redakcia

Ticho predtým nebolo chápané len ako absencia zvukov a&nbsp;hluku, ale ako univerzálna cesta k&nbsp;celkovému upokojeniu mysle a&nbsp;jedinečná možnosť nájsť cestu do vlastného vnútra. Chvíle tichého zadumania a&nbsp;odpútania od starostí, kriku a&nbsp;bľabotania okolitého sveta nám prinášajú povznášajúci pocit blaženosti a&nbsp;spolupatričnosti s&nbsp;okolitým vesmírom. Ticho je spoločným menovateľom vecí pozemských i&nbsp;nadpozemských, ako to vo svojich rituáloch podčiarkujú azda všetky náboženstvá sveta. Problém je, že miest, kde dnes môžeme chvíľku ticha vychutnať, rýchlo ubúda.

Aké je byť vyhnancom vo svete ohlušujúcich zvukov, kde sa márne snažíte nájsť tichý kút? To zažíva na vlastnej koži aj autor týchto riadkov. Každý deň sa pre neho začína nejemným zvonením budíka – neodvratným znamením, že blažený spánok a&nbsp;odpočinok sú na konci a&nbsp;za oknami štartuje nový ukričaný a&nbsp;nezmyselne hlasný kolotoč pracovného dňa.Keď vyjdem na ulicu, hluk sa mi oprie do uší plnou silou: rev motorov áut a&nbsp;autobusov, zvonenie električiek, húkanie policajných sirén.

Hneď po nástupe do preplnenej električky sa ocitám v&nbsp;džungli ďalších rušivých zvukov: zvonenie mobilných telefónov sa strieda s&nbsp;hlasným hovorom ľudí, ktorí si pletú dopravné prostriedky s&nbsp;telefónnymi búdkami na kolieskach. Po príchode do redakcie mi nezostáva nič iné, len si okamžite nasadiť slúchadlá. Na zablokovanie rozvírených debát a&nbsp;telefonických hovorov kolegov s&nbsp;úspechom využívam Vivaldiho alebo Mozarta, ale po hodine a&nbsp;pol ma spravidla začnú svrbieť uši a&nbsp;bolieť hlava.

Úľava väčšinou neprichádza ani po práci. V&nbsp;kaviarňach a&nbsp;krčmičkách vyhráva hudba alebo vrieska televízia tak, že nepočuť vlastné slovo. A&nbsp;po príchode domov ma hulákaním a&nbsp;nekonečnými hádkami privádza do šialenstva večne opitý sused. Vykrikuje takým zvučným hlasom, že mu rozumiem každé slovo. Nadáva na celý svet. Keď začne, obvykle nasleduje plač detí o&nbsp;poschodie nižšie, ktoré krikom prebudí, a&nbsp;vytie znervóznených psov o&nbsp;poschodie vyššie.

Občas to už nevydržím a&nbsp;zo zúfalstva vyrážam na prechádzku do parku, kde mi ticho kazí len vzdialené húkanie vlakov z&nbsp;neďalekého nádražia. Uprostred metropoly zakliatej hlukom smutne spomínam na krásne chvíľky absolútneho ticha v&nbsp;prírode, narušovaného len spevom vtákov a&nbsp;zurčaním potoka. Pripadám si ako odsúdený na doživotný pobyt v&nbsp;hluku bez možnosti podmienečného prepustenia.

Poračovanie na ďalšej strane...

Mnoho ľudí z veľkých miest v posledných rokoch volí útek pred ruchom a hurhajom na dedinu s nádejou, že uprostred prírody a ďaleko od preplnených komunikácií nájdu pokoj a trochu prirodzeného ticha. Bývajú však nepríjemne prekvapení tým, že pokrok v podobe motorov rôznych záhradných strojov, kosačiek, motoriek a áut ich už dávno predbehol.&nbsp;„Keď sme v našej mladosti hrabali lístie alebo pracovali v záhrade, stačili nám hrable a&nbsp;motyka. Dnes, keď sused upratuje opadané lístie motorovým fukárom, nepočuť vlastné slovo,“ hovorí 82-ročná Magdaléna Horáková z&nbsp;malej dediny.

Okrem hluku zo záhrad a&nbsp;z&nbsp;dielní ju najviac rozčuľuje partia miestnych mladíkov túrujúcich terénne motorky a&nbsp;štvorkolky. „Nedá sa to vydržať. Robia hluk v&nbsp;dedine aj v&nbsp;neďalekom lesíku, kde plašia zvieratá,“ rozčúlene krúti hlavou sympatická starenka a&nbsp;ukazuje mi štuple do uší, ktoré používa vo chvíli, keď ju ohlušujúce zvuky privádzajú do šialenstva. Špecifickými obeťami chronického nedostatku ticha sa proti svojej vôli stávajú obyvatelia obcí, ktoré ležia blízko rušných diaľnic, ciest a&nbsp;najmä letísk.

Rušivo môže pôsobiť už hluk okolo 15 až 20 decibelov (kvapkanie vody z kohútika v kuchyni). Hlučnosť normálneho rozhovoru sa pohybuje medzi 50 a 60 decibelmi. Bezpečná hranica pre ľudské ucho je pri dlhodobom vystavení 85 decibelov. Tá však môže byť prekonaná častejšie, než si myslíme, napríklad pri zapnutom vysávači alebo na rušnej ulici. Reprodukovaná hudba na koncerte občas presahuje 120 decibelov a na sluchu môže zanechať trvalé následky. Hluk štartujúcej stíhačky je na hranici znesiteľnosti – 140 decibelov je hygienický limit akustického tlaku, keď už hrozí pretrhnutie bubienka.

Koľko hluku znesieme

Potvrdila to štúdia z&nbsp;Nemecka skúmajúca vplyv hluku lietadiel na hladinu stresových hormónov či hypertenziu, ale aj na schopnosť detí čítať, porozumieť hovorenému slovu, pamätať si a&nbsp;koncentrovať sa. Tím vedcov sledoval školákov žijúcich vo štvrtiach a&nbsp;v&nbsp;obciach blízko starého a&nbsp;nového mníchovského letiska rok pred presmerovaním leteckej prevádzky zo starého terminálu na nový a&nbsp;rok po ňom.

Záver? Nadmerný hluk z&nbsp;lietadiel vo dne aj v&nbsp;noci výrazne zvyšoval tlak aj hladinu stresových hormónov detí, ktoré tam boli nútené žiť. Škody, ktoré lietadlá napáchali na kognitívnych funkciách a&nbsp;koncentračných či komunikačných schopnostiach, postihli tretinu školákov. Štúdia varovala, že mimoriadne silný vplyv hluku bude podľa všetkého ešte negatívnejší u&nbsp;predškolákov, ktorých zdravý vývoj tak môže byť ohrozený ešte závažnejšie.

O&nbsp;tom, že nadmerný hluk fyziologicky poškodzuje sluchové orgány, sa bežne píše a&nbsp;hovorí. Ak pozrieme na počet ľudí kráčajúcich mestom so slúchadlami na ušiach, nutne dospejeme k&nbsp;názoru, že varovanie lekárov zanecháva väčšinu populácie ľahostajnou. Ešte zradnejšie však môže byť negatívne pôsobenie hluku na dušu.

„Hluk na našu psychiku útočí aj v&nbsp;prípade, že nedosahuje nadmernú intenzitu. Aj vtedy ho môžeme vnímať ako rušivý a&nbsp;znervózňujúci. Ide najmä o&nbsp;takzvaný komunálny hluk, napríklad rachot práčky, hlasno pustenú televíziu alebo rádio u&nbsp;susedov a&nbsp;podobne. Je to hluk, ktorý si neprajeme, je na nevhodnom mieste v&nbsp;nevhodnom čase, ale nemôžeme s&nbsp;ním nič robiť,“ povedal Jan Stěnička, akustický ekológ a&nbsp;zakladateľ spoločnosti Hudeko, ktorá sa znižovaniu hluku a&nbsp;informovaniu o&nbsp;jeho škodlivosti dlhodobo venovala. Pán Stěnička poukázal aj na málo známu skutočnosť, že sluch dnešných ľudí je v&nbsp;porovnaní so sluchom našich predkov slabší.

„Vezmite si len hudobnú produkciu: dnes sa aj Mozart hrá o&nbsp;dvadsať alebo tridsať decibelov hlasnejšie než za jeho života. Nehovoriac o&nbsp;modernej hudbe a&nbsp;džeze, kde v&nbsp;istej fáze začali tóny cielene nahrádzať šumy a&nbsp;hluky,“ vysvetlil.Problém je podľa neho v&nbsp;tom, že taká hudba sa vníma ako obťažujúcejšia než harmonická hudba. „Tu niekde zrejme tkvie aj kľúč k&nbsp;tomu, kto z&nbsp;nás ako vníma hluk: nie nutne podľa intenzity, ale podľa toho, nakoľko je obťažujúca pre jeho psychiku. Tá je totiž pre naše prežitie v&nbsp;neustále silnejúcom kriku okolitého sveta zásadná,“ zdôraznil muž, ktorý boju proti nadmernému hluku zasvätil desaťročia života.

Pre záujemcov pripravil manuál, ako sa s nadmerným hlukom čo najlepšie vyrovnať a nezblázniť sa z neho. „Jednoducho ide o&nbsp;to, že sa proti rušivému hluku naučíme vnútorne ‚vystužiť‘, pripraviť sa naň. Dôležité je uvedomiť si, odkiaľ prichádza, ako nám môže uškodiť a&nbsp;ako sa mu vyhnúť. Pokiaľ sa to podarí, hluk nám potom už neprekáža. Zvykneme si naň, spriatelíme sa s&nbsp;ním a&nbsp;dokonca sa niekedy stane, že nám neskôr chýba, keď ho nepočujeme. Vnímanie hluku a&nbsp;individuálna imunita proti nemu je psychická záležitosť,“ dodal.

Existujú dve podoby ticha: fyzikálne, pri ktorom je intenzita zvukov v&nbsp;okolí nižšia, než naše ucho dokáže zachytiť, a&nbsp;ticho ako zážitok, ktorý vzniká v&nbsp;našej mysli vo chvíli, keď sa natoľko koncentrujeme na svoje vnútro, že žiadne rušivé zvuky nevnímame. Niekto sa vyžíva v&nbsp;rámuse motorov pretekárskych strojov a&nbsp;vníma ho ako vzrušujúci a&nbsp;krásny zážitok, druhý nachádza zaľúbenie až blaženosť v&nbsp;opojnom ohlušení hlasou hudbou, tretí pred automobilmi aj reproduktormi uteká a&nbsp;zúfalo si zapcháva uši.

Aj keby sme však od rána do večera nosili na hlave protihlukové slúchadlá, ktorými sa pokúšal napraviť odstávajúce uši Otík z&nbsp;filmu Vesničko má středisková, pred hlukom neujdeme inam, len do svojho vnútorného ticha. Potom možno začujeme aj ono veľké ticho, ktoré v&nbsp;4. storočí pred naším letopočtom opísal čínsky učenec Lao-c’ v&nbsp;treťom zo svojich podobenstiev. „Lao-c’ sedel bez pohnutia pritlačený chrbtom k&nbsp;stromu. Vtáky nebojácne zlietali dole k&nbsp;nemu a&nbsp;kradli zrnká ryže z&nbsp;jeho misky. Biely oslík sa neďaleko posilňoval šťavnatou trávičkou. Lao-c’ sedel a&nbsp;počúval veľké ticho...“

AUTOR: Ondřej Mrázek, týždenník Květy

Ticho nad zlato: Nadmerné množstvo hluku môže vyvolať psychické a zdravotné problémy

redakcia

Výber pre vás

Ticho nad zlato: Nadmerné množstvo hluku môže vyvolať psychické a zdravotné problémy

redakcia

Súvisiace články

Takmer polovica ľudí trpí vysokým krvným tlakom: Aké sú pravidlá pre správne meranie?

Sedíte denne 8 hodín za počítačom? Odborníci radia, ako dopriať našim očiam oddych

S výzorom masky: Viete, ktorú chorobu kedysi nazývali trasľavou obrnou?

Výber pre vás