redakcia

Ak existuje nejaká dokonalá potravina, je to slepačie vajce – tak by bolo možné v&nbsp;stručnosti zhrnúť závery, ku ktorým dospeli vedci v&nbsp;novej štúdii na univerzite v&nbsp;americkom Connecticute. Na rozdiel od rôznych módnych superpotravín sú vajcia navyše dobre dostupné a&nbsp;ľahko stráviteľné, dajú sa za pár minút pripraviť na desiatky rozličných spôsobov a&nbsp;obsahujú toľko proteínu, koľko si len dokážeme predstaviť.

„Príroda vajíčko stvorila ako zásobník tých najpotrebnejších a&nbsp;výživovo najbohatších chemických látok, ktoré organizmus pre zdravý rast a&nbsp;vyváženosť potrebuje. Je to vlastne taký malý zázrak,“ povedal profesor Christopher Blesso, jeden z&nbsp;autorov štúdie, v&nbsp;rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC a&nbsp;dodal: „Okrem iného sme zistili to, že konzumácia vajec spolu s&nbsp;niektorými ďalšími potravinami umožňuje lepšie vstrebávanie vitamínov do nášho tela. Ak zjeme napríklad varené vajcia so zeleným listovým šalátom, zvýši sa príjem vitamínu E, ktorý táto zelenina obsahuje, takmer o&nbsp;polovicu.“

Odborníci na zdravú výživu dlho strašili, že nadmerná konzumácia vajec prináša riziko zvýšenia hladiny cholesterolu a srdcových problémov. Vychádzali z toho, že jeden žĺtok obsahuje priemerne 185 miligramov cholesterolu, pričom maximálna odporúčaná denná dávka pre zdravého človeka bola 300 miligramov. Až relatívne nedávno začal vo vedeckej oblasti prevládať iný názor na vajcia, ktorý začal rozlišovať medzi takzvaným dobrým a&nbsp;zlým cholesterolom.

Americká profesorka biochémie Ghada Solimanová však v&nbsp;roku 2018 publikovala štúdiu, ktorá spochybnila aj toto delenie s&nbsp;tým, že medzi zvýšenou hladinou cholesterolu a&nbsp;rizikom kardiovaskulárnych chorôb ne­existuje priama súvislosť. Súčasne uviedla, že cholesterol je pre naše telo, naopak, veľmi dôležitý, pretože je základnou stavebnou jednotkou telesných buniek, ktorých funkciou je prirodzené vytváranie vitamínu D, produkcia žlče, estrogénov a&nbsp;pohlavných hormónov. Argumentovala tým, že potraviny s&nbsp;vysokým obsahom cholesterolu sú väčšinou bohaté na nasýtené tuky, čo v&nbsp;minulosti vedcov a&nbsp;lekárov viedlo k&nbsp;mylnému záveru o&nbsp;jeho škodlivosti.

V&nbsp;skutočnosti podľa nej zvyšujú riziko problémov s&nbsp;krvným obehom a&nbsp;so srdcom práve nasýtené tuky, najmä umelo vyrobené takzvané transtuky, teda čiastočne stužené tuky pridávané do pečiva a&nbsp;sušienok, margarínov a&nbsp;priemyselne spracovaných potravín. A&nbsp;za zásadnú príčinu považuje najmä kombináciu nedostatku príjmu rozpustnej vlákniny a,&nbsp;naopak, zvýšeného príjmu rafinovaného cukru, ale aj stres, nedostatok spánku a&nbsp;pohybu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Vajcia sú vo svetle týchto nových poznatkov skvelou potravinou práve vďaka tomu, že žiadne z&nbsp;potenciálne škodlivých tukov neobsahujú, zato sú zdrojom mnohých živín a&nbsp;spoľahlivou zásobárňou proteínov. Spoločne s&nbsp;krevetami sú tak jedinou potravinou s&nbsp;vysokým obsahom cholesterolu, ale minimom tukov,“ uviedol Christopher Blesso. Ďalšou dobrou vlastnosťou vajec je to, že cholesterol, ktorý je v&nbsp;nich obsiahnutý, nepodlieha po požití v&nbsp;našich tepnách oxidácii. „Keď je zoxidovaný, skutočne sa môže v&nbsp;tepnách usadzovať, čo je bezpochyby problém. Vo vajciach je však toľko druhov antioxidantov, že ho pred oxidáciou úplne spoľahlivo ochránia,“ zdôraznil profesor Blesso.

Jeho názor nepriamo potvrdzuje aj štúdia čínskych vedcov spred troch rokov vykonávaná na reprezentatívnej vzorke 1,5 milióna dospelých Číňanov. Z&nbsp;nej vyplýva, že respondentom, ktorí jedia vajcia každý deň, hrozí o&nbsp;osemnásť percent nižšie riziko, že zomrú v&nbsp;dôsledku srdcového zlyhania, a&nbsp;o&nbsp;28 percent nižšie riziko mozgovej mŕtvice.

Ako riziko sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vajcami uvádzal aj vysoký obsah cholínu. Ten síce významne pomáha ľudskému organizmu ako prevencia Alzheimerovej choroby a&nbsp;významná je aj jeho funkcia pri ochrane obličiek, ale môže mať aj negatívny efekt. Ale len v&nbsp;prípade, že je metabolizovaný v&nbsp;molekule trimetylamín-N-oxidu (TMAO), ktorá sa vo zvýšenej miere vyskytuje v&nbsp;krvi osôb trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami, poruchami pečene, cukrovkou alebo niektorými druhmi rakoviny. Nie je však isté, či TMAO skutočne nejako prispieva k&nbsp;riziku vzniku týchto ochorení alebo ich rozvoj iba sprevádza.

Profesor Blesso preto skúmal súvislosť konzumácie vajec so zvýšením hladiny TMAO v&nbsp;nasledujúcich dvanástich hodinách po ich konzumácii. Dospel k&nbsp;záveru, že sa síce zvyšuje, ale iba dočasne. „Je to podobné ako s&nbsp;príjmom cukru: aj jeho hladina v&nbsp;krvi sa po konzumácii karbohydrátov dočasne zvyšuje, ale potom klesá, len u&nbsp;diabetikov sú zvýšené hodnoty v&nbsp;krvi trvalé,“ konštatoval profesor s&nbsp;tým, že cholín z&nbsp;vajec sa vstrebáva do krvi, ale nepokračuje do hrubého čreva, a&nbsp;preto má s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou na ľudské telo iba pozitívny efekt.

Dlhé roky sa traduje, že kto chce mať zdravé oči a&nbsp;bystrý zrak, mal by jesť veľa čerstvej mrkvy. Vedci však zistili, že luteín – pigment, ktorý je hojne obsiahnutý vo vaječnom žĺtku, k&nbsp;lepšiemu zraku prispieva tiež. Žltooranžové farbivo, patriace medzi karotenoidy, dokáže podľa lekárov ochrániť očnú sietnicu pred poškodením, pretože funguje ako vysokoúčinný filter proti modrému svetlu. V&nbsp;neposlednom rade vajcia prekvapivo pomáhajú aj vtedy, keď to preženieme s&nbsp;alkoholom.

Ako? Sú bohatým zásobníkom aminokyselín. Pri pití alkoholických nápojov vzniká v&nbsp;tele toxický acet­aldehyd, ktorého akumulácia má na svedomí opicu. Niektoré aminokyseliny vrátane cysteínu však podporujú produkciu antioxidantu glutatiónu, ktorý dokáže hladinu acetaldehydu účinne znižovať. Dve vajcia na raňajky majú nielen viac cysteínu než ktorákoľvek iná potravina, ešte nás aj energeticky „nakopnú“ do nového dňa. Obsahujú totiž dohromady priemerne 324&nbsp;miligramov cysteínu, čo samo osebe pokrýva, ba dokonca presahuje odporúčanú minimálnu dennú dávku aminokyselín.

Nové štúdie definitívne prelomili mýty o škodlivosti vajec a riziku ich konzumácie pre človeka. Naopak, potvrdili, že strava obsahujúca vajcia nám môže významne prospieť. Všetky výskumy však zároveň sprevádzajú varovania: na zázračné účinky sa nemožno spoliehať natoľko, aby sme sa domnievali, že to stačí na zachovanie zdravia. Aj pre vajcia platí, že nič sa nemá preháňať, pretože nemožno zabúdať na to, že strava musí byť predovšetkým pravidelná, pestrá a vyvážená.

Vajcia sú však popri zelenine, strukovinách, krevetách alebo rybom mäse jednou z perál na náhrdelníku potravín, ktorých konzumácia nielenže zaženie hlad, ale dodá nám energiu a živiny, bez ktorých sa zdravé telo zaobíde len ťažko. Ak zjeme varené vajcia s&nbsp;listovým šalátom, zvýši sa náš príjem vitamínu E takmer o&nbsp;polovicu. Vedci zistili, že konzumácia vajec je účinnou prevenciou rôznych chorôb. Posilňuje imunitu, zlepšuje zrak aj pamäť a&nbsp;pomáha proti opici.