redakcia

Ľudia sa svojím životom prírode vzďaľujú, ale zá­kladná potreba nejakého kontaktu s&nbsp;rastlinami a&nbsp;so zvieratami zostáva. Dnes už vieme, že pobyt medzi rastlinami priaznivo pôsobí na duševné zdravie a&nbsp;náladu. Veľmi dôležité sú prechádzky vonku v&nbsp;lese alebo parku, mnoho ľudí má však silnú potrebu nejaké rastliny pestovať aj doma.

Za posledné storočie sa výrazne zmenil štýl bývania a klíma v bytoch – nebolo ústredné kúrenie, byty bývali chladnejšie a vlhšie a v niektorých miestnostiach sa nekúrilo vôbec, napríklad v spálňach. Staré navlhnuté činžiaky rastlinám neponúkali príliš veľa svetla a v prekúrených panelákových bytoch sa im zase nedostávalo vlhkosti. Novopostavené domčeky sa často pýšia veľkými oknami, sklenou stenou nasmerovanou do záhrady alebo zimnou záhradou – jednoducho časy aj bývanie sa menia a&nbsp;s&nbsp;tým aj sortiment pestovaných rastlín.

Pomerne dosť ustúpili tradičné izbové rastliny, ktoré sa pestovali pred storočím, a&nbsp;nie je to len zmenami v&nbsp;bytových podmienkach – ľudia chcú stále niečo nové, neopozerané, šľachtia sa nové kultivary, vznikajú rôzne krížence. Kto by si pred päťdesiatimi rokmi pomyslel, že bude doma pestovať také orchidey, ako je napríklad phalaenopsis? A&nbsp;teraz ich vídame na oknách úplne bežne. Sortiment pestovaných izbových rastlín sa neustále rozširuje. Predtým to boli skôr subtropické, vlhkomilné a&nbsp;tieňomilné rastliny. So zväčšovaním okien a&nbsp;zmenami vo vykurovaní sa začalo dariť kaktusom, sukulentom, orchideám a&nbsp;mnohým ďalším tropickým rastlinám. A&nbsp;do kultúry sa zavádzajú ďalšie a&nbsp;ďalšie rastliny.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako sa rozširuje ponuka izbových rastlín, je veľmi praktické poznať aspoň najčastejšie pestované jedovaté rastliny. Väčšina otráv sa stane nešťastnou náhodou spôsobenou zámenou, neznalosťou, ľahkomyseľnosťou a&nbsp;nerozumným konaním. Stačí nechať malé nudiace sa dieťa alebo domáce zviera chvíľu bez dozoru a&nbsp;nešťastie je na svete. Oproti minulosti sa už jedovaté rastliny takmer nepoužívajú na vraždy, ale výrazne vzrástol počet ľudí, ktorí si halucinogénnymi jedmi ničia zdravie úplne dobrovoľne.

Nebezpečné je aj ľudové liečiteľstvo, ktoré často využíva jedovaté rastliny v&nbsp;malých dávkach, v&nbsp;rukách laikov však môžu napáchať viac škody než úžitku. Pozor na rôzne rady „od susedky“, môže vám v&nbsp;dobrej viere poradiť poriadny nezmysel napríklad len preto, že povie ľudové meno nejakej rastliny, ktorým sa však nazývajú rôzne druhy. Napríklad pod názvom nádchovník koluje niekoľko rôznych rastlín – príslušný je pre väčšinu druhov rodu Plectranthus, ktoré sa v&nbsp;africkej domorodej medicíne naozaj po­užívajú na liečbu chorôb horných dýchacích ciest, ale na rastliny iných rodov si dajte pozor.

Čo to vlastne znamená, keď sa povie jedovatá rastlina? Jedovatosť spôsobujú účinné látky obsiahnuté v&nbsp;rastline, ktoré po vniknutí do tela spôsobia otravu. Niektoré jedy pôsobia na nervovú sústavu, iné na dýchacie, tráviace alebo vylučovacie ústrojenstvo, ďalšie na srdce alebo dráždia sliznice a&nbsp;kožu. Jedy môžu vniknúť do tela poranením, konzumáciou, niekedy sa stačí rastliny dotknúť a&nbsp;tŕne, ostne či chĺpky vykonajú svoje. Zvláštnou kapitolou sú alergie alebo precitlivenosť na niektoré rastlinné látky, ktoré vyvolávajú niekedy až búrlivé reakcie.

Asi najbežnejšie pestovanou jedovatou „kvetinou“ je difenbachia. Pestuje sa ľahko a&nbsp;patrí medzi najodolnejšie izbové rastliny, takže ju nájdeme skoro v&nbsp;každej kancelárii alebo reštaurácii. Obsahuje toxické látky, z&nbsp;ktorých niekoľko ešte nie je ani presne opísaných. Okrem jedov sú v&nbsp;šťave rastliny prítomné ihlicovité kryštály šťaveľana vápenatého, ktoré môžu ťažko poškodiť pokožku a&nbsp;predovšetkým sliznicu. Dotyk oka postriekanou rukou je veľmi bolestivý a&nbsp;oliznutie alebo požutie má za následok slinenie, opuchy a&nbsp;kŕče. Reakcia nastáva počas desiatich až pätnástich minút a&nbsp;spoľahlivo odradí od ďalšej konzumácie, tak­že otravy väčšinou bývajú mierne, možné sú však aj veľmi vážne problémy. Nutné je vždy lekárske ošetrenie.

Rovnako často ako s&nbsp;difenbachiou sa stretávame s&nbsp;ostatnými áronovitými rastlinami. Monstery, filodendrony, syngoniá, potosy, zmijovce, aglaonémy, kaládiá, antúriá... Kto niektorú z&nbsp;nich nemal doma? Všetky majú podobne vysoký obsah šťaveľana vápenatého ako difenbachia a&nbsp;ďalej obsahujú kokteil rôznych alkaloidov, saponínov, glykozidov a&nbsp;niektorých aminokyselín. Po konzumácii spôsobujú pálenie v&nbsp;ústach a&nbsp;prudké vracanie so žalúdočným a&nbsp;črevným katarom. Antúria a&nbsp;kala sa najčastejšie dostanú do bytu v&nbsp;kytici ako rezané rastliny. Je to krásna kvetina, ale pozor, aby sa nedostala do ruky malým deťom alebo napríklad príliš odvážnym hosťom.

Aj sanseviera, čiže svokrin jazyk, je jedovatá. Otrava po rozžuvaní a prehltnutí listov sa prejaví vracaním, bolesťou hlavy a brucha. Ohrozené sú predovšetkým malé deti a domáce zvieratá, hlavne psy. Tieto rastliny hrozia nielen otravou, ale ich veľmi špicaté tuhé listy sa pri troche neopatrnosti ľahko môžu zabodnúť do oka. Pozor aj na krotóny, šeflery, africkú žihľavu a&nbsp;dracény. Obsahujú jedovaté saponíny a&nbsp;polyfenoly, otravy sa prejavujú vracaním a&nbsp;hnačkou, pri ťažších prípadoch aj kŕčmi. Zvlášť jedovaté sú bobule a&nbsp;listy brečtanov – už po zožutí dvoch listov nastávajú kŕče, poruchy dychu a&nbsp;pri väčšom množstve môže byť konzumácia smrteľná.

Skutočne nebezpečnými rastlinami sú niektoré sukulenty. Rastliny, ktoré patria medzi mliečnikovité (Euphorbiaceae), po poranení ronia biele jedovaté mlieko – latex. Ten pri neopatrnej manipulácii, napríklad počas presádzania, ľahko vystrekne. Ak zasiahne oko, neváhajte, vypláchnite ho a&nbsp;choďte k&nbsp;lekárovi! Zasiahnutie pokožky niekomu neprekáža, u iného vyvolá ťažkú ​​alergickú reakciu a&nbsp;niekoľkotýždňový problém. Rozhodne ihneď umyť! Asi najzradnejší je prýštec „tŕňová koruna“ (Euphorbia milii), ale v&nbsp;domácnostiach sú bežné aj ďalšie druhy, napríklad Euphorbia tirucalli, Euphorbia tetragona a&nbsp;iné

. Ešte nebezpečnejšie, dokonca prudko jedovaté, sú glejovkovité (Asclepiada­ceae). Ich kvety majú tvar päťcípej hviezdy, niektoré druhy sú veľmi atraktívne a&nbsp;pestujú sa často. Sú to napríklad stapélie, lampášiky (Ceropegia), karalumy (Caralluma), rastliny z rodu Duvalia, Huernia a&nbsp;ďalšie. Sú k&nbsp;dispozícii na kadejakej poľnohospodárskej alebo záhradníckej výstave a&nbsp;predavač nie vždy upozorní na nebezpečenstvo. K&nbsp;spomínaným glejovkovitým patria populárne voskovky (Hoya) alebo vencovec (Stephanotis) – liany, ktoré sa namotávajú na drôt stočený do kruhu, takže tvoria za oknom pekný kvitnúci venček.

Deti majú tendenciu na kvetoch voskoviek občas olizovať sladké kvapôčky. Rozhodne im vysvetlite, že niečo také robiť nesmú! Notoricky známa je jedovatosť prýštca a&nbsp;nádhernej vianočnej hviezdy, ale málokto vie, že k&nbsp;jedovatým rastlinám patria aj cyklámeny. Pred Vianocami sa ich predajú desaťtisíce, takže otrávené deti, psy a&nbsp;mačky patria spolu s&nbsp;požiarom stromčeka a&nbsp;poranením delobuchom ku klasickým vianočným nehodám. Na jar ich vystriedajú kvitnúce šťavele.

Farebné letné hrantíky a záhony očami toxikológa – to je záhradka ako u rodiny Borgiovcov! Maky, vlčí bôb, stračonôžky (obsahujú nebezpečné a účinné alkaloidy delfinín a delfinidín), v neskorom lete napríklad prvosienky alebo ploštičníky, z letničiek okrasné tabaky, Cuphea blepharophylla, klanokvet, ale napríklad aj petúnie... Samostatnou kapitolou sú náprstníky s&nbsp;prekrásnymi a&nbsp;efektnými kvetmi, ich jedovatosť je však známa hádam všetkým. Obsahujú kardioglykozidy, ktoré sa predtým používali v&nbsp;lekárstve ako súčasť mnohých srdcových liečiv, dnes ich však nahradili iné látky.

Na balkónoch alebo v záhradách sa často vysádza aj popínavá fazuľa šarlátová s veľmi peknými kvetmi. Struky patria k obľúbenej zelenine, ale mnohokrát sa zabúda, že je nutná ich tepelná úprava. Za surova sú všetky časti fazule (teda aj struky a semená) jedovaté. Aj oleandre pozná takmer každý, mnoho ľudí si z&nbsp;dovolenky pri mori privezie vetvičku zo zvlášť pekne kvitnúceho stromčeka pri hoteli.

Zasadí sa veľmi ľahko a&nbsp;ochotne kvitne každé leto, ale do detskej izby skutočne nepatrí – na smrteľnú otravu stačí niekoľko listov. Rovnako prudko je jedovatý baklažán Solanum rantonetti, ktorý sa pestuje čoraz častejšie, na letných terasách ho niekedy dopĺňajú brunfelsie, lantany, olovník a&nbsp;s&nbsp;príchodom babieho leta nádherné durmany. Lekári v&nbsp;tomto prípade nepoznajú „uhorkovú sezónu“ a&nbsp;stále majú čo robiť.

Alergiu vyvolávajú mnohé z&nbsp;vyššie menovaných rastlín. Niekomu stačí dotyk – napríklad sa mu prilepí lístok na ruku, keď nesie kyticu. U&nbsp;citlivých ľudí sčervenie a&nbsp;svrbí pokožka, vytvárajú sa zápaly... Alergické reakcie vyvolávajú prvosienky a&nbsp;pelargónie, u&nbsp;niekoho aj chryzantémy, africké fialky a&nbsp;mnoho ďalších rastlín, ktoré sú husto chlpaté.

Ak teraz máte pocit, že drvivá väčšina rastlín okolo nás sú zákerné beštie, ktoré treba okamžite vykopať a&nbsp;zničiť, nezúfajte. Hádam ani neexistuje záhradka bez jedinej jedovatej rastliny, ľudia s nimi žijú už niekoľko tisícročí, mnohé z&nbsp;nich denne využívajú v&nbsp;tradičnej aj modernej medicíne a&nbsp;nič strašné sa nedeje. Je potrebná rozumná opatrnosť, a&nbsp;ak máte radi kvety, rozhodne sa ich nevzdávajte. Stačí venovať trochu pozornosti výberu druhov do záhradky, prečítať si nejakú dobrú záhradnícku knihu, kde autor jedovatosť druhov uvádza, a&nbsp;na výlete v&nbsp;prírode deťom vysvetliť, ako sa majú správať. Potom vám zeleň vo vašom okolí prinesie oveľa viac potešenia než starostí.

Ktoré rastliny sú teda bezpečné? Z&nbsp;tých najbežnejších napríklad všetky begónie, ibišteky, mučenky, tradeskancie, koreničky... Neškodné sú napríklad aj zázvorovité rastliny, väčšina paliem a&nbsp;niektoré paprade (pozor na netíky a&nbsp;parožnatky). Aj deťom môžete nechať v&nbsp;izbe banánovník alebo citrus. Zdraviu prospešné sú izbové ihličnany: cyprusy, araukárie a&nbsp;ďalšie, ktoré zlepšujú kvalitu vzduchu v&nbsp;miestnosti. Z&nbsp;drahších a&nbsp;náročnejších rastlín sa nemusíme báť orchideí, bromélií a&nbsp;dokonca ani mäsožravých rastlín.