redakcia

Rozsiahleho Sprievodcu prírodnými liečivami M.&nbsp;Castlemana uvádza legenda. Okolo roku 1200 pred n. l. sa chudobný indický chlapec Dživaka vydal študovať k&nbsp;„veľkému“ Atréyovi, zakladateľovi prvej lekárskej školy v&nbsp;Pandžábe. Pretože nemal z&nbsp;čoho štúdium platiť, ponúkol, že mu miesto peňazí bude slúžiť. Po siedmich rokoch sa spýtal, kedy bude jeho učenie zavŕšené. Namiesto odpovede ho Atréya vyslal von do krajiny s&nbsp;príkazom odtrhnúť a&nbsp;priniesť každú rastlinu, ktorá sa mu bude zdať medicínsky neužitočná. Dživaka putoval dlho svetom, až sa nakoniec vrátil s&nbsp;prázdnymi rukami, smutný, že žiadnu neliečivú rastlinu nenašiel. Atréya odpovedal: „Teraz môžeš, chlapec, ísť. Poznáš už všetko, čo budeš ako lekár potrebovať.“

„Nie je žiadnym tajomstvom, že naši predkovia hojne využívali aj dnes tabuizovanú rastlinu – konope. Obsahuje obrovské množstvo zdraviu prospešných látok. Esenciálne mastné kyseliny, vitamíny, minerálne látky a&nbsp;najmä liečivé cannabinoidy, z&nbsp;ktorých je okrem THC dôležité CBD, teda cannabidiol. Aj preto našla táto rastlina úžitok v&nbsp;domácnostiach. Z&nbsp;listov sa robili výluhy a&nbsp;čaje, z&nbsp;celej rastliny zase masti, ktoré aj dnes vyhľadávame na ich univerzálne využitie. Takmer zázračnou súčasťou konopnej rastliny je aj konopné semienko. Už jedna lyžica tejto suroviny dokáže dodať ľudskému telu minimálnu dennú dávku všetkých potrebných živín. Dá sa jesť lyžicou, ale aj pridávať do rôznych jedál, pričom najviac sa hodí na použitie v&nbsp;studenej kuchyni.“
&nbsp;
Jiří Stabla, zakladateľ Konopných lekární

TIPY českých odborníkov

Počiatky prírodného lekárstva sa strácajú v&nbsp;hlbinách vekov. Existujú však doklady, že už pred 60 000 rokmi používali neandertálci k&nbsp;liečebným účelom rebríček obyčajný či ibiš lekársky. Vraj kopírovali správanie sa zveri. Pri pozorovaní okolitého sveta zistili, že niektoré zvieratá, javiace sa ako choré, vyhľadávajú a konzumujú byliny, ktoré zdravá zver naopak obchádza. Tak ich účinky začali skúmať na sebe. A&nbsp;hľa – po tejto rastlinke poľavila bolesť, potom sa zase dobre spalo, niektorá bylina mala účinky močopudné a&nbsp;pod. Skúsenosť určila, čo lieči, a&nbsp;čo, naopak, usmrcuje. 

Koncom minulého storočia našli archeológovia v&nbsp;topiacom sa ľadovci talianskych Álp mumifikované telo muža, staré najmenej 5 300 rokov. Muž, ktorý dostal meno Ötzi, mal pri sebe vrecko s&nbsp;dvoma vzácnymi predmetmi veľkosti orecha. Bádatelia zistili, že ide o Brezovník obyčajný, cudzopasiaci na kmeňoch brezy. Okrem toho, že sa táto huba používala vo vysušenom stave na zastavenie krvácania, obsahuje kyselinu agarovú s laxatívnym účinkom a olejovú živicu, ktorá ničí parazity a črevné baktérie. Pri pitve potom v&nbsp;ritnom otvore „ľadového muža“ našli vajíčka črevných parazitov, ktorých sa Ötzi zrejme pokúšal zbaviť.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Už pred 3 000 rokmi pili Číňania pre lepšie trávenie a&nbsp;proti nevoľnosti odvar zo zázvorového koreňa. S&nbsp;využitím ich skúsenosti potom začali Angličania za vlády Alžbety I. variť stále tak populárne zázvorové pivo, droga je dodnes odporúčaná pri morskej chorobe alebo vracaní sprevádzajúcom chemoterapiu. Po večeri bývalo už v&nbsp;dávnych časoch odporúčané žuť petržlenovú vňať na osvieženie dychu – dodnes hlavná ingrediencia napr. svetoznámych pastiliek Clorets. Tropické orechy kolovníka lesklého odporúčali naši predkovia pri ochorení dýchacích ciest a&nbsp;dnešnú kokakolu niektorí lekári stále volia napríklad na obmedzenie astmatických záchvatov detí. Hlboko do minulosti patrí tradícia niektorých reštaurácií pridávať hosťom k&nbsp;účtu pre lepšie trávenie mätový cukrík.

Prečo sa v&nbsp;Egypte „štrajkovalo“?

Aspirín, najbežnejší domáci liek, sa kedysi vyrábal z&nbsp;kôry vŕby bielej a&nbsp;vňate túžobníka. Z&nbsp;najstaršej liečivej rastliny chvojníka čínskeho ľudia už vyše 5 000 rokov robia efedrínové prostriedky podávané pri prechladnutí či zápaloch dýchacích ciest. Rastlinný pôvod má aj väčšina laxatív. Výťažok z&nbsp;margaréty rimbaby je už niekoľko tisíc rokov indikovaný pri liečbe migrény. V&nbsp;kardiológii je znovu „in“ cesnak alebo jeho preparáty, znižujúce hladinu cholesterolu a&nbsp;majú priaznivý dosah na ďalšie rizikové faktory vzniku srdcových chorôb.

Cesnaku aj cibuli pritom prisudzovali najväčší význam hlavne Egypťania, dokonca ich vkladali do hrobov faraónov. Aj otroci na stavbách pyramíd mali nárok na pravidelné denné prídely týchto cibuľovín, aby boli schopní tvrdej práce. Pokiaľ im boli dávky krátené (a&nbsp;stalo sa tak niekoľkokrát pre neúrodu), pracovať odmietali a&nbsp;„štrajkovali“. Už 4 000 rokov používajú chirurgovia na rýchlejšie hojenie rán kostihoj. V&nbsp;minulom storočí rehabilitoval západný svet ginko dvojlaločné, účinné pri neduhoch sprevádzajúcich vek atď.

Je pozoruhodné, že rôzne civilizácie, hoci od seba vzdialené tisíce kilometrov, používali na liečenie rovnaké druhy rastlín. V&nbsp;roku 1874 našiel nemecký egyptológ Georg Ebers v&nbsp;Údolí kráľov pri Luxore dlhý papyrusový zvitok starý vyše 3 500 rokov a&nbsp;obsahujúci jeden z&nbsp;najstarších medicínskych textov na svete. Je na ňom vymenovaných viac ako 500 druhov liečiviek a&nbsp;876 receptov na ich využitie. Podľa Michaela Castlemana zoznam obsahuje až tretinu liekov zo súčasnej západnej farmakoterapie! Už v&nbsp;ňom sa o. i. objavuje rada „prikladať plesnivý chlieb na rany ako prevenciu infekcie“. Že mnoho súčasných antibiotík naozaj pochádza z&nbsp;plesní, nie je potrebné nijako zdôrazňovať.

"Jedálny lístok našich babičiek sa skladal z potravín, ktoré boli zbierané výhradne v našich končinách a maximálne sa tak využívali sezónne plodiny. V zimných mesiacoch sa na tanieri najčastejšie objavovali husté zeleninové polievky, strukoviny, pšeno a pohánka. Vitamíny naše babičky dopĺňali často aj podomácky vyrobenou kyslou kapustou. Z ovocia v zime dominovali jablká, namiesto sladkostí sa potom maškrtili krížalky či hrozienka. Takýto jedálniček, bohatý na vitamíny a minerálne látky, naše babičky ešte často dopĺňali o bylinné čaje (najčastejšie šípkové či z čiernej bazy), ktoré skvele posilnili obranyschopnosť v chladných zimných dňoch. Bohužiaľ, ovocie a zelenina za posledných 30 rokov prišli minimálne o 30 % vitamínov. Pokiaľ chcete z potravín prijímať maximum, voľte sezónne ovocie, ktoré vyrástlo u nás.“
&nbsp;
Mgr. Alena Balíková, hlavná výživová poradkyňa NATURHOUSE

Po páde Ríma prešlo bylinkárstvo úplne do kompetencie katolíckej cirkvi. V&nbsp;jej kláštoroch začali pestovať stovky druhov bylín na výrobu liečivých likérov – v&nbsp;tomto vynikali obzvlášť benediktíni, ktorí zakladali obrovské záhrady zdravia. Nezabudnuteľnou postavou tradičného bylinkárstva je Hildegarda z&nbsp;Bingenu, ktorej sa zjavil Boh, aby jej prikázal zostavovať bylinné liečivé recepty a&nbsp;starať sa o&nbsp;chorých. Aj sa tak stalo. Na svete po sebe zanechala množstvo pozoruhodných medicínskych diel vrátane komentovaného herbára, vychádzajúceho z&nbsp;vlastných skúseností. 

Dodnes je aktuálny, rovnako ako cenné poznatky ďalších bylinárov. Svedčí o&nbsp;tom aj skutočnosť, že práve týmto smerom sa obracia svet aj v&nbsp;prípade súčasnej pandémie. Indická vláda v&nbsp;súvislosti s&nbsp;ňou začala kampaň, ktorá podporuje obyvateľov v&nbsp;posilňovaní imunity. Odporúča časté pitie teplej vody, dychové cvičenia a&nbsp;meditáciu 30 minút denne, hojné používanie kurkumy, koriandra a&nbsp;cesnaku, čaj pripravený z&nbsp;bazalky, škorice, čierneho korenia a&nbsp;zázvoru, ktorý možno ešte ochutiť citrónovou šťavou. V&nbsp;Číne zase stavili na echinaceu, bazu, ženšen a&nbsp;spomínaný zázvor, ktorý vždy kraľoval ako v&nbsp;klasickej indickej, tak čínskej medicíne. 

Liečebné schopnosti echinacey nezávisle od seba objavili nielen národy ázijské, ale aj domorodí Američania. Indiáni jej účinky využívali na úľavu od bolesti, proti kašľu a&nbsp;horúčke aj ako prevenciu proti rôznym chorobám. O&nbsp;niečo neskôr objavili aj účinky žihľavy, ktoré v&nbsp;prípade príznakov chrípky či dýchacích ťažkostí zdarne využívali už dlhšie v&nbsp;Ázii aj v&nbsp;Európe. Všade, kde rástli kokosové orechy, sa v&nbsp;prípade zdravotných problémov ľudia snažili piť čo najviac kokosovej vody. Až oveľa neskôr veda preukázala, že ide o&nbsp;tekutinu nabitú minerálmi, ako je železo, vápnik, draslík a&nbsp;mangán, aminokyseliny, vitamíny B, vitamín C, cytokiníny a&nbsp;mnoho ďalších živín, ktoré pomáhajú zlepšiť imunitu.

"Na podporu imunity je dobré si pripraviť smoothie z čerstvého ovocia. Vitamíny získame aj zo zeleniny, predovšetkým listovej (tmavozelenej), opäť ideálne napríklad v podobe čerstvej šťavy, rôznych nátierok, či v pestrých šalátoch doplnených o aktivované semienka alebo orechy. Tiež z byliniek a bylinkových pest, z domácej kvasenej zeleniny, tzv. pickles, naklíčených semienok a strukovín, ale aj napr. z divokých bylín, ako je žihľava, púpava, skorocel, kozia noha a mnoho ďalších rastlín, ktoré rastú voľne v prírode. Čím viac potravín zjeme v ich pôvodnom, tj surovom stave, tým viac ich vitamínov a výživových hodnôt si z nich naše telo vezme. Veľa vitamínov sa tepelnou úpravou zničí, takže varené pokrmy síce zasýtia, ale ďalšiu pridanú hodnotu pre nás prakticky nemajú.“
&nbsp;
Stanislav Petříček, zakladateľ bistRAWveg, popularizátor zdravého životného štýlu pre manažérov

V&nbsp;Amerike vyšiel zoznam desiatich najpredávanejších bylinných doplnkov stravy, pričom sa ukázalo, že sedem z&nbsp;nich pochádza z&nbsp;medicíny pôvodných obyvateľov. Indiánska legenda Čerokíov pritom hovorí: Keď sa ľudia začali príliš množiť a&nbsp;lovci zabíjali čoraz viacej zveri, začala sa fauna strachovať o&nbsp;svoje prežitie. Medvede, jelene, vtáky a&nbsp;ostatné zvieratá sa rozhodli poslať na ľudstvo choroby, aby obmedzili lov. Rastliny však toto rozhodnutie považovali za nespravodlivé, a&nbsp;preto stromy, kríky, trávy i&nbsp;kvety dali ľuďom k&nbsp;dispozícii svoju liečivú silu. Podľa odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa tak dodnes uchyľujú k&nbsp;bylinám ako lieku prvej voľby dve tretiny svetovej populácie…