Rozsiahleho Sprievodcu prírodnými liečivami M. Castlemana uvádza legenda. Okolo roku 1200 pred n. l. sa chudobný indický chlapec Dživaka vydal študovať k „veľkému“ Atréyovi, zakladateľovi prvej lekárskej školy v Pandžábe. Pretože nemal z čoho štúdium platiť, ponúkol, že mu miesto peňazí bude slúžiť. Po siedmich rokoch sa spýtal, kedy bude jeho učenie zavŕšené. Namiesto odpovede ho Atréya vyslal von do krajiny s príkazom odtrhnúť a priniesť každú rastlinu, ktorá sa mu bude zdať medicínsky neužitočná. Dživaka putoval dlho svetom, až sa nakoniec vrátil s prázdnymi rukami, smutný, že žiadnu neliečivú rastlinu nenašiel. Atréya odpovedal: „Teraz môžeš, chlapec, ísť. Poznáš už všetko, čo budeš ako lekár potrebovať.“

TIPY českých odborníkov

„Nie je žiadnym tajomstvom, že naši predkovia hojne využívali aj dnes tabuizovanú rastlinu – konope. Obsahuje obrovské množstvo zdraviu prospešných látok. Esenciálne mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky a najmä liečivé cannabinoidy, z ktorých je okrem THC dôležité CBD, teda cannabidiol. Aj preto našla táto rastlina úžitok v domácnostiach. Z listov sa robili výluhy a čaje, z celej rastliny zase masti, ktoré aj dnes vyhľadávame na ich univerzálne využitie. Takmer zázračnou súčasťou konopnej rastliny je aj konopné semienko. Už jedna lyžica tejto suroviny dokáže dodať ľudskému telu minimálnu dennú dávku všetkých potrebných živín. Dá sa jesť lyžicou, ale aj pridávať do rôznych jedál, pričom najviac sa hodí na použitie v studenej kuchyni.“

 

Jiří Stabla, zakladateľ Konopných lekární

Na začiatku bola bylina

Počiatky prírodného lekárstva sa strácajú v hlbinách vekov. Existujú však doklady, že už pred 60 000 rokmi používali neandertálci k liečebným účelom rebríček obyčajný či ibiš lekársky. Vraj kopírovali správanie sa zveri. Pri pozorovaní okolitého sveta zistili, že niektoré zvieratá, javiace sa ako choré, vyhľadávajú a konzumujú byliny, ktoré zdravá zver naopak obchádza. Tak ich účinky začali skúmať na sebe. A hľa – po tejto rastlinke poľavila bolesť, potom sa zase dobre spalo, niektorá bylina mala účinky močopudné a pod. Skúsenosť určila, čo lieči, a čo, naopak, usmrcuje.

Koncom minulého storočia našli archeológovia v topiacom sa ľadovci talianskych Álp mumifikované telo muža, staré najmenej 5 300 rokov. Muž, ktorý dostal meno Ötzi, mal pri sebe vrecko s dvoma vzácnymi predmetmi veľkosti orecha. Bádatelia zistili, že ide o Brezovník obyčajný, cudzopasiaci na kmeňoch brezy. Okrem toho, že sa táto huba používala vo vysušenom stave na zastavenie krvácania, obsahuje kyselinu agarovú s laxatívnym účinkom a olejovú živicu, ktorá ničí parazity a črevné baktérie. Pri pitve potom v ritnom otvore „ľadového muža“ našli vajíčka črevných parazitov, ktorých sa Ötzi zrejme pokúšal zbaviť.

Pokračovanie na ďalšej strane...