Jozef je čulý osemde­siatnik, ktorý aktívne jazdil takmer šesťde­siat rokov. Vie, aké je to šoférovať bez posilňovača riadenia, automatickej prevodovky, parkovacej kamery a senzorov, nad ktorými len nechápavo krúti hlavou. „Sú to vymoženosti tejto doby. My sme vo vašom veku neboli takí rozmaznaní,“ smeje sa mi do telefónu. Otázky doslova kričím, pretože sluch už Jozefovi neslúži tak ako kedysi. „Jazdil som na všeličom. Aj na vetrieske, aj na prvej Octavii a vojenskej sanitke. No nikto ma nedostane za volant tých čúd, čo sa dnes vyrábajú,“ priznáva, že je stará škola. Dodnes jazdí na starej favoritke, na ktorú nedá dopustiť. Prežila aj cestu na dovolenku do bývalej Juhoslávie.

Chvíľu počúvam Jozefove vtipné zážitky a potom sa vrátim k téme rozhovoru. Lekár mu odporučil viac nešoférovať. Pred pár mesiacmi mal drobnú autonehodu. Nestihol ubrzdiť na rušnej križovatke.Našťastie si to odnieslo len odtrhnuté spätné zrkadlo, no starý pán sám zistil, že už nereaguje tak promptne ako kedysi. Keď ho lekár taktne upozornil, že je načase prenechať šoférovanie príbuzným, Jozefa to najprv zdvihlo zo stoličky. „Neustále chodím po lekároch. To mám chodiť autobusom? Nemám peniaze na to, aby som sa vyvážal taxíkom,“ pošomral si. Keď sa upokojil, rozhodol sa požiadať o pomoc deti. Tri dcéry a dvaja synovia žijú v jednej dedine. „Najprv to bola pre mňa hanba. Nechcem nikoho zaťažovať, ani patriť do starého železa. Deti mi vyšli v ústrety. Dokonca najstaršia dcéra priznala, že je veľmi rada. Vždy tŕpla, keď som išiel niekde autom, i keď som chodil po tých istých trasách,“ priznáva. Pán Jozef nemá o šoférov núdzu. Aj vnúčatá sa tešia z toho, že môžu niekde hodiť „deda“ autom.

Veľké zmeny

Starnutie so sebou prináša množstvo neželaných zmien, s ktorými nie je vždy jednoduché sa vyrovnať. Okrem postupného oslabovania telesných aj kognitívnych funkcií dlhoročný šofér zápasí s ďalšími prekážkami. „Špecifickou zmenou u starších vodičov je spomaľovanie duševných pochodov, ako je spomalený reakčný čas, oslabená zložka pamäťových procesov, učenia, pozornosti, motivácie, vôľového úsilia, myslenia, rozhodovania, zvládania záťaže,“ zdôrazňuje Miroslava Smolová, klinická psychologička z Michaloviec. „Popri somatických ochoreniach sa pridružujú zmeny vo funkciách v psychickej oblasti, napríklad vplyvom cievnych mozgových príhod, ktoré zasahujú priamo centrálnu nervovú sústavu,“ objasňuje.

Nie všetky zmeny, ktoré nastávajú vekom, sú však negatívne. Starší vek so sebou prináša aj určitú zrelosť. „K pozitívnym zmenám patrí najmä rast zodpovednosti, uvážlivosť, obrátenie sa skôr k duchovným hodnotám, neriskovanie, životná múdrosť. Vzácne sú nehody spôsobené vyššou rýchlosťou alebo nedodržaním bezpečnej vzdialenosti. K menej priaznivým zmenám patrí neochota na zmeny, rigidita v správaní aj v myslení, tvrdohlavosť, zvýšená vzťahovačnosť či nekritickosť k svojim schopnostiam,“ vymenováva klinická psychologička.

Každé dva roky

Ako to vyzerá v praxi? Starší vodiči sa na kon­trolné vyšetrenie psychickej spôsobilosti dostávajú najmä po 65. roku života. „Na vyšetrenie ich posiela ošetrujúci všeobecný lekár, ktorý pri zdravotnej prehliadke zistí kontraindikácie v dôsledku zhoršujúceho sa somatického stavu. Vo vyšších skupinách vodičských oprávnení je kon­trolné vyšetrenie zdravotnej aj psychickej spôsobilosti každé dva roky práve pre senzitivitu vyššieho veku, keď starnutie so sebou prináša jednotlivé oslabenia,“ doplňuje naša odborníčka.

Všímajte si ho

Eliminovať čas strávený za volantom alebo sa úplne vzdať šoférovania môže byť pre príbuzného veľkou výzvou. Treba k nej pristupovať veľmi citlivo. Na odborné vyšetrenie prichádzajú so starším vodičom aj členovia rodiny, ktorí sa obávajú o jeho bezpečie a chcú zamedziť potenciálnemu nebezpečenstvu v prípade aktívneho šoférovania. „Potrebné je všímať si tendenciu zabúdať, orien­táciu v priestore, pohotovosť a rýchlosť reakcií. Je dôležité poukázať na možnosti a riziká, ktoré sa môžu v dopravnej situácii stať, zvážiť kompenzáciu. Keďže si seniori kompenzujú svoju klesajúcu senzorickú, motorickú aj kognitívnu výkonnosť zmenou svojej účasti v doprave a svojím správaním,“ potvrdzuje Miroslava Smolová.

Váš príbuzný sa môže vyhýbať dopravnej špičke, šeru, jazde v nepriaznivom počasí a podobne, môže jazdiť pomalšie aj opatrnejšie. „Dôležité je posúdiť, ako môžu vodiči kompenzovať strategickú a taktickú úroveň dopravného správania. Starší vodiči dobre zvládajú strategickú úroveň, teda plánovanie budúceho správania, plánovanie cesty, voľbu denného času, zohľadnenie počasia, zdravotnú indispozíciu, posúdenie rizika, aj taktickú úroveň – realizácia jazdy, kompenzácia vodičskými skúsenosťami, rozhodovanie počas jazdy o rýchlosti jazdy, kedy predchádzať, vyhýbanie sa riziku. Deficity nastávajú najmä v operacionálnej úrovni, teda v správaní v danom okamihu, ktoré je zachytené práve výkonovými metodikami,“ doplňuje psychologička.

Podporte ho

Vysvetliť tvrdohlavému dôchodcovi, že šoférovať naprieč celou republikou nemusí byť práve najšťastnejší nápad, môže byť ťažký oriešok. Potvrdil mi to aj pán Jozef. Pomohlo mu, až keď mu odborník zdôraznil, aké dôležité je myslieť na bezpečnosť aj ostatných vodičov. Aj príliš pomalá jazda seniora môže vytvárať kolízne situácie v doprave. Ak váš príbuzný ešte nie je pripravený vzdať sa šoférovania, navrhnite mu alternatívu. Doprajte mu pár minút za volantom v mieste bydliska. Poproste ho, nech vás hodí do najbližšieho obchodu. Neťahajte mu však zbytočne medové motúzy popod fúzy, ale objektívne posúďte situáciu. Podľa Miroslavy Smolovej je dôležité zvyšovať náhľad starších vodičov ohľadom obmedzení, ktoré s vekom prichádzajú, teda vlastnej zodpovednosti, zvýšenej sebakritickosti vodiča a posúdenia svojich možností. Seniorovi môže pomôcť individuálny tréning, poradenstvo, cielený nácvik individuálnych deficitov a informovanie o pravidlách a aktuálnych zmenách v doprave. Predsa len, od obdobia, keď si váš príbuzný robil vodičák, ubehol nejaký ten rok.

Vidíte dobre?

S vyšším vekom rastie riziko oslabovania zmyslových a kog­nitívnych funkcií mozgu. To sa môže negatívne prejaviť na vodičských schopnostiach. Môže to spôsobiť:

• zúženie rozsahu zorného poľa, najmä dynamického vnímania;
• zhoršenie zrakovej ostrosti a schopnosti akomodácie oka;
• zníženie videnia za zníženej viditeľnosti, zníženej citlivosti na oslnenie, na kontrast, horší odhad vzdialenosti, zhoršené rozlišovanie farieb;
• zníženie schopnosti rozlišovať detaily.

Autor: Michaela Galambošová, Zdravie