redakcia

Prechádzka lesom s voňavým úlovkom v košíku je prospešná pre telo i dušu. Drvivá väčšina ľudí však zbiera huby predovšetkým ako obľúbenú pochúťku. Aj tie najbežnejšie druhy ako masliak alebo kuriatko majú okrem gastronomickej hodnoty aj veľa priaznivých zdravotných účinkov. Mnohým ľuďom sa vďaka častej konzumácii húb podarilo úspešne schudnúť, pretože obsahujú 90 percent vody a&nbsp;veľa vlákniny, pomerne dosť bielkovín, ale pritom minimum tukov. Zároveň sú zdrojom vitamínu D, celej škály ďalších vitamínov a&nbsp;esenciálnych stopových prvkov, napríklad zinku, medi alebo selénu, nevyhnutného pre správnu funkciu metabolizmu hormónov štítnej žľazy. Ale to ešte nie je nič v&nbsp;porovnaní s&nbsp;blahodarnosťou húb, ktoré sú označené za liečivé. Niektoré z&nbsp;nich si môžeme celkom jednoducho nazbierať v&nbsp;lese, ďalšie sa pestujú umelo a&nbsp;rôzne upravené pridávajú do doplnkov stravy.

„Existuje 250 druhov húb s&nbsp;liečivými účinkami, až 95 % patrí medzi huby drevoosídľujúce alebo drevokazné, čo sú druhy rastúce na dreve, a&nbsp;tak hrajú rozhodujúcu úlohu v&nbsp;kolobehu organickej hmoty v&nbsp;ekosystéme. Je to preto, že sú obdarené enzymatickým systémom, pomocou ktorého rozkladajú drevnú hmotu,“ hovorí mykológ Ivan Jablonský z&nbsp;Katedry záhradníctva Fakulty agrobiológie, potravinových a&nbsp;prírodných zdrojov Českej poľnohospodárskej univerzity v&nbsp;Prahe – jeden z&nbsp;najuznávanejších českých expertov zaoberajúcich sa liečivými hubami a&nbsp;autor mnohých odborných aj popularizačných publikácií. V&nbsp;poslednej dobe sa podľa neho pri výskumoch venuje pozornosť najmä skupine húb, ktoré chránia ľudský organizmus proti civilizačným chorobám, ako sú rakovina, infarkt, cukrovka alebo znížená imunita.

„Účinné látky v&nbsp;nich boli izolované relatívne nedávno. Ide predovšetkým o&nbsp;betaglukány, triterpény, lovastatín a&nbsp;aktívnu vlákninu – chitosan. Glukány, nazývané „múdre cukry“, nie sú lieky v&nbsp;pravom slova zmysle, ale dokážu dômyselne aktivovať imunitný systém, najmä starších osôb a&nbsp;pacientov po rádioterapii či chemoterapii,“ vysvetľuje Ivan Jablonský. Najznámejšou liečivou hubou, na ktorú môžeme aj u&nbsp;nás naraziť, je hliva, a&nbsp;to buď buková, ktorá rastie už teraz, alebo ustricovitá, ktorá začne rásť s&nbsp;nástupom chladných nocí o&nbsp;pár týždňov. Hlivy výrazne posilňujú imunitu organizmu, znižujú cholesterol, zlepšujú ohybnosť kĺbov a&nbsp;znižujú obsah cukru v&nbsp;organizme pri cukrovke II. typu.

Najčastejšou chybou býva, že ľudia čerstvé huby nakrájajú a dajú do mrazničky bez toho, aby ich predtým uvarili. Varením sa totiž deaktivujú enzýmy pôsobiace v priebehu času rozkladu. Huba inak často úplne zmení chuť aj farbu, napríklad celá zhnedne a je nepoužiteľná. Navyše v nej potom môžu byť mikroorganizmy, ktoré prežijú aj v mraze.

Liečivé účinky vedci evidujú aj pri ďalších bežne rozšírených hubách, ktoré podľa Ivana Jablonského „nájdete pri každom druhom pni“. Prvá z nich je trúdnikovec pestrý, ktorý posilňuje imunitu, pôsobí proti rôznym druhom vírusov, pomáha pri herpese, oparoch alebo bradaviciach a používa sa aj ako podporná liečba proti vírusu HIV. Trúdnikovec okrem toho regeneruje sliznicu a užívanie sa odporúča pri zápaloch kĺbov, tráviaceho traktu alebo močového mechúra. Ďalšia je veľmi známa podpňovka, rastúca u nás hlavne od septembra do novembra.

Už starovekí Číňania vedeli, že zlepšuje zrak a podporuje trávenie, pretože obsahuje značné množstvo fosforu, draslíka a vápnika. Nakrájané&nbsp; kúsky však treba najskôr dôkladne podusiť, pretože čerstvá huba je jedovatá. Trojicu nenápadných, hojne rozšírených liečivých húb dotvára plamienka zimná, rastúca v&nbsp;bujných trsoch na dlhých tenkých nožičkách, ktorá sa zbiera od Vianoc do marca. Plamienka stabilizuje a&nbsp;zlepšuje funkciu črevnej mikroflóry, čím pomáha k&nbsp;očisteniu celého organizmu a&nbsp;navyše vykazuje silné protiplesňové a&nbsp;antibakteriálne vlastnosti. Tinktúra z&nbsp;plamienky používaná vnútorne pomáha napríklad pri boji proti akné.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Za zlatý poklad lesa býva označovaná mimoriadne chutná a&nbsp;aromatická huba kuriatko jedlé. Okrem kulinárskeho potešenia pôsobí proti najrôznejším baktériám, obzvlášť proti pre­množenej a&nbsp;nebezpečnej črevnej baktérii Escheria coli a&nbsp;zlatému stafylokokovi. Len nedávno v&nbsp;nej experti zistili prekvapivo veľký obsah fenolov a&nbsp;tokoferolu, ktoré sú zodpovedné za jej silné antioxidačné účinky. Táto sympatická huba je aj zdrojom vitamínu D2, ktorý je nevyhnutný na vstrebávanie fosforu a&nbsp;vápnika v&nbsp;čreve a&nbsp;správnu tvorbu kostí.

Kuriatko jedlé je zároveň dôkazom, že účinné látky obsiahnuté v&nbsp;hubách môžu pozitívne ovplyvňovať nielen rovnováhu tela, ale aj duše. Obsahuje totiž veľké množstvo serotonínu, označovaného za hormón šťastia, ktorého nedostatok spomaľuje prenos nervových vzruchov, spôsobuje depresie a&nbsp;poruchy spánku. Kuriatko by sa tak mohlo v&nbsp;budúcnosti stať jednou z&nbsp;húb, do ktorých vkladajú nádej vedci a&nbsp;lekári, pretože má potenciál nahradiť syntetické antidepresíva.

Podobne by na tom mohli byť lysohlávky, po slovensky správne holohlavce. Azda o&nbsp;žiadnej inej hube vyskytujúcej sa u nás neexistuje toľko protichodných tvrdení, predsudkov, povestí a&nbsp;mýtov. Zatiaľ čo väčšina mykológov varuje pred halucinogénnymi účinkami, označovanými ako flashbacky či spätné záblesky, kedy sa halucinácie dostavia bez varovania po niekoľkých týždňoch, už niekoľko generácií rebelskej mládeže a&nbsp;milovníkov dobrodružstva ich s&nbsp;obľubou vyhľadáva a&nbsp;raduje sa z&nbsp;nevšedných zmien vnímania a&nbsp;intenzívnych zážitkov kozmickej harmónie.

Preto môže znieť trochu prekvapivo správa, že českí vedci z Národného ústavu duševného zdravia účinnú látku z týchto húb nazývanú psilocybín, zaradili do svojho programu experimentálnej liečby pacientov trpiacich depresiou, ktorý sa začal vlani na jeseň. Po odznení akútneho stavu po kontrolovanom užití psilocybínu v&nbsp;rámci asistovanej terapie totiž (podľa poznatkov z&nbsp;niekoľkoročného výskumu) nasleduje takmer okamžité zlepšenie nálady, ktoré môže byť prelomom v&nbsp;liečbe u&nbsp;dlhodobo depresívnych pacientov (na 20 až 30 percent z&nbsp;nich nezaberajú nasadené lieky ani psychoterapia).

Okrem liečivých húb, ktorým sa darí v&nbsp;našej prírode a&nbsp;sú každému voľne dostupné, sa mykológovia intenzívne venujú výskumu a&nbsp;pestovaniu liečivých húb známych väčšinou už tisíce rokov z&nbsp;tradičnej čínskej medicíny. Skúmajú ich presné zloženie a&nbsp;zároveň pozorne kontrolujú, či plodnice neobsahujú škodlivé látky. „Toto, čo vidíte všade naokolo, je substrát s&nbsp;podhubím koralovca ježovitého, z&nbsp;ktorého vyrastajú plodnice. V&nbsp;čínskej medicíne sa používal na liečenie chorôb tráviaceho traktu. A&nbsp;ako sa nám to dnes hodí, keďže nedávno sa zistilo, že je veľmi účinný napríklad proti Crohnovej chorobe,“ vysvetľuje Ivan Jablonský v&nbsp;pivničnej pestiarni húb Českej poľnohospodárskej univerzity, ukrytej v&nbsp;útrobách jedného z&nbsp;pavilónov akademického mestečka v&nbsp;Prahe-Suchdole. Experimentálna pestiareň pripomína čosi medzi vedeckým laboratóriom a&nbsp;alchymistickou dielňou, z&nbsp;pestovaných húb vychádza typická jemná vôňa a&nbsp;v&nbsp;temnej miestnosti preblikávajú len svetielka teplomerov, strážiacich stabilnú teplotu a&nbsp;kontrolky meracích prístrojov.

Ivan Jablonský nám ukazuje výsledok úspešného pokusu jednej z&nbsp;jeho študentiek vypestovať v&nbsp;rámci päťročného projektu liečivú hubu obsahujúcu látky, ktoré majú vplyv na spomaľovanie neurodegeneratívnych chorôb a&nbsp;udržiavanie kognitívnych schopností človeka aj v&nbsp;pokročilom veku. Potvrdzuje tak po tisícročia odovzdávanú múdrosť pradávnych liečiteľov a&nbsp;šamanov, že huby sú pokrmom zaručujúcim ľuďom dlhovekosť a&nbsp;sviežosť aj na sklonku života. „Na koralovci je pozoruhodné najmä to, že jeho účinné látky nepôsobia na mozog priamo, ale prostredníctvom čriev, kde pozitívne ovplyvňujú mikrobióm. A&nbsp;je známe, že správne pracujúci mikróbiom má na mozgovú činnosť blahodarný vplyv,“ zdôrazňuje vysokoškolský učiteľ, ktorý ako jediný v&nbsp;Českej republike vychováva odborníkov v&nbsp;tomto nezvyčajnom odbore a&nbsp;dodáva, že iní študenti zase vypestovali plodnice hlivy ustricovitej a&nbsp;lesklokôrovky.

„Porovnávame jednotlivé kmene (čiže izoláty) húb získané z&nbsp;rôznych krajín, čo sa týka obsahu účinných látok. Pokus sa vždy končí tým, že obohacujeme substráty rôznymi koncentráciami selénu a&nbsp;zinku. Potom zisťujeme, ako sa deponujú v&nbsp;plodniciach, pretože tie sa ďalej využívajú na výrobu doplnkov stravy,“ vysvetľuje Ivan Jablonský, ktorý stojí na samom začiatku zložitej medziodborovej spolupráce. Vyrába substráty, na ktorých študenti pestujú huby, jeho kolegovia z&nbsp;Českej poľnohospodárskej univerzity následne vykonávajú analýzu nízkomolekulárnych látok z&nbsp;plodníc a&nbsp;vedci z&nbsp;Vysokej školy chemicko-technologickej analýzu látok vysokomolekulárnych, teda ohľadom obsahu glukánov. V&nbsp;konečnej fáze potom spoločnosť Terezia Company na základe výsledkov, ku ktorým vedci došli, vyrába z&nbsp;plodníc vypestovaných v&nbsp;Suchdole doplnky stravy s&nbsp;účinnými látkami.

„Na liečebné účely sa v&nbsp;súčasnosti používajú hlavne huby pestované, pretože pri výrobe doplnkov stravy nemožno využívať niečo, čo len tak nazbierate v&nbsp;lese. Neviete, z&nbsp;akej je to pôdy, či hostiteľské drevo neobsahuje napríklad arzén, musíte mať skrátka homogénny materiál: substrát, ktorý je preverený a&nbsp;má stabilné pestovateľské podmienky,“ upresňuje mykológ. Napriek tomu, že sa týmto spôsobom podieľa na výrobe doplnkov stravy s&nbsp;účinnými látkami z&nbsp;húb, neustále zdôrazňuje, že najlepšie účinky majú huby čerstvé. Lenže zásadný problém spočíva v&nbsp;tom, že nie sme vychovaní na to, aby sme ich v&nbsp;tomto stave konzumovali. „Väčšina ľudí u&nbsp;nás dáva prednosť doplnkom stravy, kde je napríklad hliva namletá, zabalená v&nbsp;kapsuliach a&nbsp;zabalená v&nbsp;peknom obale. Pravda, lepšie niečo ako nič, ale najprirodzenejším spôsobom užívaním liečivých húb, je tak či tak konzumácia čerstvých plodníc,“ podotýka.

Propagovať huby medzi nami je podľa Ivana Jablonského večný a&nbsp;nie príliš úspešný boj, na ktorom sa osobne podieľa už šesťdesiat rokov. Vo svojej útulnej pracovni s&nbsp;výhľadom na zvlnenú krajinu a&nbsp;údolie Vltavy nás, trpezlivo zoznamoval s&nbsp;najúčinnejšími liečivými hubami, ktorých sa v&nbsp;Ázii, najmä v&nbsp;Číne, vypestujú a&nbsp;skonzumujú tisíce ton.

Popri koralovcovi patrí k&nbsp;najliečivejším známym hubám lesklokôrovka obyčajná, často nazývaná aj reishi, ktorú starí taoisti považovali za jeden z&nbsp;elixírov mladosti. Jej nejedlé plodnice sú tuhé a&nbsp;horké, použitie tejto huby je tak obmedzené na teplovodné a&nbsp;následne liehové extrakcie účinných látok. Ide hlavne o&nbsp;glukány, imunoproteíny, glukosamíny, nukleozidy a&nbsp;viazané germánium, zaisťujúce bunkám kyslík, stimulujúce imunitný systém a&nbsp;vykazujúce antiischemické účinky. Ďalšou mimoriadne cennou zložkou lesklokôrovky sú triterpenoidy, ktoré pôsobia protizápalovo, ale na rozdiel od kortikoidov, často používaných na liečbu zápalov, nemajú žiadne nepríjemné vedľajšie účinky. Hubu alebo jej extrakty môžeme nájsť v&nbsp;doplnkoch stravy, ale aj ako súčasť kávy, v&nbsp;čokoláde, v&nbsp;pastách na zuby alebo v&nbsp;kozmetike.

Ďalšou perlou medzi liečivými hubami je húževnatec jedlý, známy ako shitake. Jeho liečivé účinky boli známe už v&nbsp;staroveku, preslávil ho úspech pri obnovovaní funkcie imunitného systému u&nbsp;ľudí postihnutých rádioaktívnym žiarením po výbuchu atómovej bomby v&nbsp;Hirošime. Neskôr sa zistilo, že lentinan, látka v&nbsp;ňom obsiahnutá, okrem iného obmedzuje vplyvy radiácie na ľudský organizmus, stimuluje imunitný systém na vyššiu aktivitu a&nbsp;v&nbsp;Japonsku sa používa ako liek na chronickú žltačku. Ďalšou biologicky aktívnou látkou je alkaloid eritadenín, znižujúci obsah cholesterolu, ktorý slúži ako prevencia proti trombóze.

Či už sa vydáte do lesa na obyčajné hríbiky, plávky, kozáky, masliaky a&nbsp;kuriatka , alebo začnete pátrať po niektorej z&nbsp;vyššie uvedených húb liečivých, pri hubárčení a&nbsp;následnom spracovaní húb treba dbať na niekoľko zásadných pravidiel. Tie vám zaručia, že sa blahodarné účinky húb nezmenia na účinky nepriaznivé alebo dokonca jedovaté.

„Najčastejšou príčinou otravy hubami je ich neznalosť alebo nešťastná zámena za jedlú hubu. Ale aj v&nbsp;prípade, že máme čerstvo nazbierané alebo kúpené huby, treba dbať na ich dobré skladovanie a&nbsp;spracovanie. Najčastejšou chybou býva, že ľudia čerstvé huby nakrájajú a&nbsp;dajú do mrazničky bez toho, aby ich predtým uvarili. Varením sa totiž deaktivujú enzýmy pôsobiace v&nbsp;priebehu času rozkladu. Huba inak často úplne zmení chuť aj farbu, napríklad celá zhnedne a&nbsp;je nepoužiteľná. Navyše v&nbsp;nich potom môžu byť mikroorganizmy, ktoré prežijú aj v&nbsp;mraze,“ radí na záver Ivan Jablonský a&nbsp;pripomína, že nikdy nie je dobré zbierať huby rastúce okolo ciest alebo napríklad na kontaminovanej pôde bývalých tovární a&nbsp;v&nbsp;ich okolí. Huby v&nbsp;sebe totiž dokážu okrem liečivých látok ukladať aj ťažké kovy, ktoré organizmu škodia.

AUTOR: Ondřej Mrázek, týždenník květy