Zdravie

Máte dieťa v puberte? Nedávajte mu príliš veľa slobody, varuje vedec!

22.2. 2016 16:40
Diskusia ()
Potrebujú rovesníkov a chcú s nimi tráviť čas.
Potrebujú rovesníkov a chcú s nimi tráviť čas.
Zdroj: Shutterstock
Zdravie

Máte dieťa v puberte? Nedávajte mu príliš veľa slobody, varuje vedec!

22.2. 2016 16:40
Diskusia ()
Potrebujú rovesníkov a chcú s nimi tráviť čas.
Potrebujú rovesníkov a chcú s nimi tráviť čas.
Zdroj: Shutterstock

Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Puberta je prvou časťou dospievania asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia – asi od 15 do 22 rokov.

Puberta sa prejavuje telesnými a duševnými zmenami a dokáže poriadne zamávať s dospievajúcim i s celou jeho rodinou. Toto obdobie zvyčajne začína skôr u dievčat, medzi 11. – 13. rokom veku. U chlapcov nastáva o niečo neskôr, medzi 13. – 15. rokom. Obe pohlavia v tomto období výrazne narastú aj priberú na váhe. Niektorí tínedžeri sa ako pätnásťroční približujú k svojej budúcej výške v dospelosti, iných hmotnostný a rastový skok iba čaká. Najvýraznejšiu premenu a hormonálnu búrku prináša, samozrejme, pohlavné dospievanie, ktoré sa u dievčat prejaví prvou menštruáciou a u chlapcov prvou polúciou.

Duševný vývoj

Odborníci majú čoraz presnejšie informácie o dozrievaní mozgu tínedžerov, najmä vďaka snímkam z pozitrónového emisného tomografu (PET) a z magnetickej rezonancie. Neurologické výskumy dosvedčujú, že mozgy dospievajúcich prechádzajú zásadnou prestavbou a majú svoje špecifiká. Výs­kumom mozgu tínedžerov sa zaoberá austrálsky vedec z univerzity v Melbourne Andrew Fuller.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Podľa odborníkov sa mozog v puberte nemilosrdne zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Synapsy nesúce najviac správ zosilnejú, slabé sú, naopak, potlačené. Aj preto skúsenosti, ktoré doprajeme deťom a mladým ľuďom zhruba medzi 9. – 18. rokom života, sú také dôležité. V dospievajúcom mozgu čelné laloky ešte len dozrievajú. Ich funkcia nám pomáha plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia.

Zvláštnosť dospievajúceho mozgu je podľa Fullera v tom, že najväčšiu aktivitu vykazuje v oblasti emócií, ktoré sú vyladené na boje, útoky či milostné vzplanutia. Údajne aj preto tínedžeri milujú vzrušenie, silné vnemy a sú náruživí. Prejavuje sa to aj na druhotných signáloch ich tela – vyvaľujú oči, nahlas sa smejú, hlboko vzdychajú. „Žiadať od adolescentov prehnanú organizovanosť je ako chcieť od psa, aby sa učil fyziku. To, že ich mozgu vládnu emócie, je však aj dôvod, prečo dávať priveľa slobody mladým ľuďom príliš skoro nie je vhodné,“ tvrdí austrálsky vedec.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Nebudiť, prosím

Ďalšie zaujímavosti, ktoré potvrdil výskum dospievajúcich, sa týkajú napríklad ich spánku. Tínedžeri potrebujú viac spánku než v čase, keď boli malými deťmi – asi 9 a štvrť hodiny. Mení sa aj čas ich spánku – chodia spať neskôr a najradšej by aj neskôr vstávali. Mozog väčšiny tínedžerov vraj nie je uspôsobený na vstávanie pred ôsmou či deviatou hodinou ráno :). Tí z nich, ktorí trpia nedostatkom spánku, majú horšie výsledky v škole a sú náchylnejší na depresie, preto treba na skoršom odchode do postele trvať. Vedci tiež zistili, že dospievajúci sú náchylnejší na poruchy vyplývajúce z každodenného stresu.

Silnejšie reagujú na stresové situácie aj na fyziologickej úrovni – v strese majú vyšší krvný tlak a väčší výkon srdca než dospelí. Majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a strácajú nad nimi kontrolu. To zvyšuje ich pocit bezradnosti. Čím viac negatívnych životných skúseností dospievajúci podľa vedcov má, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u neho objaví problematické správanie. Naopak, menšia je pravdepodobnosť, že sa zapojí do dobrých, pozitívnych aktivít. To tiež zároveň vysvetľuje, prečo je dospievanie mimoriadne ťažké v narušených rodinách.

Mozog tínedžerov vraj nie je uspôsobený na skoré vstávanie.
Mozog tínedžerov vraj nie je uspôsobený na skoré vstávanie.
Zdroj: Shutterstock

Mladí a agresívni

Správanie v puberte sa často spája aj s agresivitou. Tá má korene v limbických oblastiach mozgu, najmä v amygdale, ktorá súvisí s emóciami a dáva formu bojovným alebo útekovým odpovediam organizmu. Adolescenti majú nižšiu aktivitu v čelných lalokoch a viac aktivity v amygdale než dospelí. Amygdala sa u dospievajúcich tiež ľahšie aktivuje. Výsledok zaujímavého výskumu melbournskej univerzity ukázal, že mladí ľudia s nízkym pulzom pri odpočinku sú náchylnejší na agresivitu a rizikové správanie. Podľa vedcov to vyvoláva domnienku, že dospievajúci, ktorí boli počas detstva vystavení veľmi stresujúcim situáciám, si môžu na vysokú hladinu stresu privyknúť a následne používať krajné formy „zábavy“ spojenej s agresivitou, ako sú vandalizmus či šikanovanie, aby sa zbavili nudy.

Experiment a risk

Rôzni psychológovia sa zhodujú, že silnou potrebou každého človeka je mať svoju vlastnú identitu, teda uvedomenie si samého seba. Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická, odlišovala ich od ostatných ľudí a pot­vrdzovala ich ako samostatnú bytosť. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti. Hľadanie a rozvoj identity je podľa psychológov hľadaním odpovedí na množstvo existenciálnych otázok. Napríklad kto som, aký som, kam patrím, aké hodnoty sú v mojom živote najvýznamnejšie.

Máte pocit, že tínedžerov nič nezaujíma? Zaujíma, ibaže nie to, čo vás.
Máte pocit, že tínedžerov nič nezaujíma? Zaujíma, ibaže nie to, čo vás.
Zdroj: Shutterstock

Znamená to tiež spoznať svoje možnosti a medze, prijať svoju jedinečnosť aj s niektorými obmedzeniami. Schopnosť premýšľať o sebe sa vyvíja práve v období dospievania. Dôležitým a veľmi častým prejavom hľadania samého seba je experimentovanie. Má množstvo najrôznejších podôb, ktoré sa často nemusia zhodovať s predstavami dospelých. Nie je to však dôvod na paniku, podľa odborníkov sú experimenty so sebou samým dôležitou a normálnou súčasťou dospievania.

Testovanie svojich možností a hraníc by malo mať svoje medze pri pokusoch s drogami či kriminálnymi skupinami. Striedanie záujmov, účesov, štýlov správania by však rodičov znepokojiť nemalo. Zdanlivo nepochopiteľnou, no bežnou súčasťou experimentovania môže byť vystavovanie sa riziku, napríklad pri adrenalínových športoch. Aj riskovanie je však pre dospievajúcich iba testom ich samých.

Poslať emailom
Diskusia ()
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac
Diskusia