Aká bola prevencia onkologických ochorení počas druhej vlny pandémie?

Často úplne chýbala. V istom období sa preventívne prehliadky pre opatrenia dokonca vôbec nemohli vykonávať, a keď už to potom bolo možné, ľudia neprišli, pretože sa báli vôbec vkročiť do ambulancie. Nechodili, žiaľ, dokonca ani ľudia, ktorí už mali príznaky. Mnohé ženy, ktoré si napríklad nahmatali hrčku v prsníku, radšej zostali doma. Neprišli ani takí ľudia, ktorí si našli krv v stolici. A už vôbec nie tí, ktorí sa cítili zdraví a potrebovali „len“ preventívne vyšetrenia. Prichádzajú teraz, po polroku, a to už môže byť neskoro.

Vidíte to aj vo svojej praxi?

Žiaľ, áno. Počas obdobia pred pandémiou bol záchyt onkologických ochorení vyšší už len preto,  lebo ľudia navštevovali všeobecných lekárov častejšie a častejšie chodili aj na prevenciu. Pri onkologických ochoreniach niekoľko mesiacov predstavuje rozhodujúci čas. Ak sa premešká, už sa to nedá napraviť.

Čo to znamená, že je neskoro?

Že sme zmeškali ten čas, keď bolo onkologické ochorenie v začiatkoch a dalo sa vyriešiť jednoduchým operačným výkonom, napríklad odstránením polypu, ktorý by sa neskôr zmenil na nádor. Ak tento čas nevyužijeme, ochorenie pokročí a liečba musí byť komplexnejšia. Nasleduje operácia, často chemoterapia, rádioterapia. A ak sa rakovina stihne rozšíriť a napadne pečeň, pľúca či iné orgány, už je, žiaľ, často naozaj neskoro.

Počet prípadov covidu–19 narastá, sme v tretej vlne pandémie. Ako chcete zabrániť tomu, aby sa to dialo znovu?

Treba povedať, že ani v období ešte pred kovidom to s prevenciou nebolo úplne ružové. Návštevnosť preventívnych prehliadok bola aj vtedy len asi 27 percent. V severských krajinách si pacienti uvedomujú, že sa musia o svoje zdravie starať, pretože podľa toho k nim pristupujú aj zdravotné poisťovne. U nás je najviac úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a hneď po nich sú onkologické. Ľudia by sa teda mali starať o svoj krvný tlak, nefajčiť. Ak totiž znížite rizikové faktory jedného ochorenia, ovplyvníte aj iné ochorenia. V lete záujem o preventívne prehliadky vzrástol, akoby ich ľudia chceli dohnať. Stále však máme skupinu „odolných“ pacientov, ktorí chodia na prevenciu len raz za pár rokov alebo vôbec. Aj tých by sme radi k prevencii doviedli. Zdravotné poisťovne im posielajú pozývacie listy alebo lekári ich aktívne volajú do ambulancií. Mnohí však nemajú kontakt so všeobecným lekárom. Podľa aktuálnych údajov až 300-tisíc Slovákov vôbec nemá svojho všeobecného lekára. A tí celkom určite na preventívne prehliadky nechodia. Tých všetkých by sme chceli do ambulancií dostať. Aj preto sme sa rozhodli zaviesť žltý čas.

Čo to znamená pre pacientov a ktoré preventívne vyšetrenia rakoviny môžete absolvovať bezplatne sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Život.