Parkinsonova choroba je chronické neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je spôsobené nedostatočnou tvorbou dopamínu v&nbsp;mozgu. Táto látka funguje ako neuroprenášač a&nbsp;pri jej nedostatku nervový systém prestáva správne pracovať. Parkinsonova choroba sa rozvíja pomaly a&nbsp;postupne, nie je možné ju vyliečiť. Je to však liečiteľné ochorenie, to znamená, že je možné dlhodobo potlačiť či obmedziť jeho príznaky. Vznik Parkinsonovej choroby nesúvisí so životným štýlom, s&nbsp;druhom zamestnania či so spôsobom stravovania. Priebeh ochorenia sa dá často spomaliť a&nbsp;pacienta možno udržiavať v&nbsp;danom štádiu ochorenia s&nbsp;minimálnymi ťažkosťami mnoho rokov. Priebeh ochorenia a&nbsp;miera ťažkostí závisia od liečby, ale aj od psychického stavu.

Príznaky bývajú najskôr nešpecifické, takže v počiatočných štádiách nie je jednoduché ochorenie diagnostikovať. Patrí k nim únava, bolesti chrbta, ­zápcha, poruchy čuchu, ťažké nohy, pomalá chôdza, depresie. Pre rozvinuté ochorenie je typický nekontrolovateľný tras končatín, neschopnosť poriadne sa hýbať a chodiť, strata mimiky, zlá rovnováha, psychické zmeny (depresie, úzkosť, niekedy aj demencia). Chorý je napokon odkázaný na pomoc iných a ochorenie ho invalidizuje. Parkinsonova choroba je zákerná práve v tom, že jej začiatok je plazivý, ale liečba a priebeh sú dlhodobou záležitosťou. Parkinsonovu chorobu prvý raz opísal londýnsky lekár James Parkinson v roku 1817 a nazval ju „trasľavou obrnou“. V skutočnosti o obrnu nejde, preto ju neskôr pomenovali podľa jej objaviteľa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pri tomto ochorení dochádza k&nbsp;úbytku nervových buniek v&nbsp;časti stredného mozgu nazývaného aj čierna substancia (substantia nigra). Tieto bunky sú významným producentom dopamínu. Je to neurotransmiter – látka umožňujúca prenos signálu medzi nervovými bunkami (neurónmi). Pri nedostatku dopamínu človek postupne stráca schopnosť ovládať a&nbsp;koordinovať svoj pohyb, svalové napätie a&nbsp;automatické pohyby. Dopamín totiž významne ovplyvňuje činnosť bazálnych ganglií – častí mozgu, ktoré majú veľký vplyv na ovládanie hybnosti. Spočiatku tento problém nie je viditeľný, pretože zostávajúce bunky sú schopné vytvoriť dosť dopamínu. Ako ich odumieranie a&nbsp;úbytok pokračujú, nedostatok dopamínu sa začne prejavovať a&nbsp;bazálne gangliá prestávajú správne fungovať.

Prvé príznaky, podľa ktorých sa dá spoznať ochorenie, môžu byť rôzne:
<ul>
<li>tras ruky, prsta, brady, pery;&nbsp;</li>
<li>zhoršenie alebo strata čuchu;&nbsp;</li>
<li>náhle zmenšenie a zhustenie písma;&nbsp;</li>
<li>problémy s chôdzou a celkovo s pohybom;</li>
<li>častá zápcha;&nbsp;</li>
<li>oslabenie a monotónnosť hlasu;&nbsp;</li>
<li>stuhnutý výraz tváre;&nbsp;</li>
<li>závraty a mdloby;</li>
<li>• zhrbenie, zlá rovnováha, problémy so spaním alebo pohyb v spánku.</li>
</ul>

Aké sú prvé príznaky Parkinsona?

Parkinsonova choroba sa považuje za jedno z&nbsp;najčastejších degeneratívnych ochorení nervovej sústavy, ročne sa túto diagnózu dozvie až dvadsať ľudí zo stotisíc. Postihuje obidve pohlavia, častejšie sa však vyskytuje u&nbsp;mužov. Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 60 rokov, viac ako desať percent pacientov je však mladších ako 40 rokov. Vývoj ochorenia trvá mesiace až roky, a&nbsp;ak sa nezačne liečiť, po čase dôjde k&nbsp;úplnej strate hybnosti.

Žiadna účinná prevencia tohto ochorenia, bohužiaľ, neexistuje. Je však vhodné prijímať v&nbsp;strave dostatok vitamínu B6, ktorý podporuje produkciu dopamínu a&nbsp;pôsobí priaznivo na mozgové tkanivo a&nbsp;nervové funkcie. Obsahujú ho najmä ryby, hydina, avokádo a zemiaky. Parkinsonova choroba se prejavuje okrem typického trasu mnohými ďalšími príznakmi.

Pacienti s Parkinsonovou chorobou môžu trpieť poruchami spánku, alebo, naopak, nadmernou spavosťou. Dôležitá je správna spánková hygiena.&nbsp;
<ul>
<li>Chodievajte spať v rovnakom čase.</li>
<li>Spite dostatočne dlho.</li>
<li>Vyvarujte sa zbytočného užívania liekov na spanie</li>
<li>&nbsp;Ak trpíte poruchami spánku, obráťte sa na lekára, ktorý môže navrhnúť vhodnú liečbu.</li>
<li>V prípade výrazných problémov so spánkom potrebujete pomoc&nbsp; &nbsp;odborníka.</li>
</ul>

Nespavosť a nadmerná spavosť

Nedostatok dopamínu spôsobuje najmä poruchy hybnosti, ktoré sa môžu počas dňa meniť. Pacienti sa občas môžu javiť ako takmer zdraví ľudia a&nbsp;zrazu zostanú stuhnuto sedieť alebo sa neovládateľne roztrasú. Niektorí trpia stuhnutosťou svalov, pomalosťou, kŕčmi, maskovitým výrazom tváre s&nbsp;absenciou mimiky. Podobne ako pri iných ochoreniach, aj pri Parkinsonovej chorobe záleží na štádiu choroby a&nbsp;individuálnom stave zasiahnutia mozgu. V&nbsp;pokročilejších štádiách je typická „šuchtavá“ chôdza, najčastejšie v&nbsp;miernom predklone s&nbsp;hornými končatinami ohnutými v&nbsp;lakťoch. U&nbsp;niektorých ľudí s&nbsp;parkinsonom sa okrem týchto príznakov rozvíja demencia. Porucha pohybu významne sťažuje bežné životné situácie parkinsonikov a&nbsp;ich príbuzných.

Parkinsonovu chorobu nie je jednoduché diagnostikovať, pretože sa nedá úplne jasne preukázať žiadnym vyšetrením a&nbsp;jej príznaky sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach. Diagnostikovať ju je možné až po vylúčení iných ochorení a&nbsp;po zistení priebehu a&nbsp;príznakov choroby. Ak sa symptómy prejavia a&nbsp;trvajú dlhší čas, treba navštíviť lekára a&nbsp;pravdivo a&nbsp;detailne ich opísať. Lekár pacienta pošle na ďalšie špeciálne vyšetrenia do neurologickej ambulancie.