Korenie dokáže pozdvihnúť do výšin aj obyčajný pokrm. Zvýrazní alebo dodá chuť, môže nás pritiahnuť k tanieru. Navyše podporuje trávenie.

Podľa archeologických nálezov ľudia používali korenie už pred 50 000 rokmi. Prvé písomné správy o sezame, koriandri, rasci, kôpri, fenikle, tymiane a šafrane pochádzajú z Mezopotámie. V stredoveku sa do Európy dostalo korenie a s ním aj klinčeky a kardamóm. Krištof Kolumbus okrem iného podnikal svoje zámorské objavy, aby získal ďalšie druhy korenia.  Dnes sú na trhu stovky druhov a bez niektorých si už ani nevieme predstaviť varenie a pečenie. Jablčná štrúdľa bez škorice? Zemiakové placky bez majoránu? Perníky bez perníkového korenia? Sviečková bez korenia, nového korenia a bobkového listu? A ako pripraviť kura inak ako na paprike?

Nejaké to korenie by sme mali mať doma, aj keď pri sporáku a rúre netrávime veľa času. „Medzi základné určite patrí čierne korenie – so soľou tvorí základnú dvojicu na dochucovanie mnohých pokrmov. Ďalej to je škorica, ktorá dochutí a stiahne potrebu sladiť niektoré sladké pokrmy, kurkuma, ktorá má veľmi priaznivý vplyv na zdravie, sladká aj štipľavá paprika, ktorá dodá šmrnc mnohým pokrmom, a rasca, ktorá je výrazná a univerzálna,“ vymenováva výživová poradkyňa RNDr. Michaela Bebová.

Predkovia to vedeli

Na korenie sa nemožno pozerať len ako na dochucovadlo. Je nutné brať do úvahy aj jeho liečebné schopnosti. „V staroveku a stredoveku korenie patrilo skôr do lekárne než do kuchyne. Aj dnes majú prakticky všetky druhy svoje miesto v lekárstve,“ usmieva sa Michaela Schneedorferová, spolumajiteľka pražského obchodu s korením Království chuti, a pripomína to, čo naše babičky a prababičky dobre vedeli. „Proti nadúvaniu je najlepšia rasca, fenikel a aníz. Proti nadmernému poteniu pomôže šalvia, na upokojenie žalúdka je tu mäta. Pri dne sa, naopak, odporúčajú zelené bylinky, ako je petržlen, pŕhľava, trebuľka alebo kôpor. Na podporu tvorby materského mlieka je dobrá senovka alebo grécke seno. Toto korenie je vhodné aj proti za­hlieneniu a uľahčuje vykašliavanie. Pre diabetikov sa na zníženie hladiny cukru odporúča škorica,“ vysvetľuje odborníčka na korenie.

Najrozšírenejšia škorica je nepravá, a teda čínska či indonézska, ktorá obsahuje veľké množstvo toxického kumarínu. Korenárka Michaela Schneedorferová ukazuje, aký je rozdiel medzi ňou a pravou cejlónskou škoricou. Tá nevyzerá ako konárik, ale dá sa olúpať ako papier.
Zdroj: Archív TÝŽDENNÍK KVĚTY

Široký zdravotný prínos má už spomínaná kurkuma, jedna zo základných ingrediencií v indickej kuchyni, ktorá sa používa nielen pre chuť, ale aj pre výraznú farbu, ktorou pokrmy ozvláštni. Účinkuje proti zápalom aj kožným problémom, posilňuje imunitnú funkciu čriev, udržiava optimálnu hladinu cukru v krvi a rovnako podporuje chudnutie. Ale neznamená to, že sa ňou máme napchávať od rána do večera. Tak ako pri všetkom, aj pri korení sa treba mať na pozore. „Väčšie dávky kurkumy sa neodporúčajú osobám, ktoré majú problém so zrážavosťou krvi a berú lieky, napríklad warfarín,“ uvádza Michaela Bebová.

Títo pacienti by mali byť opatrní aj v prípade čili, červenej a zelenej papriky, zázvoru, klinčekov, anízu a koriandra. „Rovnako pozor na zelené bylinky, ako je bazalka, saturejka, ligurček, majorán, trebuľka, kôpor, pažítka, mäta alebo zelerová vňať,“ dodáva Michaela Schneedorferová. „Toto korenie v takom prípade nemusíte úplne škrtať z jedálneho lístka, iba ho používajte v menších dávkach. Všeobecne má korenie pozitívny vplyv na trávenie, ale ak si liečite žalúdočné komplikácie či tráviaci systém, určite by ste sa mali vyhnúť ostrým druhom,“ ďalej radí a dopĺňa, že napríklad šafranu by sa mali vyvarovať nastávajúce maminky a malé deti. Jednoducho nie všetko korenie je vhodné pre každého.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia