redakcia

Vzáhradkách pestujeme hocičo, zháňame nové a&nbsp;nové sadeničky, skúšame rôzne cudzokrajné plodiny, či sa nám ujmú, plejeme, okopávame, hnojíme... Pritom burina, ktorá si rastie len tak bez nášho pričinenia (a&nbsp;často proti našej vôli), nám môže poslúžiť minimálne rovnako dobre. Dnešná doba burine našťastie praje – aj pre čoraz suchšie letá trend určuje, aby sa tráva veľmi nekosila. Keď sa vzdáme predstavy anglického trávnika pokoseného na pár milimetrov, môžeme začať objavovať, čo nám kde vyrastie.

„Buriny sú vlastne tie najcennejšie bylinky, ktoré nám rastú pod oknami. Už niekoľko rokov je o&nbsp;nich známe, že obsahujú viac cenných látok než kupovaná či pestovaná zelenina,“ hovorí bylinkárka a&nbsp;arómoterapeutka Linda Mahelová. „Samozrejmosťou je, že tieto rastliny zbierame v&nbsp;čistých a&nbsp;chemicky neošetrovaných lokalitách. Najlepšie napríklad vo svojej záhrade, kde burinové byliny môžeme rozmaznávať. Potom ich môžeme užívať ako liečivá, pripravovať z&nbsp;nich pesto, šaláty, nátierky, masti, pleťové vody a&nbsp;mnoho ďalšieho,“ vymenúva, na čo všetko môžeme burinu využiť, a&nbsp;predkladá aj ďalší dôvod, prečo sa na ňu pozerať zmierlivejšie a&nbsp;zahrnúť ju do svojho jedálnička: ponúka nám dôležité prepojenie s&nbsp;prírodou, jej zákonitosťami a&nbsp;múdrosťou.

„Cez prijímanie planých rastlín pociťujeme splynutie a&nbsp;zdravé puto k&nbsp;niečomu, čo nás presahuje,“ opisuje Linda Mahelová, ktorá mnoho cenných rád poskytuje na svojich weboch, kde ponúka aj niekoľko kurzov a&nbsp;elektronických kníh, z&nbsp;ktorých záujemcovia získajú informácie o&nbsp;bylinách, ich zbere a&nbsp;možnostiach spracovania.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Najvhodnejší čas na konzumáciu je práve jar. „Všeobecne sa dá povedať, že jedlé rastliny sú najlahodnejšie na začiatku svojho rastu – listy, kvety a&nbsp;stonky, niekedy korene,“ hovorí odborníčka s&nbsp;tým, že konzumovať sa dajú aj v&nbsp;neskoršom štádiu rastu, ale predovšetkým po tepelnej úprave. „Napríklad staršie listy kozonohy hostcovej sú stále chutné aj v&nbsp;špenáte, zatiaľ čo surové až také príjemné nie sú.“ Ale napríklad hviezdica prostredná, ktorá má veľmi jemné a&nbsp;lahodné lístky, býva po celý rok v&nbsp;takej dobrej kondícii, že aj surová je stále vynikajúca.

Je množstvo burín, ktoré môžeme jesť celé. „Ale nie vždy sú všetky časti chutné. Napríklad púpava. Tá je lahodná celá, aj keď spočiatku môže niekomu pripadať veľmi horká. Mne osobne najviac chutia jej stonky a&nbsp;korene,“ zveruje sa. Podzemné časti rastliny môžeme vyskúšať napríklad aj z&nbsp;lopúcha, mrlíka, zo všelieku hojivého, z&nbsp;chrenu, čakanky alebo čistca hľuznatého. „Z&nbsp;koreňa kostihoja, echinacey, valeriány, mydlice, kuklíka, omanu, žihľavy a&nbsp;ďalších je možné pripraviť napríklad tinktúru, prášok alebo odvar na vnútorné použitie,“ odovzdáva Linda Mahelová svoje skúsenosti.

Pri zbere byliniek je podľa jej slov najdôležitejšie riadiť sa intuíciou. „To znamená vnímať svoje telo a&nbsp;nastavenie. Počúvať svojho múdreho radcu, ktorého máme vnútri. Súčasne je dôležité jedlé bylinky poznať, aby sme nezbierali tie, ktoré obsahujú jedy,“ podotýka a zhŕňa niekoľko zásad, ktoré by sme mali dodržiavať. Základom je už spomínaný zber v&nbsp;čistom prostredí. „Rastliny, ktoré rastú na znečistenom alebo sústavne chemicky ošetrovanom území, môžu obsahovať ťažké kovy a&nbsp;ďalšie rezíduá chemických látok. Také rozhodne nie sú vhodné na priamu konzumáciu ani na sušenie,“ varuje.

Ďalej odporúča zbierať bylinky za suchého počasia, pokiaľ ich budeme následne sušiť, nakladať do oleja, soli, vyrábať z nich pesto, masti a podobne. „V prípade, že z nich chceme pripraviť šalát či iné čerstvé jedlo alebo ak chceme zbierať korene rastlín, môžeme na zber vyraziť aj za dažďa,“ hovorí a nabáda ešte na to, aby sme zbierali len také množstvo, aké spotrebujeme, a nechali na mieste vždy dostatočné množstvo rastlín kvôli ich ďalšiemu rastu. To je napríklad problém medvedieho cesnaku, ktorý sa stal v&nbsp;posledných pár rokoch takým hitom, že mnoho lokalít ľudia vyslovene vyrabovali.

Korene pri ubúdajúcom mesiaci, vrch pri dorastajúcom

„Byliny obvykle zbierame po uschnutí rannej rosy až do popoludňajších hodín, keď je ich aktivita najvyššia. Pri jednotlivých rastlinách sa však toto pravidlo môže líšiť,“ ponúka Linda Mahelová ďalšiu radu začiatočníkom, ktorí sa chcú pustiť do nového dobrodružstva. Ona sama lásku k prírode a k všetkému, čo nám ponúka, získala už v detstve, pretože jej starý otec bol záhradník a babička mala veľkú záhradu so zákutiami, kam sa Linda ako malá chodila schovávať.

Doma mali vďaka mamičke vždy kvety vo váze a práve mama ju priviedla k jedeniu rôznych rastlín, otecko ju zase učil poznať bylinky... „Ďalej sa môžeme riadiť lunárnym cyklom, ktorý má tak­isto vplyv na rastliny. Pri ubúdajúcom mesiaci je vhodnejšie zbierať korene, pri dorastajúcom potom nadzemné časti,“ odhaľuje ďalšie zákonitosti prírody.

O&nbsp;tom, že najmä v&nbsp;predjarí môže byť burina veľmi zaujímavým doplnkom nášho jedálnička (aj preto, že často pučí zo zeme oveľa skôr než ktorákoľvek zelenina), hovorí aj zakladateľka firmy Kytky od potoka Míla Hilgertová. Vo Velkých Přílepoch obnovuje statok a&nbsp;hospodárstvo po svojich predkoch a&nbsp;na poliach pestuje kvety. Žiadne cudzokrajné, len tie, ktoré k&nbsp;našej krajine patria. Bez chémie, syntetických hnojív a&nbsp;pesticídov. V&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou.

Hovorí, že s&nbsp;rodinou v&nbsp;tomto období zbierajú mladé lístky kozonohy a&nbsp;pridávajú ich do šalátov, rovnako ako hviezdicu prostrednú. „Všetci pravidelne vždy niekoľko jarných týždňov pijeme čaj z&nbsp;mladej žihľavy. Tú aj sušíme na neskoršie využitie. Veľmi zaujímavo chutia púčiky lipy, aj keď to je zábavné skôr pre deti,“ hovorí mladá žena s&nbsp;tým, že ona sama je zvyknutá odhryznúť priebežne to, čo sa práve na ich poli vyskytuje – kvety aj burinu. „A&nbsp;milujem čaje z&nbsp;čerstvých bylín a&nbsp;kvetov. Medzi mojich obľúbencov do čerstvého čaju patrí nechtík, nevädza, tymian a&nbsp;agastache.“

Bukréta z&nbsp;kvetinárstva do úst nepatrí

Už dlhší čas sú trendom jedlé kvety. Najprv sa objavovali na tanieroch vychýrených šéfkuchárov, dnes ich však už bežne vidieť napríklad v&nbsp;časopisoch s&nbsp;receptami. Inak všetci vieme, že „obyčajná“ sedmokráska v polievke dokáže k tanieru prilákať aj malých stravníkov.&nbsp;„Kvetín, ktoré sú jedlé, je mnoho. V&nbsp;kombinácii s&nbsp;bylinkami sa z&nbsp;nich dá uviazať aj pekná jedlá kytica,“ nezaprie Míla Hilgertová svoju lásku ku kyticiam a&nbsp;k&nbsp;vencom, ktorých tvorba sa učí v&nbsp;tvorivých dielňach. „Kvety, až na výnimky, nemajú veľmi výraznú chuť, skôr zvyšujú estetický zážitok z&nbsp;dobrého jedla. Niektoré sú však mimoriadne zaujímavé. Napríklad fiala, kvet hrachu a&nbsp;reďkovky. A&nbsp;vôbec najzaujímavejšiu a&nbsp;prekvapivú chuť má obyčajný tulipán,“ hovorí Míla Hilgertová a&nbsp;s&nbsp;úsmevom dodáva, že jej dcéra tulipány miluje a&nbsp;už niekoľko rokov po sebe doslova spása ich súkromnú záhradku.

„Nie sú však jedlé všetky, najmä nie čierne odtiene. Radšej sa teda opýtajte priamo predajcu cibuliek,“ upozorňuje s&nbsp;tým, že medzi najkrajšie jedlé kvety patria ruže, orgován a&nbsp;krasuľka (cosmos). „Môžete využiť aj množstvo farebne kvitnúcich byliniek: šalviu, levanduľu, tymian, yzop. Jedlé sú však aj kvety ovocných stromov, obyčajné sirôtky, slnečnice, slez, klinčeky i afrikány. Z lúčnych druhov sú to nevädze, margaréty i rebríček.“&nbsp;Rovnako ako v&nbsp;prípade buriny (alebo napríklad húb) platí, že by sme mali konzumovať iba kvety, pri ktorých sme si istí, že sú jedlé. A&nbsp;takisto by sme si mali overiť ich pôvod.

„Mali by pochádzať ideálne zo šetrnej ekologickej produkcie alebo najlepšie z&nbsp;vlastnej záhradky. Rozhodne nekonzumujte kvety z&nbsp;bežných kvetinárstiev, pretože sú pravdepodobne plné rezíduí pesticídov a&nbsp;zrejme ošetrované chemicky aj po zbere,“ varuje Míla Hilgertová, vyštudovaná agroekologička, ktorá záhradu a prírodu miluje od detstva. Platí teda, že pokiaľ si chceme v&nbsp;záhradke vypestovať jedlé kvety, nemali by sme nikde používať žiadne chemické postreky ani syntetické hnojivá.

„Tieto látky majú rezíduá, ktoré sa potom cez konzumáciu rastlín dostávajú aj do nášho tela. Všetku chémiu je možné nahradiť šetrnými prírodnými prostriedkami a&nbsp;vhodnou prirodzenou starostlivosťou o&nbsp;záhradu,“ radí mladá podnikateľka a dodáva, že neodporúča ani zber rastlín na veľmi frekventovaných miestach, kde sa pohybujú zvieratá a kde je potenciálne nejako znečistená pôda. Rovnako ako sa vraciame ku klasickým receptom našich babičiek a&nbsp;namiesto priemyselne vyrobených náhrad opäť používame maslo a&nbsp;pravú šľahačku, môžeme podľa ich vzoru vyskúšať aj silu divej prírody. A&nbsp;kedy inokedy začať, ak nie práve teraz?

Pripravila: NICOLE MRZENOVÁ, TÝŽDENNÍK KVĚTY