Prechádzka lesom s voňavým úlovkom v košíku je prospešná pre telo i dušu. Drvivá väčšina ľudí však zbiera huby predovšetkým ako obľúbenú pochúťku. Aj tie najbežnejšie druhy ako masliak alebo kuriatko majú okrem gastronomickej hodnoty aj veľa priaznivých zdravotných účinkov. Mnohým ľuďom sa vďaka častej konzumácii húb podarilo úspešne schudnúť, pretože obsahujú 90 percent vody a veľa vlákniny, pomerne dosť bielkovín, ale pritom minimum tukov. Zároveň sú zdrojom vitamínu D, celej škály ďalších vitamínov a esenciálnych stopových prvkov, napríklad zinku, medi alebo selénu, nevyhnutného pre správnu funkciu metabolizmu hormónov štítnej žľazy. Ale to ešte nie je nič v porovnaní s blahodarnosťou húb, ktoré sú označené za liečivé. Niektoré z nich si môžeme celkom jednoducho nazbierať v lese, ďalšie sa pestujú umelo a rôzne upravené pridávajú do doplnkov stravy.

Zázrak múdrych cukrov

„Existuje 250 druhov húb s liečivými účinkami, až 95 % patrí medzi huby drevoosídľujúce alebo drevokazné, čo sú druhy rastúce na dreve, a tak hrajú rozhodujúcu úlohu v kolobehu organickej hmoty v ekosystéme. Je to preto, že sú obdarené enzymatickým systémom, pomocou ktorého rozkladajú drevnú hmotu,“ hovorí mykológ Ivan Jablonský z Katedry záhradníctva Fakulty agrobiológie, potravinových a prírodných zdrojov Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe – jeden z najuznávanejších českých expertov zaoberajúcich sa liečivými hubami a autor mnohých odborných aj popularizačných publikácií. V poslednej dobe sa podľa neho pri výskumoch venuje pozornosť najmä skupine húb, ktoré chránia ľudský organizmus proti civilizačným chorobám, ako sú rakovina, infarkt, cukrovka alebo znížená imunita.

„Účinné látky v nich boli izolované relatívne nedávno. Ide predovšetkým o betaglukány, triterpény, lovastatín a aktívnu vlákninu – chitosan. Glukány, nazývané „múdre cukry“, nie sú lieky v pravom slova zmysle, ale dokážu dômyselne aktivovať imunitný systém, najmä starších osôb a pacientov po rádioterapii či chemoterapii,“ vysvetľuje Ivan Jablonský. Najznámejšou liečivou hubou, na ktorú môžeme aj u nás naraziť, je hliva, a to buď buková, ktorá rastie už teraz, alebo ustricovitá, ktorá začne rásť s nástupom chladných nocí o pár týždňov. Hlivy výrazne posilňujú imunitu organizmu, znižujú cholesterol, zlepšujú ohybnosť kĺbov a znižujú obsah cukru v organizme pri cukrovke II. typu.

Najčastejšou chybou býva, že ľudia čerstvé huby nakrájajú a dajú do mrazničky bez toho, aby ich predtým uvarili. Varením sa totiž deaktivujú enzýmy pôsobiace v priebehu času rozkladu. Huba inak často úplne zmení chuť aj farbu, napríklad celá zhnedne a je nepoužiteľná. Navyše v nej potom môžu byť mikroorganizmy, ktoré prežijú aj v mraze.

Od podpňovky k plamienke

Liečivé účinky vedci evidujú aj pri ďalších bežne rozšírených hubách, ktoré podľa Ivana Jablonského „nájdete pri každom druhom pni“. Prvá z nich je trúdnikovec pestrý, ktorý posilňuje imunitu, pôsobí proti rôznym druhom vírusov, pomáha pri herpese, oparoch alebo bradaviciach a používa sa aj ako podporná liečba proti vírusu HIV. Trúdnikovec okrem toho regeneruje sliznicu a užívanie sa odporúča pri zápaloch kĺbov, tráviaceho traktu alebo močového mechúra. Ďalšia je veľmi známa podpňovka, rastúca u nás hlavne od septembra do novembra.

Už starovekí Číňania vedeli, že zlepšuje zrak a podporuje trávenie, pretože obsahuje značné množstvo fosforu, draslíka a vápnika. Nakrájané  kúsky však treba najskôr dôkladne podusiť, pretože čerstvá huba je jedovatá. Trojicu nenápadných, hojne rozšírených liečivých húb dotvára plamienka zimná, rastúca v bujných trsoch na dlhých tenkých nožičkách, ktorá sa zbiera od Vianoc do marca. Plamienka stabilizuje a zlepšuje funkciu črevnej mikroflóry, čím pomáha k očisteniu celého organizmu a navyše vykazuje silné protiplesňové a antibakteriálne vlastnosti. Tinktúra z plamienky používaná vnútorne pomáha napríklad pri boji proti akné.

Pokračovanie na ďalšej strane...