala z&nbsp;mesta (Prahy) bližšie k&nbsp;prírode – do Kokořínska. Sama seba volá Divožienka v&nbsp;kuchyni a&nbsp;na webovej stránke ponúka množstvo nápadov, ako zužitkovať všemožné jedlé dary prírody. Miluje kvasenie a&nbsp;učí záujemcov nielen pravidlá tohto umenia, ale aj to, ako zbierať a&nbsp;konzervovať jedlé rastliny aj známe a&nbsp;neznáme ovocie a&nbsp;používať ich pri varení. Ponúka naživo či online kurzy kvasenia, e-knihy aj „jedlé prechádzky“, počas ktorých klientov naučí chodiť prírodou (aj tou mestskou) s&nbsp;otvorenými očami.

„Mám rada všetky neobvyklé plody, pestované aj voľne rastúce. Páči sa mi prírodná hojnosť a&nbsp;neuveriteľná pestrosť,“ hovorí mladá žena. „Mám rada duly do sladkého varenia a&nbsp;kvasené s&nbsp;kapustou. Mišpule a&nbsp;oskoruše pekne zhniličkované zbierané rovno zo stromu či pod stromom. Špendlíky a&nbsp;mirabelky najradšej rovno zo stromu do úst, na koláče a&nbsp;potom kvasené à la olivy. Zbieram aj moruše, dráč, drienky, plody mahónie,“ vymenováva, čo všetko z&nbsp;toho, čo väčšina z&nbsp;nás prehliada, využíva. Ako hovorí, niečo nachádza v&nbsp;meste a&nbsp;vo voľnej prírode, časť majú vysadenú v&nbsp;záhrade.

Je veľká milovníčka dulovca. „Je to krásny a&nbsp;nenáročný krík, navyše veľmi jedlý. Kvety sú nádherné a&nbsp;chutia po mandliach. Plody sú voňavé, citrusové a&nbsp;dajú sa nimi takmer úplne nahradiť citróny. Keď sú mierne zimy, dobré plody nájdete pod kríkmi ešte v&nbsp;marci. Keďže sa dajú skvele a&nbsp;na mnoho spôsobov konzervovať, môžete ich využívať počas celého roka,“ pochvaľuje si a&nbsp;smeje sa, že z&nbsp;týchto plodov robí skoro všetko. „Surové používam namiesto citrónovej šťavy, ako citronádu, do zálievok, omáčok. Skvele okyslia napríklad tekvicovú polievku, hummus alebo karí. Sušené sú krásne ako dekorácia, okyslia čaj alebo pečené dobroty, osviežia bylinkové soli,“ vymenúva s&nbsp;tým, že plody sa okrem toho môžu nakladať do oleja alebo na likér do alkoholu. „Plody sa dajú mnohými spôsobmi kvasiť–&nbsp;naslano aj nasladko v&nbsp;mede a&nbsp;tak ďalej,“ vracia sa k&nbsp;svojej veľkej záľube.

Ako hovorí, tie najľahšie veci sú často najlepšie, takže keby sme chceli prvýkrát nejako vy­užiť plody dulovca, môžeme skúsiť „citronádu“ – plátky plodov necháme cez noc vo vode.

Keď budeme chcieť podľahnúť kráse, vôni a&nbsp;chuti starých odrôd, mali by sme ich vedieť rozoznať aj o&nbsp;nich niečo vedieť. Často sa mýli dulovec s&nbsp;dulou. Zatiaľ čo prvý menovaný je tŕnistý krík s&nbsp;lesklými listami, dula je ovocný strom s&nbsp;matnými listami, ktoré pripomínajú jabloň. Kvety dulovca majú sýtu farbu a&nbsp;sú akoby voskové, dula kvitne nabielo či bieloružovo. Líšia sa aj plody: duly sú chlpaté, na dlhších stopkách a&nbsp;majú tvar jablka alebo hrušky, plody dulovca sú menšie, hladké a&nbsp;akoby mastné, pritisnuté k&nbsp;vetve.

Možno vás prekvapí, koľko týchto drevín objavíte v&nbsp;najbližšom okolí. Ľudia ťažko rozpoznávajú napríklad aj špendlíky. Veľa ich totiž nenájdeme, najmä v&nbsp;Česku bol strom napadnutý vírusovým ochorením šarkou. Väčšinou ich tak zamieňame za myrobalán, ktorý lemuje mnohé cesty. Jeho zelenkasté, žlté i&nbsp;červené plody však nie sú také chutné. Rozdiel je aj v&nbsp;tom, že myrobalán je krík, zato pravé špendlíky rastú na strome, ktorý je veľmi podobný slivke domácej. Niekedy za špendlík chybne označujeme mirabelky, ktoré sú väčšie ako plody myrobalánu.

Drienky sú však v&nbsp;našej krajine bežné. Asi ich všetci poznáme, len nevieme, že sú to práve ony a&nbsp;že ich plody môžeme využívať. „Okolo Bzovej rastie niekoľko pôvodných drieňov, ktoré sú v&nbsp;jarnej krajine ľahko rozpoznateľné. Po zime kvitnú medzi prvými kríkmi, a&nbsp;to krásne nažlto,“ vysvetľuje Šárka Polanská, ako ich spoznať.

Naopak, staré oskoruše, ktoré takisto dávajú veľmi chutné a&nbsp;zdravé plody, sa objavujú málo, nájsť ich možno hlavne v&nbsp;oblasti Slovácka a&nbsp;v&nbsp;Českom&nbsp; stredohorí. Rodina Šárky Polanskej si jeden exemplár vysadila. „Zdobí naše humno už pätnásť rokov, ale ešte ne­plodila,“ usmieva sa Šárka a&nbsp;objasňuje, že tieto stromy môžu začať plodiť pokojne aj dvadsať rokov po výsadbe.

Zaobstarať si staré odrody na svoj pozemok dnes nie je problém. A&nbsp;zdá sa, že ľudí, ktorí svoje záhrady o&nbsp;ne obohacujú, pribúda.

„Jednoznačne vnímam trend odklonu od čisto okrasných záhrad k&nbsp;záhradám ‚užívacím‘. Teda takým, v&nbsp;ktorých radi trávite čas, ktoré sú bezpečné pre deti, kde môžete pri prechádzke záhradou zobkať ovocie alebo zájsť s&nbsp;misou po čerstvú zeleninu na šalát. A&nbsp;staré a&nbsp;menej obvyklé druhy ovocia to nádherne dopĺňajú,“ potvrdzuje záhradný expert Tomáš Trejbal, tvorca prírodných záhrad a&nbsp;zakladateľ portálu Prírodné záhrady. Zá­ujemcom navrhne aj vytvorí prírodnú záhradu, ponúka on­line videokurzy Dizajn prírodnej záhrady alebo Klub prírodných záhrad, v&nbsp;ktorých po celý rok na diaľku učí pestovať ovocie, bylinky, kvety... A to všetko v&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou.

Sám má vo svojej záhrade množstvo starých odrôd. „Mám mišpule, duly, dulovce, oskoruše, arónie, ale aj ďalšie,“ uvádza a&nbsp;pochvaľuje si, že z&nbsp;duly je výborný kompót, plody dulovca sa dajú používať surové a&nbsp;svojou kyslosťou nahradia citrón, prípadne sa dajú fermentovať, arónia je výborná na likéry. „Najviac ju však využívam ako doplnok hrušiek v&nbsp;kompótoch,“ spresňuje.

Rovnako ako Šárka Polanská priznáva, že jeho oskoruša zatiaľ neplodí, ale keď sa to stane, Tomáš Trejbal sa chystá na oskorušovicu. „A&nbsp;rebarboru asi nie je potrebné predstavovať. Milujem ju v&nbsp;koláčoch alebo tradičnom britskom crumble,“ dodáva a&nbsp;na rozšírenie záhrady o&nbsp;pozabudnuté druhy láka slovami: „Počas posledných rokov prešli šľachtením, takže mišpule sú dnes oveľa väčšie, než boli tie v&nbsp;záhradách našich babičiek, rovnako drienky a&nbsp;ďalšie.“ Ďalej hovorí o&nbsp;tom, že duly sú krásne kvitnúce stromy, ktoré na jeseň dajú jedlé plody a&nbsp;zároveň v&nbsp;záhrade nezaberú veľa miesta, takže sú vhodné aj do menších záhradiek. „Ide o&nbsp;ovocie, ktoré bežne v&nbsp;obchode nekúpite, a&nbsp;jedinou šancou je vypestovať si ho. Ide o&nbsp;nenáročné druhy, ktoré nevyžadujú zvláštnu starostlivosť, v&nbsp;záhrade porastú samy a&nbsp;netrápia ich ani škodce či choroby,“ spomína Tomáš Trejbal ďalšie plusy starých odrôd.

Pri zbere týchto plodov treba myslieť na to, že niektoré nie sú vhodné na konzumáciu v&nbsp;surovom stave. „Často sa mi stáva, že sa ma zákazníci pýtajú, prečo im nechutia plody duly alebo mišpule. Duly sa konzumujú hlavne po tepelnej úprave, za surova sú vhodné na fermentáciu, do šalátu alebo kvasu,“ vysvetľuje Šárka Polanská a&nbsp;upozorňuje na to, že plody mišpule sa zase zbierajú po premrznutí, neskôr musia ešte „dôjsť“. „Zrelý plod je hniličkový, mäkký, tmavý –&nbsp;pripomína hotový džem,“ opisuje. Ani oskoruše nie sú najlepšie, keď sa strčia do úst hneď po odtrhnutí. Vhodnejšie je nechať ich odležať alebo ich takisto jesť až po prejdení mrazom.

A&nbsp;ešte jedno upozornenie. Spomínaná rebarbora alebo rebarbora kučeravá, ktorá predtým rástla hádam v&nbsp;každej záhrade, je zdraviu prospešná len jeden mesiac – od polovice mája do polovice júna, zvyšok roka je škodlivá. Táto statná bylina s&nbsp;bohatým bielym kvetom, z&nbsp;ktorej sa na jedenie využíva len stopka, je bohatá na kyselinu listovú a&nbsp;vápnik, je aj výborným zdrojom vitamínov skupiny B. Obsahuje však aj kyselinu šťaveľovú, ktorej vysoký príjem sa môže podieľať na vzniku osteoporózy a&nbsp;môže viesť aj k&nbsp;tvorbe obličkových a&nbsp;močových kameňov.

V&nbsp;jej sezóne je však fajn dať jej príležitosť. Rovnako ako iným plodom, ktoré naše babičky dôverne poznali.

Autorka: Nicole Mrzenová, týždenník Kvĕty