Prostata je žľaza v tvare vlašského orecha tesne pod močovým mechúrom. Vytvára tekutinu, ktorá tvorí základ ejakulátu.

Žiaľ, rakovina prostaty nemá žiadne významnejšie príznaky a zvyčajne sa prejaví až vtedy, keď je už neskoro a ochorenie sa rozšírilo. Aj preto je najlepším spôsobom, ako ochorenie odhaliť včas, preventívne vyšetrenie tohto orgánu cez konečník.

„Toto vyšetrenie je absolútne nebolestivé. Zdôrazňujem, nebolestivé. Muži však málokedy prídu na vyšetrenie k urológovi sami z vlastného rozhodnutia. Aj preto vítam, keď s nimi prídu aj ich manželky či partnerky, ktoré o ich zdravie často dbajú viac než oni sami,“ hovorí prezident Slovenskej urologickej spoločnosti, doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD.

„Na Slovensku zachytíme vysoké percento pacientov, približne 14 percent, až v pokročilom štádiu ochorenia, keď prognóza nie je dobrá. Je za tým fakt, že muži o svojich problémoch neradi otvorene hovoria, a preto nechodia na preventívne prehliadky. Pritom vďaka včasnej diagnostike a novým možnostiam liečby existuje vysoká šanca na úplné vyliečenie. Preventívne prehliadky pomáhajú odhaliť ochorenie včas a môžu tak zachrániť život,“ vysvetľuje.

Aj päťdesiatnici

Hoci rakovina prostaty stúpa s vekom a najviac prípadov sa objavuje po 65. roku života, rozhodne neobchádza ani päťdesiatnikov. Najmä muži po päťdesiatke by si mali všímať niekoľko príznakov.

Problémy s močením nemusia byť len príznakom zväčšenia prostaty, teda benígnej hyperplázie, môžu sprevádzať aj zhubné bujnenie.

Ak má muž potrebu často močiť najmä v noci, má ťažkosti zadržať moč alebo, naopak, začať močiť, pociťuje pri močení bolesti a pálenie, má pocit, že sa mu močový mechúr dostatočne nevyprázdnil, zaznamenal krv v moči alebo v semene a pociťuje bolesť v krížovej oblasti, v oblasti bedier či hornej časti stehien, určite by mal bez váhania navštíviť lekára.

Vek a rodina

Existuje niekoľko faktorov, ktoré sa dávajú do súvisu so vznikom a rozvojom karcinómu prostaty. K najdôležitejším patrí vyšší vek a rodinný výskyt. Je známe, že riziko karcinómu prostaty narastá s vekom. S predlžovaním priemernej dĺžky života vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky a starnutím populácie rastie aj počet prípadov tohto ochorenia.

K ďalším rizikovým faktorom patria životný štýl a nevhodné stravovacie návyky, najmä priveľa tuku a červeného mäsa. Oproti tomu zvýšený príjem zeleniny pomáha znižovať toto riziko. Účinok vitamínových doplnkov obsahujúcich vitamíny E a selén sa nepreukázal, no riziko predstavuje nedostatok vitamínu D, ktorý má protinádorový účinok.

V Škandinávii, kde je nedostatok slnečného žiarenia dôležitého na produkciu vitamínu D, je vyšší počet chorých. Podobne je to so zníženou produkciou vitamínu D v koži černochov, preto ochorenie viac ohrozuje Afroameričanov než belochov.

Dôležitý test

Potrebným vyšetrením pri diagnostike rakoviny prostaty je test PSA (prostatický špecifický antigén). Je to bielkovina, ktorá sa tvorí v bunkách prostaty a nachádza sa v semennej tekutine a v malom množstve aj v krvi. Tento test pozostáva z jedného krvného testu, pomocou ktorého sa stanoví koncentrácia PSA v krvi.

Celkovo sa za normálnu hodnotu PSA považuje koncentrácia 4 ng/ml (nanogramy na mililiter). Keďže však hodnoty PSA môžu stúpať s vekom alebo pri iných ochoreniach, a teda nemusia nevyhnutne súvisieť s prítomnosťou rakoviny, výsledky tohto testu nie sú stopercentne spoľahlivým ukazovateľom pre diagnostiku karcinómu prostaty.

PSA však zohráva dôležitú úlohu pri dlhodobom sledovaní vývoja ochorenia. Všeobecne však platí, že pacient s hodnotami PSA v rozsahu od 2 do 4 ng/ml má len s veľmi malou pravdepodobnosťou nádor. Nie každý nádor prostaty však lekári aktívne liečia.

Zachytiť včas

V niektorých prípadoch sa vykonávajú iba časté kontroly. Lekár monitoruje nádor a jeho rast v presne stanovenom harmonograme. Počas každej návštevy sa vykoná pár testov.

Cieľom je prejsť na iné spôsoby liečby v prípade, ak sa ukážu znaky rozvoja ochorenia. Robí sa to zvyčajne, ak má nádor nízke takzvané Gleason skóre, ktoré poukazuje na málo agresívne ochorenie.

Táto liečba je určená najmä pre tých mužov, ktorí nie sú vhodnými kandidátmi na radikálnu prostatektómiu, rádioterapiu ani hormonálnu liečbu. Dôvodom môže byť vek alebo iné zdravotné ťažkosti.

Tento spôsob prístupu k liečbe netreba považovať za krok späť. Naopak, často sa zvažuje najmä u pacientov s málo agresívnym ochorením, ktorí majú iné závažné ochorenia aj horšiu prognózu.

Aktívna liečba môže zahŕňať chirurgickú operáciu, rádioterapiu, hormonálnu liečbu, chemoterapiu a skúmajú sa aj ďalšie liečebné možnosti. Výber vhodnej liečby závisí od viacerých faktorov, ktoré lekár berie do úvahy. Dôležité je ochorenie zachytiť včas a preventívne prehliadky tomu významne pomáhajú.