O tom, čím a ako toto miniatúrne stvorenie dokáže zložiť človeka, sme sa pozhovárali s docentkou MUDr. Katarínou Holečkovou, PhD., z Kliniky infektológie a geografickej medicíny LF SZU v Bratislave.

Antropozoonózy, choroby prenášané zo zvieraťa na človeka. Akú úlohu pri prenose zohráva kliešť?

Rezervoárom infekcie najčastejšie bývajú hlodavce, ale môžu to byť aj vtáky alebo cicavce. Väčšina týchto zvierat je len prenášačom, hoci aj ony môžu ochorieť. Kliešť nikdy. Pricicia sa na telo hostiteľa, infekcia sa dostane do jeho slín i zažívacieho traktu, a keď sa prisaje na človeka, túto infekciu mu odovzdá ako štafetu. Nebezpečný nie je len dospelý kliešť, nákazu môže prenášať vo všetkých svojich vývojových štádiách, teda aj ako larva.

U nás sú najznámejšími chorobami prenášanými týmito drobnými upírmi kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Môže byť v hre aj niečo iné?

Áno, aj keď v našich podmienkach dosť zriedkavo. Napríklad tularémia či horúčka Q. Ak však budeme hovoriť o všetkých krajinách, kde sa kliešte vyskytujú, potom hovoríme o stovkách chorôb.

Čo je horšie – kliešťová encefalitída, alebo lymská borelióza?

Ťažko povedať. Encefalitídu spôsobuje vírus, výhodou teda je, že sa proti nej môžeme očkovať. Horšie je to s liečením. Proti borelióze sa očkovať nedá, lebo sa za ňou skrýva baktéria borélia, ale práve preto, že má bakteriálny pôvod, dá sa ľahšie liečiť. Boreliózy je oveľa viac než encefalitídy.

Začnime teda kliešťovou encefalitídou...

Na Slovensku máme vyše tridsať ohnísk, kde je výskyt infikovaných kliešťov zvýšený. V týchto ohniskách by mal byť logicky aj zvýšený výskyt ochorení, ale takéto pravidlo neplatí. Ťažko povedať prečo. Dá sa predpokladať, že ľudia si vytvorili protilátky, a aj keď ochorejú, ochorenie máva ľahší priebeh, často bez klinických príznakov.

Aké sú klinické príznaky encefalitídy?

Začína sa to vcelku nevinne ochorením podobným viróze. Tým sa to môže skončiť, ale nemusí, môže dôjsť k zápalu mozgových blán, s čím súvisia bolesti hlavy alebo svetloplachosť. V ďalšom štádiu môže choroba prerásť do encefalitídy, zápalového ochorenia mozgu, a môže sa skončiť trvalými následkami – spomeňme aspoň epilepsiu, poruchy sluchu, čuchu, podľa postihnutého centra v mozgu. Ak vírus zasiahne miechu, hrozia obrny alebo smrť. Zámerne stále opakujem – môže, pretože choroba sa môže v ktoromkoľvek štádiu sama zastaviť. Žiaľ, nemusí.

Zvykne sa často rozvinúť do ťažkých štádií?

Len málokedy, ohrození sú najmä starší ľudia vo veku nad šesťdesiat rokov.

Lymská borelióza – záhadné ochorenie dvadsiateho storočia. Prečo dostala takýto prívlastok?

Podobne ako encefalitída aj borelióza má viacero štádií a nikto nevie, prečo sa u niekoho skončí fľakom na postihnutom mieste a u iného človeka postihnutím niektorého z dôležitých orgánov. Takisto ako nikto nevie, prečo jeden človek ochorie a iný nie. Možno predpokladať, že to súvisí s imunitou. Pravda je, že ak kliešť je prenášačom baktérie borélie a ak sa aj pricicia, nemusí človeka nakaziť. Baktéria žije v jeho zažívacom trakte, trvá dlhšie, kým sa dostane do jeho slín a cez ne do tela človeka. Niektoré zdroje uvádzajú, že by musel byť prisatý dvadsaťštyri hodín, aby hostiteľa infikoval. Na druhej strane, encefalitídu prenášajú asi tri percentá kliešťov, kým boreliózu až pätina.

Vráťme sa k príznakom boreliózy. Najznámejší je asi červený putujúci fľak...

Áno, fľak na mieste, kde sa kliešť prisal, je najznámejší, ale vzniká len u polovice infi kovaných ľudí. Sú vo výhode, môžu sa hneď liečiť a predísť ťažším štádiám ochorenia. U tej druhej polovice – bez fľaku ako príznaku, môže ochorenie postihnúť napríklad veľké kĺby (kolená, členky, lakte), zaútočiť na centrálny nervový systém, spôsobiť nehnisavý zápal mozgových blán, ochrnutie lícneho nervu najmä u mladých ľudí, postihnúť srdce... Opäť – môže, ale nemusí. Každý má inú tvorbu protilátok.

Hovorí sa, že po päťdesiatke bolí človeka všetko, kĺby nevynímajúc. Ako rozpoznať boreliózu?

Ak človeka pobolieva zápästie po tom, čo celý deň pracoval v záhrade, borelióza to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Zmeny na kĺboch bývajú očividné, miesto je začervenané, opuchnuté.

Spomenuli ste protilátky. Môže si organizmus vytvoriť takú ochranu, že bude voči chorobe imúnny?

Žiaľ, nemôže. Hoci si organizmus protilátky vytvorí a môžu zostať v tele dokonca celý rok, neochránia ho pred ďalšou nákazou. Boreliózu teda môžeme dostať aj viackrát.

Liečenie?

Liečime iba pacientov, ktorí majú klinické príznaky. Tak na migrujúci fľak, ako aj na šíriacu sa formu ochorenia, ktorá postihuje orgány a kĺby, sú veľmi účinné tetracyklínové antibiotiká, ktoré treba užívať tri týždne. Podávajú sa perorálne, pri ťažších formách aj do žily. Ak chorobu zachytíme včas, nezanechá žiadne stopy, ak ju podchytíme v neskorších štádiách, môže zanechať zmeny na niektorom orgáne.

Veľa sa hovorí o očkovaní proti kliešťovej encefalitíde. Má to vôbec zmysel?

Donedávna sa uvádzalo, že v našich klimatických podmienkach sa kliešte vyskytujú maximálne do nadmorskej výšky 600 až 700 metrov, dnes sa hranica posunula na 700 až 900 metrov. Jednoducho vysvetlené: ak ešte nedávno kliešte v horách v okolí Považskej Bystrice neboli, dnes ich je tam najviac na celom Slovensku. Je na človeku, ako sa rozhodne – očkovať či nie. Odporúčame to najmä ľuďom, ktorí pracujú alebo často chodievajú do listnatých lesov. Kliešte začínajú byť aktívne pri teplote 5 až 7 stupňov Celzia, teda už na včasnú jar, preto sa zvyklo očkovať na jeseň. Tri injekcie, pričom protilátky sa začínali tvoriť až desať dní po podaní druhej injekcie. Máme však už aj nové očkovacie látky, ktorými sa dá zaočkovať kedykoľvek. Naozaj je na každom, aby očkovanie zvážil. Rakúske lesy okolo Dunaja sú tiež zamorené kliešťami, Rakúšania však majú najvyšší počet zaočkovaných a tiež najmenej ťažkých prípadov ochorení.

Klasické otázky: ako vybrať kliešťa? Treba bežať k lekárovi?

Vybrať kliešťa vôbec nie je ťažké. V žiadnom prípade ich však nenatierame olejom ani masťami! Keď sa dusia, vracajú a do krvi sa ľahšie dostane infekcia z ich tráviaceho traktu. Netreba ich krútiť doľava ani doprava, ich ciciak nemá závity, kývavým pohybom ich pinzetou ťaháme priamo hore. Ak však zostane kúsok ich tela v pokožke, nie je dôvod na paniku, treba sa ho zbaviť podobne ako triesky a dobre vydezinfi kovať. K lekárovi by sa človek mal vybrať vtedy, ak napríklad zbadá, že sa mu okolie rany zapaľuje, keď sa tam vytvára migrujúci červený fľak.

Že do hory nemáme chodiť v plážovom odeve, že si máme obuť pevnú obuv a prípadne použiť repelent, vieme. Môžeme urobiť ešte niečo pre svoju bezpečnosť?

Po návrate si treba prezrieť celé telo, a ak zbadáme  kliešťa, ihneď ho vybrať. Problém je v tom, že ak je v štádiu larvy, vôbec ho nemusíme zbadať. Nemá typické veľké bruško, budeme ho pokladať za bezpredmetnú miniatúrnu chrastičku. Mnohí lekárom tvrdia: Veď ja som kliešťa vôbec nemal! Nevšimli si ho.

Vieme, čo máme robiť, a predsa  sa pýtam: nebolo by jednoduchšie kliešte jednoducho zlikvidovať? Komu by chýbali?

Komu by chýbali, o tom by vedeli hovoriť entomológovia. Pokiaľ viem, z času na čas sa robia rôzne postreky, ale tie, pri ktorých sa v minulosti využívalo DDT, sú už dávno zakázané.

Zahrávať sa neoplatí...

„Viróza,“ skonštatoval dvadsaťdeväťročný Marek. Zvýšila sa mu teplota, vracal, cítil sa nesvoj, nič, čo by pokladal za nebezpečné. O dva dni bol fit a šiel do práce. Kolegovia si čoskoro všimli, že sa s ním niečo deje. Čudne reagoval, utekal pred svetlom, potil sa. Tentoraz sa to bez lekára nezaobišlo a ten sa ho pýtal aj na to, či mal v poslednom čase kliešťa. Odpovedal záporne: „O tom by som predsa musel vedieť!“ Hoci on o tom nevedel, lumbálna punkcia na infekčnom oddelení potvrdila, že má nehnisavý zápal mozgových blán a že za tým ten kliešť jednoducho byť musel. Napokon, vyplývalo to už zo samotnej diagnózy: kliešťová encefalitída.

V nemocnici mal zostať tri týždne, Marek sa však už po týždni cítil dobre a na vlastnú žiadosť z nemocnice odišiel. Odôvodňoval to pracovnými povinnosťami. O tri dni bol späť. „Pri encefalitíde je dôležitý pokoj na lôžku, tento pacient ho vymenil za pracovný stres. Veľmi rýchlo sa uňho objavili poruchy pamäti, nedokázal sa sústrediť, a keď sme mu povedali, že môže aj hrnúť, ľahol si späť do postele. Tentoraz liečenie dokončil,“ hovorí docentka Katarína Holečková.

Sibírske kliešte sú oveľa nebezpečnejšie než naše

Kliešte nežijú len u nás, trápia obyvateľov všetkých svetadielov. Veľmi agresívny je subtyp východnej, takzvanej sibírskej kliešťovej encefalitídy, ktorá sa vyskytuje v Turecku, ďalej na východ v celej Strednej Ázii, zasahuje tiež Mongolsko, časť Sibíri a Číny. Tento subtyp spôsobuje ochorenie, ktoré má oveľa ťažší priebeh. Ak je u nás pravdepodobnosť, že umriete na kliešťovú encefalitídu iba 0,5 – až dvojpercentná, pri tomto víruse stúpa riziko až na dvadsať percent. Ochrana je prostá, dajte sa zaočkovať. Pred každou cestou do exotickej cudziny sa oplatí prekonzultovať zdravotné riziká s lekárom.