redakcia

Alternatívni liečitelia ponúkajú na internete celý rad zaručených pomocníkov –&nbsp;prístrojov na diagnostiku parazitov či odčervovanie. „A potom k&nbsp;nám do laboratória prichádzajú ľudia s dlhým zoznamom parazitov, z ktorých sa v našich zemepisných šírkach viaceré nevyskytujú. Pritom nikde nevycestovali, tak ako sa k nim dostali? Také široké spektrum parazitov by jeden organizmus nezvládol. Ani v jednom prípade sme u týchto ľudí parazity nezistili. Na internete môžeme nájsť samozvaných profesorov, ktorí sa uvádzajú napríklad ako členovia Slovenskej parazitologickej spoločnosti. A hoci som jej dlhoročným členom, také mená nepoznám. Informácie si treba overovať,“ hovorí profesor František Ondriska, ktorý sa parazitológii venuje už 47&nbsp;rokov.

Doslova antiparazitický boom spôsobili publikácie Huldy Regehrovej Clarkovej –&nbsp;Liečba všetkých druhov rakoviny (1993), Liečba HIV/AIDS (1993) a Liečba všetkých chorôb (1995). Kalifornčanka propaguje alternatívnu medicínu a najmä svoj vynález –&nbsp;elektronický prístroj na meranie frekvencie patogénnych organizmov a&nbsp;ich ničenie vysokofrekvenčnými impulzmi. „Takíto ‚liečitelia‘ len zarábajú na neznalosti a dôvere ľudí. Isteže, onkologický pacient sa aj slamky chytá. Ak má hoci falošnú nádej, že jeho ochorenie spôsobuje parazit a vylieči ho prístroj, neváha a zaplatí. A nemalú sumu. Oveľa horšie je, keď odmieta liečbu v čase, keď by mu mohla zachrániť život. Diagnostika a liečba týchto šarlatánov nie je založená na štandardných vedeckých a diagnostických metódach,“ prízvukuje profesor František Ondriska.

Biorezonančné prístroje na diagnostiku baktérií, vírusov, parazitov, plesní a kvasiniek, ich ničenie plazmovým generátorom… Aj takúto ponuku si vygúglite, ak vás zaujíma diagnostika a liečba parazitov. Okrem toho si môžete kúpiť prírodné antiparazitiká, ale aj liečivá pre zvieratá. Veď keď sa odčervujú psy a mačky, môže sa aj človek…

„My nie sme psy ani mačky, žijeme v celkom iných podmienkach. Odčervovanie v našich zemepisných šírkach nie je opodstatnené. Okrem mrlí, ktoré stále diagnostikujeme v detských kolektívoch, výskyt škrkaviek, tenkohlavcov a pásomníc, kedysi bežných parazitov na Slovensku, klesá. Ešte v roku 1998 sme mali sto prípadov škrkaviek ročne len v Senickom okrese. Teraz ich máme v Bratislave dvadsať. A celá Česká republika vykazuje približne štyridsať prípadov ročne. Vďačíme za to zlepšujúcej sa hygiene, vybudovaniu mestských i dedinských kanalizácií, vďaka ktorým sa preruší životný cyklus parazitov. V minulosti boli najmä na dedinách suché záchody, septiky alebo žumpy. Ich obsah sa vyvážal do záhradiek alebo na pole. Ak fekálie obsahovali napríklad vajíčka škrkaviek, k infekcii človeka došlo ich prehltnutím na neumytej zelenine alebo ovocí, napríklad na jahodách. Vajíčka sú totiž veľmi odolné a v pôde vydržia aj niekoľko rokov,“ hovorí odborník.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Môže byť odčervovanie a svojvoľné užívanie antiparazitík dostupných na lekársky predpis nebezpečné? „V súvislosti s kovidom boli antiparazitárne preparáty v&nbsp;kurze. Každý preparát má svoje indikácie, na čo, kedy a v akom množstve sa môže použiť. No aj kontraindikácie. Ich nekontrolované užívanie môže spôsobiť nezvratné poškodenie pečene. Ani preventívne dávky týchto preparátov neschvaľujem. Preparáty majú obmedzenú účinnosť. Ako ich budeme užívať? Každý tretí týždeň? Veď pečeň to nevydrží. Liečiť sa má vtedy, keď parazita v organizme potvrdíme. Ten o sebe zvyčajne dá vedieť. Ak však chce niekto užívať biopreparáty, nech sa páči, otázka je, či to nie sú len vyhodené peniaze.“

Mnohé antiparazitiká nám ponúka aj príroda. Cesnak a mrkvová šťava na škrkavky, tekvicové semienka proti pásomnici, palina na mrle. Používali ich už naši predkovia a dnes sa úspešne využívajú aj v modernej medicíne. Napríklad Artemisinin proti malárii, ktorý objavila čínska výskumníčka Tchu Jou-Jou a dostala zaň Nobelovu cenu, sa vyrába z paliny ročnej. „Preventívne užívanie prípravkov z prírody nie je nebezpečné, ako podpornú liečbu by som to neodmie­tal. Či však dokážu zničiť parazita… Ak pacientovi diagnostikujeme parazitózu, mal by navštíviť lekára a liečiť sa účinne pod jeho dohľadom,“ zdôrazňuje profesor František Ondriska.

Pravidelne si objednávate suši alebo milujete zber čučoriedok v lese? Tak teraz zbystrite pozornosť.

Nový parazit pásomnica líščia – Echinococcus multilocularis – sa objavil na Slovensku v&nbsp;roku 2000. Na naše územie ho priniesli líšky z&nbsp;alpských oblastí po páde železnej opony a&nbsp;zrušení pohraničného oplotenia. Malá pásomnica s&nbsp;veľkosťou tri až päť centimetrov žije v&nbsp;čreve líšky, ale aj psa či mačky. Trusom týchto zvierat sa vajíčka dostávajú do vonkaj­šieho prostredia. „Prví pacien­ti zo severného Slovenska sa pravdepodobne nakazili konzumáciou lesných plodov. Vajíčko však môžeme nielen prehltnúť s&nbsp;neumytým lesným či záhradným plodom, ale aj vdýchnuť pri práci na poli, prípadne vypiť s&nbsp;vodou zo studničky alebo prehltnúť pri žuvaní odtrhnutej trávy,“ upozorňuje parazitológ profesor František Ondriska.

Po prehltnutí vajíčka sa z&nbsp;neho uvoľní larva, ktorá prenikne cez stenu čreva a&nbsp;krvnou cestou sa dostane najčastejšie do pečene, kde vytvorí cystu. Tá pomaly rastie aj niekoľko rokov, až začne človeku spôsobovať problémy. Kým sa objavia príznaky ochorenia, prejde päť, desať, ale aj 30 rokov. V&nbsp;pečeni larva vytvára mnohopočetný mechúrikový útvar pripomínajúci rakovinový nádor, ktorý spôsobuje jej deštrukciu. Liečba je chirurgická, musia sa odstrániť všetky cysty, zárodky parazita. Prevenciou je dodržiavanie hygie­nickych zásad – dôkladné umývanie ovocia a&nbsp;zeleniny a&nbsp;jej tepelná úprava.

Surové ryby – makrely, slede či tuniak a&nbsp;losos – sú takisto zdrojom parazitov. Nachádzať sa môžu v&nbsp;suši alebo sašimi a&nbsp;v&nbsp;ďalších jedlách, pri ktorých príprave sa používajú tepelne neupravené ryby. „Pred dvoma rokmi doniesol mladý pár do laboratória červíka. Kúpili si tresku, naškriabali ju na tatarák, naservírovali… a&nbsp;z&nbsp;pochúť­ky vyliezol sleďový červ Anisakis simplex, larválne štádium škrkaviek, ktorých dospelé jedince parazitujú vo veľkých morských rybách a&nbsp;plutvonožcoch. Vajíčka, ktoré vylučujú trusom, konzumujú vodné kôrovce. V&nbsp;nich sa potom vyvíja larva. Spolu so svojím hostiteľom ich prehltne ryba, v&nbsp;ktorej dorastá do štyroch centimetrov. Ak by sme rybu s&nbsp;parazitom konzumovali v&nbsp;surovom stave, náš organizmus by mohol reagovať alergicky, prípadne až anafylaktickým šokom,“ upozorňuje profesor Ondris­ka. Hodinu až 14 dní po konzumácii infikovaného rybieho mäsa sa môžu dostaviť prudké bolesti brucha, nauzea a&nbsp;vracanie. V&nbsp;prípade anisakiózy pomôže zmrazenie rybieho mäsa na –35 °C počas 15 hodín alebo na –20 °C počas 7 dní.

Autorka: Beáta Kollárová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Parazity v nás: Informácie si treba overovať, varuje odborník pred šarlatánmi

redakcia

Výber pre vás

Parazity v nás: Informácie si treba overovať, varuje odborník pred šarlatánmi

redakcia

Súvisiace články

Máte ADHD? Zaneprázdnenosť sa stáva kultom a životným štýlom

Sestra ako liek: Veronika zachránila sestru Natáliu v hodine dvanástej

Aby to tak nebolelo: Niekedy už medicína nedokáže vyliečiť, no môže významne pomôcť

Výber pre vás