V levočskej nemocnici pozorujú nárast úzkostných porúch, depresií, stresom podmienených a adaptačných porúch v súvislosti s pandémiou. Informovala o tom primárka oddelenia psychiatrie levočskej nemocnice Erika Gernáthová.

"Tieto poruchy vznikajú jednak u ľudí, ktorí doposiaľ netrpeli žiadnou duševnou poruchou a stav je reakciou na dlhodobo pretrvávajúcu stresovú situáciu. Pozorujeme však aj prípady zhoršenia stavu v rámci existujúcej duševnej poruchy. Strach a obavy z vírusu sa dostali do centra pozornosti pacientov a často sú zakomponované do ich prežívania a myslenia. Stávajú sa obsahom ich bludných presvedčení," uviedla primárka. Príkladom je podľa nej pacientka s ťažkou depresiou, ktorá je presvedčená, že pandémiu vírusom zapríčinila ona, nakazila svojich blízkych aj celý svet a podobne.

Ako ozrejmila Gernáthová, vzrástol aj počet prípadov porúch správania spôsobených nadužívaním alkoholu v zmysle agresivity, vyhrážky samovraždou. Podľa jej slov častejšie ako inokedy poskytujú telefonické konzultácie kolegom z iných somatických oddelení v levočskej i susedných nemocniciach, ktorí denne riešia psychické problémy u pacientov s ochorením COVID-19. Sú to depresívne stavy, zvýraznenie strachu a úzkosti, nespavosť, delíria a stavy zmätenosti, ale aj paranoidné reakcie.

K týmto stavom dochádza nielen samotným pôsobením vírusu na organizmus, ale aj pôsobením početných psychologických faktorov. Gernáthová vysvetlila, že na covidových jednotkách pacient počas niekoľkých týždňov vníma vo svojom bezprostrednom okolí umierajúcich spolupacientov, izoláciu od rodiny, strach zo smrti, z toho, či uvidí ešte svojich blízkych, zažíva panické stavy úzkosti pri neschopnosti sa nadýchnuť a podobne. Určite svoju úlohu podľa primárky zohráva aj fakt, že o pacienta sa starajú sestričky a lekári "bez tváre", oblečení v overaloch, rukaviciach a maskách. To všetko vzbudzuje obavy a psychickú depriváciu.

"Osobný kontakt ľuďom už dlhú dobu chýba, čo zanechalo stopy na ich psychickom stave a pohode. Stali sme sa zraniteľnejšími, a to je dôvod, prečo si myslím, že psychických ochorení do budúcna pribudne," skonštatovala Gernáthová. V tejto súvislosti radí, čo je dôležité na udržanie si psychického zdravia v krízových podmienkach. Podľa jej slov platí staré známe - zdravo sa stravovať, konzumovať ryby, zeleninu, vitamíny, mať dostatok spánku a pravidelný pohyb doma, ale najmä v prírode. "Prechádzky v prírode majú efekt na fyzické zdravie, ale tiež znižujú mieru stresu a pôsobia relaxačne. Dôležité je takisto dodržiavať pravidelný denný režim. Ak sa dá, viac času tráviť na slnku, buď v prírode, alebo aspoň na balkóne," podotýka primárka.

Ďalej odporúča nepotláčať emócie, snažiť sa relaxovať a venovať sa svojim záľubám. Ak sa napriek tomu nedarí emócie zvládnuť, podeliť sa o ne s partnerom alebo priateľmi, aj keď len dištančne. Gernáthová zdôrazňuje, že je potrebné sa tiež vyhýbať nadmernému zahlcovaniu negatívnymi informáciami v médiách a obmedziť čas strávený na internete. Na zvládanie úzkosti sa dajú podľa nej využívať rôzne dychové a relaxačné cvičenia, ktoré sú dostupné aj na internete.

Diskusia