redakcia

Máločo lezie ľuďom na mozog toľko ako predstava ideálnej hmotnosti a&nbsp;posadnutosť čo najviac sa tejto pofidérnej hodnote priblížiť. „Tučnota je démonom našej spoločnosti,“ hovorí profesor Carl Lavie, celoživotný bojovník proti extrémnej tučnote, ktorý nedávno vydal knižku s&nbsp;názvom Paradox obezity. „Lenže naše posledné výskumy dokazujú, že tuk vždy diablom nie je. Tým skutočným nepriateľom sú skôr diéty spôsobujúce hmotnostné výkyvy.“

Svetovo uznávaný odborník zároveň poukazuje na zaujímavý fakt: „Ľudia s&nbsp;takzvanou normálnou hmotnosťou, teda štíhli, mávajú oveľa horšiu prognózu ako tí, ktorí sa pohybujú v&nbsp;rozsahu nadváhy či miernej obezity. Či už ide o&nbsp;zdravotné ukazovatele, boj s&nbsp;chorobami, či priebeh rekonvalescencie. Veľká odborná analýza takmer na troch miliónoch ľudí, ktorej výsledky už máme k&nbsp;dispozícii, dokazuje, že najvyššieho veku sa dožívajú ľudia s&nbsp;BMI 25 až 30. Ak chce niekto s&nbsp;nadváhou či miernou obezitou chudnúť, aby sa zbavil pneumatiky na bruchu a&nbsp;mohol pre svoj lepší pocit nosiť priliehavé oblečenie, má to nejaký význam. Ak chce rovnaký človek chudnúť preto, aby bol zdravší, význam to nemá.“

Dnes sa už vie aj to, že napríklad sklon k&nbsp;priberaniu vo vyššom veku má nepopierateľnú logiku a&nbsp;význam. Priberanie je žiaduce, pretože v&nbsp;niektorých prípadoch tuk môže mať ochrannú funkciu. Zvlášť prospešný by mal byť v&nbsp;tomto smere tuk uložený na bokoch a&nbsp;zadku, prípadne na pažiach, zatiaľ čo nebezpečný je nadbytočný viscerálny tuk uložený hlboko v&nbsp;brušnej dutine a&nbsp;orgánoch.

Časopis Journal of the American Medical Association zverejnil text zhŕňajúci poznatky o&nbsp;nebezpečenstve nadváhy, v&nbsp;ktorom sa okrem iného uvádza: „Mierna nadváha pomáha ľuďom lepšie sa zotaviť po chirurgickom zákroku. Ľudia s&nbsp;BMI 30 aj o&nbsp;niečo viac, ktorí sú dnes bežne považovaní za tučných, umierajú na septický šok či astmatický záchvat menej často ako ľudia s&nbsp;normálnou hmotnosťou. Menším rizikom je pre nich aj zápal pľúc. Nadváha síce zvyšuje pravdepodobnosť úmrtia na cukrovku či chorobu obličiek, nie však na rakovinu a&nbsp;srdcové choroby, ako vyplýva z&nbsp;mnohých analýz. Bolo dokázané, že pokiaľ človek nemá nadváhu vyššiu ako 20 percent, býva proti chorobám odolnejší než štíhly človek.“

Vo všeobecnom povedomí je rozšírená predstava, že tlstí ľudia sú šťastnejší a&nbsp;veselší než chudí. O&nbsp;tom by sa zrejme dalo polemizovať, najmä vzhľadom na to, že žijeme v&nbsp;dobe kultu štíhlosti, ľudia s&nbsp;obezitou bývajú v&nbsp;mnohých smeroch diskriminovaní a&nbsp;zúfalí z&nbsp;toho, že do všetkých strán presahujú ideál krásy, takže k&nbsp;veselosti si musia pomáhať užívaním antidepresív. Isté je jedno: od určitého stupňa je obezita jednoznačne škodlivá a&nbsp;zbaviť sa pár kilogramov navyše je už len pre lepší pocit. Zásadnú otázku však v&nbsp;tejto skutočnosti predstavuje spôsob, ako sa ich zbaviť.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Obezita ohrozuje srdce, ale rýchle chudnutie tiež

Schudnúť a&nbsp;znovu pribrať je pre naše telo väčší problém ako samotná nadváha. Vrhnúť sa na diétu a&nbsp;zhodiť rýchlo kilá znamená takmer s&nbsp;istotou jojo efekt a&nbsp;ešte väčšiu záťaž pre organizmus. Podľa Americkej kardiologickej asociácie pôsobí rýchly úbytok váhy a&nbsp;opätovné pribratie najmä na obehovú sústavu a&nbsp;zvyšuje riziko infarktu. Rýchla diéta zapríčiní nerovnováhu látok v&nbsp;našom tele a&nbsp;môže nastať proces nazývaný ako oxidačný stres. „Ten prebieha v&nbsp;tele každého z&nbsp;nás, spolupodieľa sa na starnutí organizmu a&nbsp;na vzniku mnohých závažných chorôb. Hoci naše telo kyslík na život potrebuje, pri mnohých chemických reakciách prebiehajúcich v&nbsp;tele z&nbsp;neho môžu vzniknúť toxické kyslíkaté zlúčeniny, takzvané kyslíkové radikály,“ vysvetľuje MUDr. Petra Vysočanová z&nbsp;Internej kardiologickej kliniky FN Brno.

Radikály sa v&nbsp;tele uvoľňujú v&nbsp;momente, keď sa stresujeme, preťažujeme, sme vyčerpaní, pohybujeme sa v&nbsp;znečistenom prostredí alebo napríklad konzumujeme potraviny obsahujúce konzervanty. Naše telo sa dokáže prispôsobiť a&nbsp;mnohé nerovnováhy vyrovnať, čo sa týka aj voľných radikálov, ktoré sa snaží neutralizovať pomocou antioxidantov. „Ale keď oxidačný stres trvá príliš dlho, objavia sa rôzne chronické choroby zápalového charakteru alebo sa prejaví inak, napríklad únavou, depresiou, zhoršením kardiovaskulárnych problémov či autoimunitnými diagnózami, aterosklerózou, infarktom myokardu či srdcovým zlyhaním, alebo Parkinsonovou chorobou,“ upozorňuje MUDr. Vysočanová.

Dôležité je preto sledovať nielen úbytok hmotnosti, a&nbsp;to najmä tuku, ale aj nárast svalovej hmoty, merať si obvod pása, bokov a&nbsp;jednotlivých končatín a&nbsp;sledovať aj glykemické hodnoty, hladinu cholesterolu či hodnoty krvného tlaku. Ľudia, ktorí trpia nadváhou či obezitou, svojou vysokou hmotnosťou zvyšujú námahu srdca. „Rovnako ako je pre náš kardiovaskulárny systém nebezpečná nadváha a&nbsp;obezita, rizikom je aj rýchla strata hmotnosti a&nbsp;opätovné pribratie. Rýchle zmeny hmotnosti bývajú často sprevádzané významnou zmenou krvného tlaku –&nbsp;pri strate hmotnosti dochádza k&nbsp;poklesu, pri jej zvýšení, naopak, k&nbsp;zvýšeniu tlaku. A&nbsp;tieto zmeny môžu mať vplyv na zdravotný stav chorého. Odporúčam preto zaobstarať si kvalitný tlakomer s&nbsp;manžetou Intelli (napríklad Omron M6 Comfort) a&nbsp;pravidelne si kontrolovať krvný tlak, aby bolo možné sledovať, či v&nbsp;dôsledku redukcie hmotnosti krvný tlak nekolíše,“ odporúča kardiologička.

Kult štíhlosti, čím ďalej striktnejší, nás sprevádza stále. Každú chvíľu na nás odniekiaľ zaútočí nejaká nová zaručená diéta. Prejedali sme sa „tukožrútskymi“ polievkami, učili sme sa žiť makrobioticky, vyskúšali sme diétu vajíčkovú aj mliečnu, ovocnú i&nbsp;zeleninovú, vegetariánsku i&nbsp;mäsovú. Naleteli sme kadejakej obéznej celebrite, ktorá sa v&nbsp;reklame vytasila s&nbsp;kokteilom, po ktorom zaručene nadobudne štíhly tvar. Chuť na niektorú z&nbsp;ďalších diét nás neprešla ani po tom, čo dotyčná celebrita nielenže nič neschudla, ale pribrala ešte dvakrát toľko. „Že to nezafungovalo vlani, predvlani ani predtým, nás nezaujíma,“ hovorí psychologička PhDr. Iva Málková zo spoločnosti STOB. „Opäť zvíťazia emócie s&nbsp;túžobným prianím –&nbsp;tentoraz to bude ono, schudne to za mňa.“

Podľa dlhoročnej odborníčky na chudnutie „zaručené“ diéty nefungujú, aj keď nejaký efekt mať môžu. „Najväčší problém je neuvedomelé automatické jedenie. Keď musíme jesť niečo podľa niečoho, zamyslíme sa. Obvykle to teda vedie k&nbsp;zníženiu príjmu, ale nie vďaka samotnej teórii, ale preto, že viac premýšľame. Pri delenej strave nemôžem knedľu, tak o&nbsp;tom snívam, samozrejme, menej. Ľudia však na diéty počujú. Keď im poradíme, aby obmedzili spotrebu bieleho pečiva, je to pre nich zložitejšie ako striktne držať ‚bezlepkovú diétu‘, pretože majú pocit, že ‚to je ono‘. Čo na tom, že bezlepková diéta je pre zdravého človeka nezdravá... Často sa zbytočne trápime, hoci to nepomôže, namiesto toho, aby sme sa držali jednoduchých zásad.“ A&nbsp;tie hlavné sú pritom naozaj jednoduché.

Vezmite si napríklad jeden z&nbsp;najčastejších problémov, ktorým je chuť na sladké, zvlášť po tom, čo si organizmus zvykol na doslova kráľovský vianočný prísun cukroviniek všetkého druhu. Odobratie všetkého sladkého z&nbsp;jedálnička by mu mohlo privodiť šok. Podľa amerického kouča a&nbsp;psychológa doktora Benjamina Hardyho stačí vynechať aspoň jednu nezdravú pochúťku denne. Biely rafinovaný cukor je ideálne vymeniť za kvalitný med. Môžete ho použiť na osladenie čaju, ale aj kávy. „Ja osobne denne spotrebujem niekoľko lyžičiek medu, pretože si bez neho kávu nedokážem predstaviť. Najradšej mám latte s&nbsp;dvoma lyžičkami pastovaného medu,“ hovorí napríklad medový someliér zo spoločnosti Medokomerc Milan Špaček. Pokiaľ vás po jedle trápi chuť na sladké, riešením môže byť lyžička medu, ktorá naštartuje trávenie a&nbsp;uspokojí chute.

Striedmy pohľad na chudnutie má aj výživová poradkyňa a&nbsp;autorka série kníh Stravovanie bez výčitiek Zuzana Lišková: „Osobne som zástankyňou chudnutia bez pôstov a&nbsp;hladoviek či konzumácie špeciálnych doplnkov stravy. Veď stravovanie je tá najprirodzenejšia vec na svete, vymyslená rovnako dokonale ako rozmnožovanie, dýchanie a&nbsp;fungovanie nášho tela. Na začiatku je dôležité hlavne stabilizovať metabolizmus a&nbsp;naštartovať zdravú produkciu enzýmov a&nbsp;hormónov v&nbsp;tele. Potom sa upraví aj hmotnosť a&nbsp;viditeľne sa zvýši fyzická a&nbsp;psychická výkonnosť, koncentrácia a&nbsp;emocionálna vyrovnanosť.“

Skôr než dodržiavanie striktnej diéty je podľa odborníčky dôležité zamyslieť sa nad zložením stravy z&nbsp;hľadiska vyváženosti. „Nestresujte sa pre to, čo budete jesť, ale skúste, aby to na vašom tanieri vyzeralo asi takto: 20 až 35 percent bielkovín, 20&nbsp;percent tukov, pričom časť tukov je už obsiahnutá v&nbsp;bielkovinách, a&nbsp;40 až 50 percent sacharidov.“ Na rozdiel od odporúčania jesť v&nbsp;malých dávkach a&nbsp;veľmi často Zuzana Lišková radí dodržiavať medzi jedlami päťhodinové pauzy. „Tak ako počas nočného spánku, aj počas päťhodinovej prestávky po jedle klesá hladina inzulínu tak, že je možné efektívne spaľovať tuk. Pri piatich až šiestich malých jedlách však hladina inzulínu zostáva permanentne zvýšená a&nbsp;telo tvorí skôr tuk ako svalovú hmotu. Okrem toho neustále zvýšená hladina inzulínu bráni produkcii množstva hormónov, ktoré telo chránia pred zápalmi a&nbsp;dokonca aj starnutím,“ vysvetľuje výživová poradkyňa.

Tieto tvrdenia potvrdzuje aj to, že po dlhodobom prejedaní pociťujeme hlad častejšie, a&nbsp;to pokojne aj každé dve hodiny či neustále. „Je to spôsobené hlavne tým, že naša strava sa v&nbsp;dnešnej dobe skladá z&nbsp;väčšieho podielu cukrov, ako sú napríklad zemiaky, chlieb, sladkosti či alkohol. To má za následok rýchly nárast hladiny krvného cukru. Tým sa koncentrácia inzulínu zvyšuje a&nbsp;nastáva opätovný pocit hladu. Ale keď znížime príjem cukrov a&nbsp;časť z&nbsp;nich nahradíme zdravými tukmi a&nbsp;bielkovinami, pocit hladu sa postupne normalizuje.“

Popri klasických diétach je medzi tými, ktorí chcú schudnúť pár kíl či očistiť si organizmus, populárny pôst. Jeho zástancovia tvrdia, že pomôže optimalizovať hmotnosť, zlepšiť metabolické zdravie a&nbsp;možno dokonca predĺži život. Či už ide o&nbsp;párhodinový pôst, alebo pôst trvajúci niekoľko dní, aj tu je nutné zvážiť všetky za a&nbsp;proti. Každá metóda pôstu môže byť účinná, ale zistiť, ktorá z&nbsp;nich zafunguje najlepšie, to závisí vždy od konkrétneho jednotlivca.

Napríklad metóda 16/8 zahŕňa každý deň asi šestnásť hodín bez jedla a&nbsp;osem hodín, počas ktorých jesť môžete. Spopularizoval ju expert na fitnes Martin Berk­han. Jej dodržiavanie môže byť v&nbsp;praxi celkom jednoduché –&nbsp;po večeri už nič nejesť a&nbsp;vynechať raňajky. Počas pôstu je možné piť vodu, kávu a&nbsp;ďalšie nápoje s&nbsp;nulovým obsahom kalórií, čo môže pomôcť znížiť pocity hladu. Vyznávači tohto spôsobu vedia, že nebude fungovať, ak človek konzumuje veľa spracovaných potravín alebo prijíma nadmerné množstvo kalórií.

Podobný systém je 5/2. Päť dní v&nbsp;týždni jete to, čo obvykle, bez výrazného obmedzenia, ale dva dni potom redukujete kalórie približne na dvetisíc kilojoulov za deň. Niektoré výskumy dokázali, že touto metódou sa dá skutočne schudnúť, navyše zdravému človeku neuškodí. To už však nemožno jednoznačne tvrdiť o&nbsp;takzvanej warrior diet, s&nbsp;ktorou prišiel Ori Hofmekler, bývalý člen izraelských špeciálnych jednotiek. Tento typ prerušovaného pôstu vychádza zo stravovacích vzorov starovekých bojovníkov, ktorí cez deň nejedli takmer nič a&nbsp;v&nbsp;noci potom hodovali. Jej súčasní zástancovia by prisahali na to, že im diéta uberá tuk a&nbsp;dáva silu bojovníka, lekári si tým až takí istí nie sú.

Pôstov je celý rad a&nbsp;existujú početné výskumy dokazujúce najmä prospešnosť tých krátkodobých. Podľa odborníkov zo spoločnosti STOB má telo rado rovnováhu, a&nbsp;preto je lepšie znížiť príjem rovnomerne. Pri dlhších pôstoch môže dochádzať k&nbsp;znižovaniu bazálneho metabolizmu a&nbsp;strate svalovej hmoty, z&nbsp;dlhodobého hľadiska hrozí nedostatok dôležitých živín, čo je najmä u&nbsp;osôb s&nbsp;nejakým ochorením veľmi rizikové.

AUTOR: Judita Bednářová týždenník kvĕty