Marcela Fuknová

Práve teraz je vhodný čas dať sa zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde. Kliešťom sa najviac darí počas vlhkých letných mesiacov, ale tiež vtedy, keď sú zimy len mierne. V strednej Európe máme najviac kliešťov v apríli a v máji, a potom ešte v septembri a v októbri. Málokto však vie, že ochorenia, ktoré spôsobujú nakazené kliešte, nám hrozia aj v zime.

Zimným druhom je kliešť lesostepný a na rozdiel od kliešťa obyčajného je aktívny od októbra do apríla, v lete spí. Kliešť lesostepný sa vyskytuje najmä v Slovenskom krase, ale aj inde na rozhraní lesov a nížin. Aj tento kliešť môže vyvolať zápal mozgových blán a preniesť na človeka lymskú boreliózu. Ani netušíme, že neraz nás ochránia tie vrstvy oblečenia, ktoré v zime nosíme.

Doteraz neznámy druh kliešťa s názvom (Rhipicephalus sanguineus) našli vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v jednom bratislavskom byte približne pred rokom. Tieto kliešte môžu prenášať patogény, ktoré sú netypické pre naše podnebné pásmo. Navyše, prežijú aj vnútri – v bytoch, v domoch.

V listnatých lesoch, lesoparkoch, parkoch, na lúkach a trávnikoch s listnatými krovinami. Kliešte majú najradšej trávnaté plochy a kry. Vychádzajú na steblá tráv a nižších rastlín, aby sa ľahšie dostali k hostiteľom. Stačí, keď šuchnete nohou o trávu a už máte kliešťa na oblečení. Na Slovensku by ste sa mali chrániť v oblastiach 800 metrov nad morom, a to najmä v okolí Nitry, Topoľčian, Rožňavy, Levíc, Nových Zámkov, Štúrova, Košíc a na Považí, kde žijú nebezpečné kliešte z rodu Ixodes. Vo väčších nadmorských výškach sa ich nemusíte obávať. Kliešťom sa najviac darí počas vlhkých letných mesiacov, ale tiež vtedy, keď sú zimy len mierne. V strednej Európe máme najviac kliešťov v apríli a v máji, potom ešte v septembri a v októbri.

Kde môžete natrafiť na nakazeného kliešťa?

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Je pravda, že vírus z&nbsp;rodu flavivírusov (Flaviviridae) prenášajú infikované kliešte, ale ochorieť môžete aj z&nbsp;niektorých potravín, najmä nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Priemerná inkubačná lehota infekcie je 7 až 14&nbsp;dní, ale môže to byť aj mesiac.

Ako sa vírus do kliešťa dostane? Kliešť je parazit a&nbsp;infekciu prenáša prisatím na hraboše a&nbsp;domáce cicavce, ktoré sú základnými hostiteľmi nebezpečného vírusu. Človek je iba náhodným hostiteľom. Infikovaný kliešť prenáša vírus počas celého života – z&nbsp;infekcie sa teda nevylieči. Infekcia však nie je prenosná z&nbsp;človeka na človeka, preto sa netreba obávať kontaktu s&nbsp;chorými.

Výnimkou je tehotenstvo, keď hrozí prenos z&nbsp;matky na plod. Ochorenie má dve fázy. V&nbsp;prvej fáze sa objaví horúčka, únava, bolesti hlavy a&nbsp;svalov, nevoľnosť. V&nbsp;druhej fáze už nastupujú príznaky meningitídy. K&nbsp;nej sa môže, ale nemusí pridať encefalitída. Prvá fáza trvá priemerne 5 dní, druhá 7 dní, ale aj dlhšie. Horšie je, že príznaky si nemusíte hneď všimnúť.

V&nbsp;každom prípade, ochorenie útočí na centrálny nervový systém, takže môže spôsobiť dlhodobé neurologické problémy, dokonca smrť. Encefalitída hrozí hlavne u&nbsp;pacientov nad 40 rokov. Ľudia nad 60 rokov majú často dlhodobé neurologické následky. Deti zvyčajne trpia „len“ meningitídou, nie encefalitídou.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Marek (33) má firmu na výškové práce a&nbsp;keď v&nbsp;polovici augusta pred dvomi rokmi dostal vysokú horúčku a&nbsp;zimnicu, myslel si, že ochorel na nejakú letnú virózu z&nbsp;klimatizácie. O&nbsp;niekoľko dní však nastúpilo dvojité videnie. „Keď som sa pozrel do diaľky, všetko som videl dvojmo,“ spomína. Našťastie, to už bol pre neho dostatočný varovný signál a&nbsp;vyrazil do nemocnice.

„Dokonca som sám šoféroval, čo s&nbsp;odstupom času nepovažujem za dobrý nápad. V&nbsp;nemocnici mi odobrali likvor a&nbsp;ďalšie týždne som strávil na infekčnom oddelení. Zároveň mi zistili aj boreliózu,“ spomína. Dodnes si nepamätá, že by ho kliešť uhryzol. Hoci pracuje vonku, vpich si nevšimol.

Existujú dva podtypy kliešťovej encefalitídy, Marek mal európsky podtyp. Ten prenášajú kliešte Ixodes ricinus. Infekcia má zvyčajne miernejší priebeh ako sibírsky alebo východoázijský podtyp. Druhá fáza sa ochorenia sa vyskytne u&nbsp;20 až 30 % pacientov, závažné neurologické následky má približne 10 % pacientov a&nbsp;0,5 až 2 % ľudí zomrú.

Encefalitída hrozí hlavne u&nbsp;ľudí nad 40 rokov. Ľudia nad 60 rokov mávajú často dlhodobé neurologické následky. Deti zvyčajne trpia „len“ meningitídou, nie encefalitídou. Pobyt v&nbsp;nemocnici a&nbsp;bolestivý odber likvoru ani pre ne nie je nič príjemné a&nbsp;navyše hrozia trvalé následky.

Proti kliešťovej encefalitíde existuje vakcína, očkovať sa môžu deti od jedného roku veku. Základné očkovanie pozostáva z podania troch očkovacích látok, prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia deväť až dvanásť mesiacov po druhej.

Existuje aj skrátená schéma, keď sa druhá dávka podáva už dva týždne po prvej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky. Kompletné očkovanie chráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky.

Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky. Počet prípadov kliešťovej encefalitídy za posledných 8 rokov na Slovensku vzrástol o viac ako polovicu, z 91 na 157. Na prvom mieste vo výskyte tejto infekcie na počet obyvateľov je susedné Česko, druhé je Nemecko a tretie Švédsko.

Na Šumpersku vlani v máji podľa českej odbornej revue Očkovanie a cestovná medicína zaznamenali prípad lesníka, ktorý pre komplikovanú kliešťovú encefalitídu a následné vážne poškodenie mozgu skončil na trvalej pľúcnej ventilácii a na následky o rok neskôr zomrel. Napriek tomu, že pracoval v lese, zaočkovaný nebol.

Ľudia, ktorí sa často pohybujú v rizikových oblastiach, by podľa odborníkov rozhodne mali očkovanie zvážiť.