Peter Ličák

Konzervatívny izraelský premiér Benjamin Netanjahu zo svojej pracovne prostredníctvom telemosta vyslovil obavu, že ak sa vyskytnú mutácie rezistentné proti súčasným vakcínam, ľudí bude treba očkovať pravidelne, aspoň raz do roka. Tak ako je to v&nbsp;prípade mutácií chrípky bežné v&nbsp;mnohých krajinách. Zároveň lídrom ostatných krajín oznámil, že už začiatkom roka podpísal s&nbsp;farmaceutickými firmami Pfizer a&nbsp;BioNTech zmluvu o&nbsp;dodávke nových, modifikovaných vakcín. Na revanš im Izrael poskytne anonymizované údaje z&nbsp;klinických štúdií.

Tomu sa vraví predvídavosť: kým Európska únia zápasí s&nbsp;nedostatkom vakcín na prebiehajúce očkovanie, Izrael si už pohodlne, bez chaotických pretekov zabezpečuje vakcíny na niekoľko rokov dopredu. Na Slovensku politici nevedia, čo bude o&nbsp;hodinu, o&nbsp;problémoch, ktoré nám prinesie pandémia v&nbsp;budúcnosti, nikto z&nbsp;nich nemá ani šajnu. Lenže kto nevidí za roh, nemal by sa podieľať na riadení štátu.

Vírusy sú rafinovaný nepriateľ, len čo sa začnú črtať možnosti na ich zneškodnenie, zmutujú a&nbsp;boj sa začína odznova, od piky. Pravda, nie všetky mutácie dodajú vírusu útočnejšiu silu, sú aj lepšie prípady, keď mutácia vírus oslabí. Náš aktuálny nepriateľ dokáže podľa virológov za jediný rok „vyčarovať“ až 30 mutácií. Aj preto je boj s&nbsp;ním taký ťažký. Ale podľa českého virológa z&nbsp;Ústavu organickej chémie a&nbsp;biochémie Akadémie vied Českej republiky Jana Webera koronavírusy mutujú relatívne pomaly, napríklad SARS-CoV-2 mutuje v&nbsp;porovnaní s&nbsp;chrípkou dvakrát pomalšie.

Svet dnes ohrozujú najmä štyri kovidové mutácie: britská, juhoafrická, brazílska a&nbsp;najnovšie bretónska. Oproti pôvodnému kmeňu, ktorý zaútočil pred rokom z&nbsp;Wu-chanu, najľudnatejšieho mesta v&nbsp;strednej Číne, majú mutácie zvýšenú schopnosť prichytiť sa k&nbsp;hostiteľovým bunkám. Ľahšie sa tak dostanú do ich vnútra, čo zvyšuje infekčnosť a&nbsp;nebezpečnosť zmutovaných vírusov o&nbsp;50 až 70 percent. Tajomstvo mutácie sa ukrýva vo výmene jednej aminokyseliny za inú – a&nbsp;svet desí ďalšia pohroma.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Otázkou dnešných dní je obava, či nás vakcíny dokážu ochrániť aj pred zmutovaným koronavírusom. Výrobcovia vakcín svet upokojujú, že vďaka novým technológiám dokážu upraviť očkovacie látky aj na ochranu pred mutáciami nebezpečného vírusu. A&nbsp;stačí im na to iba niekoľko týždňov. Nezodpovedaná ostáva otázka, či aj pri pozmenených vakcínach budú potrebné klinické skúšky. Napríklad pri vakcínach proti chrípke potrebné nie sú.

Ako uvádza nemecká Spoločnosť pre výskum aerosólov, prenos vírusu SARS-CoV-2 aerosólom je jeden z&nbsp;jeho najvýznamnejších spôsobov šírenia. Aerosól tvoria drobné častice rozptýlené vo vzduchu, ktoré ľudia vytvárajú nielen kašľom či kýchaním, ale aj bežným dýchaním. Nemeckí vedci varujú, že najväčšie riziko nakazenia aerosólom hrozí v&nbsp;uzavretých priestoroch. Vonku, pod holým nebom k&nbsp;nákazám aerosólom prakticky neprichádza. Pred sto rokmi sa vzduchom šíril mandžuský mor, bola to pľúcna infekcia s&nbsp;takmer stopercentnou úmrtnosťou. O&nbsp;jej zastavenie sa pričinil vynálezca tvárového rúška epidemiológ Wu Lien-te. Jeho chirurgické rúška s&nbsp;vrstvami gázy a&nbsp;bavlny sa prvýkrát vo veľkom použili ako súčasť boja proti epidémii.

Štúdia nemeckých špecialistov na aerosóly potvrdzuje, že účinnou ochranou pred vydychovanými časticami s&nbsp;vírusmi sú aj obyčajné rúška, ale podstatne lepšou ochranou sú respirátory, aj u&nbsp;nás odporúčané FFP2. Ochranné tvárové štíty, aké v&nbsp;parlamente, na tlačových besedách a&nbsp;v&nbsp;ich priamych televíznych prenosoch tak rád používal poslanec Robert Fico, sú podľa štúdie nemeckých expertov neúčinné.

Výroba vakcín je&nbsp;veľký&nbsp;risk

Juraj Kamarás, predseda predstavenstva farmaceutickej spoločnosti Imuna Pharm v&nbsp;Šarišských Michaľanoch, kde sa testovali niektoré vlastnosti ruskej vakcíny Sputnik&nbsp;V, prognózuje, že na jeseň bude na svetových trhoch dokonca prebytok vakcín chrániacich pred koronavírusovou infekciou. Pripomína, že vo svete sa dnes pracuje na 150 protikovidových vakcínach. Podľa informácií, ktoré má slovenský poslanec Európskeho parlamentu Michal Wiezik, v&nbsp;lete by sme mali mať na Slovensku sedem druhov vakcín schválených Európskou komisiou. Generálny riaditeľ Imuny sa nazdáva, že očkovanie môže byť vzhľadom na mutovanie vírusu dlhotrvajúce. A&nbsp;v&nbsp;nasledujúcich dvoch desaťročiach sa pravdepodobne bude v&nbsp;určitých intervaloch opakovať. Výrobu vakcín považuje zo obrovský risk – technologický náročný proces obsahuje tisíce úskalí. Na firmy, ktoré vo výrobe vakcín proti kovidu prišli s&nbsp;novými metódami a&nbsp;postupmi, dnes žiadna farmaceutická firma na Slovensku nemá.

Na Slovensku prekonalo kovid už okolo 300-tisíc ľudí. Menšiemu počtu pacientov pomohli v&nbsp;nemocniciach, väčšina bola odkázaná na samoliečbu. Vedci zo Spojeného kráľovstva varujú ľudí, ktorí kovid prekonali, aby sa falošne neutešovali, že to najhoršie majú za sebou. Vyliečenie z&nbsp;kovidu neznamená, že táto infekcia nezanechala stopy na fyzickom či duševnom zdraví. Výskum Leicesterskej univerzity a&nbsp;britského Národného štatistického úradu ukazuje, že po hospitalizácii s&nbsp;covidom-19 sa do piatich mesiacov opäť ocitne na nemocničnom lôžku až tretina pacientov. A&nbsp;ešte horšie znie, že každý ôsmy zomrie. Britskí vedci preto apelujú, aby sa čím skôr začalo s&nbsp;monitoringom ľudí, ktorí prekonali koronavírusovú infekciu. V&nbsp;praxi to znamená, že zdravotníctvo sa musí urýchlene pripraviť na takzvaný dlhodobý kovid. Vyliečení ľudia dlho pociťujú únavu, takmer polovica má ťažkosti s&nbsp;dýchaním, každý piaty sa sťažuje na bolesti hrudníka alebo kĺbov. Znepokojujúca je aj informácia, že mnohí pacienti sa vracajú do nemocnice s&nbsp;diagnózami, ktoré ich pred kovidovým ochorením netrápili.