Marcela Fuknová

Dali ste si vysmážaný rezeň, majonézový šalát, kúsok torty a&nbsp;zrazu je to tu. Cítite silnú bolesť pod pravým rebrom, v&nbsp;ústach máte horkú chuť a&nbsp;vraciate. Žlčník toho zvládne veľa, no preťažovať ho nie je dobrý nápad. Žlčník slúži v&nbsp;našom tele ako rezervoár žlče, ktorá sa tvorí v&nbsp;pečeni. V&nbsp;noci sa žlčník naplní, žlč sa v&nbsp;ňom skoncentruje, a&nbsp;keď potom zjeme niečo mastné, začína sa vylučovať do čreva.

Povedzme, že sme si dali dobrú prerastenú slaninku. Vtedy sa do čreva vylúči zo žlčníka viac koncentrovanej žlče. Funguje to tak, že žlčník sa zmrští, vylúči časť svojho obsahu a&nbsp;znova sa zmrští. Pravidelne sa to opakuje. Jednoduchý, a&nbsp;predsa geniálny orgán. Napokon ako všetko, čo v&nbsp;tele máme.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

A&nbsp;na čo potrebujeme žlč? V&nbsp;našom tráviacom trakte sa tuky stretnú s&nbsp;tráviacimi šťavami a&nbsp;tie sú založené najmä na vodnej báze. Takže keď sa s&nbsp;nimi stretne tuk, ktorý sme zjedli, nedokázali by sme ho stráviť. Žlč veľké kusy tuku rozkladá na menšie čiastočky, s&nbsp;ktorými si už organizmus poradí, a&nbsp;takisto pomáha neutralizovať kyslú žalúdočnú šťavu. Žlčou sa z&nbsp;organizmu vylučujú aj niektoré nepotrebné látky. Ak chceme, aby náš žlčník fungoval správne, mali by sme jesť veľa vlákniny, ktorá na seba v&nbsp;tráviacom trakte viaže toxické látky a&nbsp;urýchľuje peristaltiku, teda pohyb čriev.

Mali by sme sa aj viac pohybovať a&nbsp;obmedziť prísun živočíšnych tukov. Keď si však nedáme povedať a&nbsp;jedávame veľa mastných jedál, mení sa zloženie žlče, ktorá sa koncentruje v&nbsp;žlčníku, ľahšie sa v&nbsp;ňom vytvárajú najskôr mikrokryštáliky a&nbsp;z&nbsp;nich po čase kamene.

Žlčníkové kamene sotva možno prirovnávať k&nbsp;nejakej hornine. Môžeme si ich predstaviť skôr ako blato, piesok a&nbsp;niekedy aj ako sadrový odliatok. Ich tvar a&nbsp;farba závisia aj od typu kameňa, tých je viacero. Niekto môže mať jeden veľký kameň, iný zasa dva či tri menšie, v&nbsp;tomto prípade sa fantázii medze nekladú. Tvoria sa niekoľko rokov a&nbsp;človek o&nbsp;tom vôbec nemusí vedieť. Neraz sa nájdu až pri pitve. Či budú spôsobovať bolesti alebo nie, to je individuálne a&nbsp;nikto nevie, prečo jednému človeku spôsobujú ťažkosti a&nbsp;druhému nie. Intenzita bolesti vôbec nezávisí od veľkosti kameňa.

<ul>
<li>presolené a ostro korenené jedlá a syry, jedlá z konzervy, horúce a mrazené pokrmy, bryndza, kompóty z ovocia obsahujúceho drobné zrnká, mliečna čokoláda, bublinkové nápoje;</li>
<li>kel, kapusta (aj kvasená), fazuľa, šošovica, uhorky, huby, hrach, kaleráb;</li>
<li>ovocie so zrnkami (ostružiny, maliny, jahody, ríbezle, egreše, černice);</li>
<li>čerstvý chlieb a pečivo, palacinky, šišky, omelety, praženica, strapačky;</li>
<li>mastné bravčové mäso, kačacina, husacina, vnútornosti, údeniny, klobásy, oškvarky, slanina, vyprážané mäso;</li>
<li>alkohol.</li>
</ul>

Ak máte problém so žlčníkom, na toto si dajte pozor:

Niekedy môžu malé kamienky spôsobiť výraznejšie ťažkosti než veľké, pretože môžu ľahšie „vycestovať“ do žlčových ciest, čím môžu byť nebezpečnejšie než tie väčšie. Keď si dáme niečo ťažké a&nbsp;mastné, žlčník sa viac namáha, a&nbsp;keď sa pokúša vypumpovať svoj obsah do čreva, kamienok sa posunie, zakliesni sa vo výtokovej časti a&nbsp;znemožní žlčníku, aby sa svojho obsahu zbavil. Začína sa peklo, jedna z&nbsp;najhorších bolestí, ako ju mnohí opisujú – žlčníkový záchvat či žlčníková kolika.

Prudké, kŕčovité bolesti pod pravým rebrovým oblúkom vyžarujúce do oblasti pod pravou lopatkou a&nbsp;spojené s&nbsp;nevoľnosťou až vracaním a&nbsp;s&nbsp;pocitom „zastavenia vetrov“. Niekedy ťažkosti ustúpia spontánne, inokedy môžu pomôcť lieky, prípadne infúzie, ale je to len dočasné riešenie, ktoré nerieši príčinu ťažkostí.

Ak sa žlčník pravidelne „ozýva“, ochorenie ide ďalej svojou cestou. Skôr alebo neskôr sa kolika bude opakovať a&nbsp;žlčník sa s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou zapáli. Zablokovaný orgán opuchne, vyplní sa tekutinou, jeho steny zhrubnú a&nbsp;môže aj prasknúť. Potom by sa jeho infikovaný obsah i&nbsp;s&nbsp;kamienkami rozlial v&nbsp;bruchu a&nbsp;človek by sa tak ocitol v&nbsp;stave ohrozenia života. Chirurgovia preto vo všeobecnosti odporúčajú chorý žlčník odstrániť, a&nbsp;to čím skôr.

S&nbsp;postupujúcim vekom sa totiž zhoršuje kondícia i&nbsp;zdravotný stav. Preto by sme operáciu nemali dlho odkladať, hoci kamienky sú malé. Práve tie však môžu byť nebezpečné, dokážu „vycestovať“ do žlčových ciest a&nbsp;dostať sa až k&nbsp;miestu, kde je spoločný vývod žlčových ciest a&nbsp;pankreasu do dvanástnika. To býva príčinou akútnej pankreatitídy, zápalu pankreasu, ktorý môže byť smrteľný. Vyvolať ho môže aj alkohol, ktorý síce nedráždi priamo žlčník, ale ak človek zje niečo veľmi mastné a&nbsp;zapije to alkoholom, môže na to doplatiť práve pankreas.

Dnes sa žlčník vyberá väčšinou laparoskopicky. Laparoskopická cholecystektómia sa k&nbsp;nám dostala začiatkom deväťdesiatych rokov a&nbsp;dnes je „zlatým štandardom“ liečenia. Za ideálnych podmienok, keď nie sú na žlčníku zápalové zmeny, trvá zákrok okolo hodiny a&nbsp;človek zostáva v&nbsp;nemocnici ďalšie dva až tri dni. Používa sa však aj „otvorená“ operácia, najmä vtedy, ak má človek niektoré závažné pridružené ochorenia. Hoci takýto zákrok organizmus zaťažuje viac a&nbsp;rekonvalescencia trvá dlhšie, konečný efekt oboch operácií je rovnaký: žlčník je preč.

Je pravda, že ak človek prišiel o&nbsp;žlčník, prišiel o&nbsp;zásobáreň žlče v&nbsp;organizme, ale jeho funkciu čiastočne nahradia žlčové cesty, ktoré sa mierne rozšíria. Žlč koluje v&nbsp;organizme ďalej a&nbsp;plní svoje úlohy, čiastočne sa však mení jej zloženie a&nbsp;koncentrácia. Najmä tí, ktorým ťažké jedlá škodia, by mali držať diétu, vyhýbať sa veľkému množstvu tukov, jedávať častejšie a&nbsp;menšie porcie – v&nbsp;podstate dodržiavať princípy racionálnej životosprávy. Hoci sa pod ochorenie žlčníka podpisuje aj genetika, je najmä daňou za zlý životný štýl.