redakcia

Nie je prekvapujúce, že mnohé poruchy chrbtice sa týkajú výlučne ľudí. Väčšinou sú spôsobené zlými pohybovými vzorcami, nadmernou námahou pri nevhodnom športe alebo nečinnosti – to všetko s výdatnou podporou celkového prírastku hmotnosti alebo celodennej práce za stolom. Evolúcia nič také nepredpokladala. No tým, že prinútila človeka chodiť po dvoch nohách a podriadila mu celý svoj kostrový systém, výrazne prispela k našim súčasným problémom.

 O chronickej bolesti chrbta, ktorá sa v dnešnom svete už považuje za epidémiu, sa najčastejšie diskutuje ako o vedľajšom produkte vzpriamenej chôdze. Je to jediný dôvod, prečo si neznesiteľne zaťažujeme boky, ramená a kolená, naše platničky sa vyklenujú a často končíme v krutých bolestiach, od ktorých sa nám lekári a fyzioterapeuti snažia pomôcť, hoci toľkokrát márne.

„Náš druh prešiel pomerne búrlivým evolučným a predovšetkým sociálnym vývojom, ktorý zásadne zmenil spôsob, akým používame muskuloskeletálny systém,“ hovorí napríklad doktor Michal Matias, intervenčný algeziológ v EuroPainClinics. „Samotný akt naťahovania, chôdze po dvoch končatinách a výrazné zvýšenie pomeru hlavy k telu sú nepochybne rozhodujúce pre evolučný úspech nášho druhu, sú z evolučného hľadiska relatívne nedávnou zmenou. To samo o sebe predstavuje pre náš pohybový aparát veľkú výzvu. Rýchle zmeny v&nbsp;našom spôsobe života, ktoré viedli v ešte kratšom čase k prechodu od lovecko-zberačského života k súčasnému „civilizovanému“ životnému štýlu väčšiny obyvateľstva, je ešte väčšou výzvou. Mnohí z nás k týmto kolektívnym stresom pridávajú aj odťažitý postoj k fyzickej aktivite a každodenný stres, ktorý tieto problémy výrazne zhoršuje.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

V prevažnej väčšine prípadov sa na bolesť chrbta neumiera. To by mohla byť pozitívna správa. Horšie je, že aj preto ju odborníci často berú na ľahkú váhu „Vezmite si brufen. Snažte sa viac hýbať...“ Niekedy to pomáha. Niekedy nie. Bolesť trvá mesiac, rok, desať rokov… Postihnutý stráca vôľu a schopnosť pracovať a spoločensky fungovať. Samozrejme. Medicína napreduje. Máme napríklad intervenčné testy, ktorými môžu lekári vyhodnotiť jednotlivé štruktúry chrbtice. Niektoré z nich sú už diagnostické a&nbsp;terapeutické. Ak máte bolesť v tzv. „ese“, sakroiliakálneho kĺbu, dokážu do tejto oblasti zároveň podať liek, ktorý dokáže zmierniť bolesť – ak je skutočná príčina v kĺbe.

 V niektorých prípadoch môže byť nerv spôsobujúci bolesť jednoducho spálený. Každú chvíľu vznikajú nové fyzioterapeutické centrá a&nbsp;metódy, ktoré zaručene pomáhajú pri problémoch s chrbticou. Najlepšie zdravotnícke centrá súčasnosti vykonávajú moderné a sľubné minimálne invazívne zákroky, ako aj náročné a zdĺhavé operácie. Nič z toho nemusí byť zárukou, že pacient bude bez bolesti. Ale odhaliť príčinu utrpenia, pomenovať ju a liečiť nie je také jednoduché, dokonca ani so súčasnými možnosťami a zobrazovacími technikami, ako by sa mohlo zdať.

Podľa Dr. Matiasa v skutočnosti žiadna zobrazovacia ani iná vyšetrovacia metóda nedokáže objasniť bolesť alebo iné problémy, ale len niektoré odchýlky od anatomickej alebo funkčnej normy. Skutočnosť, že zobrazovanie odhaľuje problémy, je častým omylom nielen medzi pacientmi, ale, bohužiaľ, aj medzi niektorými lekármi. Niekedy sa dokonca stretávame s výrokmi typu: „Nič vás nemôže bolieť, máte normálny nález na magnetickej rezonancii.“ Alebo naopak: „To je nález, ktorý je jednoznačne na operáciu, malo to byť hotové už včera.“

Pritom existuje vysoké percento ľudí, ktorí napriek tomu, že netrpia žiadnymi problémami, majú významný patologický nález na zobrazovacích vyšetreniach – najčastejšie na MRI. A na druhej strane sú pacienti s významnými problémami, ktorí nemajú žiadne nálezy, alebo tí, ktorí majú nálezy na zobrazovacích vyšetreniach a nie sú obťažné. Diagnóza je vždy o niečo zložitejšia. Je založená na kombinácii anamnézy, opisu ťažkostí a&nbsp;klinického vyšetrenia, zobrazovania a prípadne – ak sa rozhodneme zasiahnuť – výsledok tzv. prognostických blokád, kde testujeme niektoré možné zdroje bolesti na základe klinického podozrenia s použitím dočasnej anestézie. Pritom v podstate modelujeme stav, ktorý nastane, ak odstránime zdroj bolesti.

Podľa Americkej chiropraktickej asociácie je jednou z hlavných príčin invalidity na celom svete bolesť dolnej časti chrbta. Je to najčastejší dôvod absencie v práci a druhý najčastejší dôvod návštev lekárov (po infekciách horných dýchacích ciest). Postihuje nielen vyspelé krajiny, ktoré sú známe svojím pohodlím, dlhým sedením a nedostatkom pohybu, ale aj rozvojové krajiny, kde ľudia tvrdo pracujú a chodia si po vodu k niekoľko kilometrov vzdialenej studni.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je bolesť chrbta pravdepodobne ochorením s najväčším ekonomickým dosahom. Iba v Spojenom kráľovstve môže predstavovať viac ako 100 miliónov stratených pracovných dní ročne. Situácia je podobne znepokojujúca v celej Európe, USA a ďalších krajinách sveta. V&nbsp;správe WHO o „Prioritných chorobách súčasného sveta“ sa okrem iného uvádza: „Bolesť chrbta je závažným zdravotným problémom na celom svete. Jej príčiny sa riešia len zriedkavo. Základným liečebným postupom bývajú zvyčajne analgetiká, alternatívna liečba zahŕňa fyzioterapiu, rehabilitáciu, manipuláciu chrbtice. Chirurgický zákrok je zvyčajne poslednou možnosťou, keď iné stratégie zlyhali, ale výsledky sú často sklamaním...“

Tieto slová sú, žiaľ, veľmi pravdivé. Je veľa ľudí, ktorí podstúpili aj tri operácie, a napriek tomu ich bolesti chrbtice pretrvávajú. „Existujú určité rizikové faktory, ale, bohužiaľ, nevieme predpovedať, kto bude mať zo zákroku dlhodobý dobrý výsledok. Veľmi to závisí od pacienta,“ hovorí&nbsp; MUDr. Matias. Podľa odborníka operácia neznamená vyliečenie, ale odstránenie konkrétneho problému. „Po operácii slepého čreva každý akosi intuitívne chápe, že to nezaručí, že ho už nikdy nebude bolieť žalúdok, keď zapije kilo čerešní kefírom. Ale po operácii chrbtice máme tendenciu predpokladať, že vyrieši všetky naše problémy s chrbticou.“

Lekár berie do úvahy aj skutočnosť, že ak človek po operácii nezmení svoje návyky, nie je dôvod, prečo by sa jeho stav nemal opäť zhoršiť. „Takýto zákrok tiež rozhodne nie je posledným riešením každej bolesti chrbta a v neposlednom rade nie je operácia ako operácia. Rozsiahle stabilizačné zákroky majú riziko zlyhania v&nbsp;desiatkach percent, zatiaľ čo odstránenie prolapsu v jednotkách percent, takže veľmi závisí od typu zákroku. Medzi špecifické príčiny chirurgického zlyhania (okrem rizík z hľadiska prístupu pacienta a chirurga) patria pooperačné zjazvenie, narušenie svalov a mäkkých tkanív okolo chrbtice, iný zdroj bolesti ako ten, pre ktorý bol pacient operovaný, syndróm susedného segmentu, t. j. zvýšené zaťaženie medzistavcovej platničky nad alebo pod vykonanou stabilizáciou atď.“

Odborníci odhadujú, že 85 percent svetovej populácie niekedy v&nbsp;živote trpí bolesťami chrbta. Väčšinou nie je spôsobená vážnymi ochoreniami typu artritída, zlomenina alebo rakovina, ale môže byť život ničiaca. Medzi rôznymi terapeutickými prístupmi k tomuto problému a v rámci odborných diskusií sa často hovorí o potrebe psychosomatického prístupu. Skutočnosť, že chronická bolesť chrbta „veľmi súvisí s hlavou“, je vyjadrená napríklad v informáciách, ktoré uverejnilo vydavateľstvo Harvard Health Publishing.

Jednoducho povedané, ak je fyzický pohyb nejakým spôsobom obmedzený, telo reaguje psychickým rozrušením, ktoré môže bolesť ešte zhoršiť. „Ak máte napríklad sklon k úzkosti, očakávate bolesť a máte obavy, môže to utrpenie ešte zhoršiť. Psychická zraniteľnosť mení mozog a&nbsp;zosilňuje bolesť,“ doslova uvádzajú odborníci z Harvardu. Tu je dôvod, prečo odporúčajú, aby ste do boja proti chronickej bolesti chrbta (najmä ak nie je známa jej hlavná príčina) zahrnuli určitú formu psychoterapie.

Napríklad známy liečebný program MBSR (Mindfulness-based stress reduction) si už nejaký čas získava popularitu, ktorý sa zameriava na zníženie stresu, úzkosti alebo pocitu vyčerpania a používa špecifický termín mindfulness, t. j. „všímavosť“. Princípom je umenie prežívať prítomný okamih v čo najväčšom pokoji a uvoľnene bez rušivých stresových faktorov a obáv. Podľa harvardských lekárov však môže byť pri liečbe bolesti chrbta nápomocná aj klasická kognitívno-behaviorálna terapia, hypnóza alebo tzv. progresívna svalová relaxácia.

Autor: Judita Bednářová