Ovplyvňujú nespočetné množstvo biologických procesov počas celého života, majú na svedomí rast, libido aj náladu. Dokážu regulovať metabolizmus tela, reprodukciu, spánok. Bývajú ticho a nenápadne v pozadí zdravého vývoja, ale aj vzniku chorôb. V našom organizme sú ich desiatky, pričom mnohé majú viacero funkcií. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú látkovú premenu živín. Testosterón zaisťuje vitalitu, odvahu či sexuálnu túžbu. Progesterón, prezývaný aj hormón materstva, sa navyše ukázal ako pomocník pri liečbe úrazov hlavy, keď je poškodený mozog. Pomáha obnove neu­rónov v mozgu a jeho tkaniva. Estrogén obdarúva ženy krivkami, ovplyvňuje však aj mozgovú činnosť, znižuje rednutie kostí, udržuje zdravý stav ciev. Oxytocín je známy ako hormón lásky a vzájomných vzťahov, ale vedci ho často dávajú do súvislosti s rakovinou, pričom môže byť jej spúšťačom, ale aj brzdou…

Odkedy E. Starling prvýkrát vyslovil slovo hormón, záujem o tieto chemické prenášače postupne prenikol do širokej škály výskumných odborov od chémie cez molekulárnu biológiu až po epidemiológiu. V roku 1926 sir Charles R. Harington vykonal v Londýne prvú chemickú syntézu hormónu tyroxínu. V jeho prelomovej práci pokračovali Frederick Grant Banting a Charles H. Best s izolovaním inzulínu ako hormónu pankreasu. Vedci postupne objavili a charakterizovali rôzne steroidné hormóny vrátane estrogénu, testosterónu a progesterónu. Štúdium hormónov viedlo okrem čisto vedeckého pokroku k obrovským prínosom pre ľudské zdravie aj k sociálnemu a ekonomickému pokroku vďaka vymoženostiam, akou je antikoncepcia, oplodnenie in vitro či rastové hormóny.

Značnú pozornosť vzbudilo vedecké poznanie, že mnohé chemické látky, ktoré vyrobil človek, by mohli interferovať s naším hormonálnym systémom a spôsobovať tak širokú škálu chorôb a porúch. Od Starlingových čias došlo k obrovskému posunu. Kto by bol v roku 1905 niečo tušil o membránovej štruktúre, klonovaní génov či sekvenovaní DNA? Napriek týmto značným pokrokom v biologickom výskume sú hormóny naďalej predmetom skúmania, pretože mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Okrem toho sa hormóny menia ako počas života, tak aj historického vývoja... Zoberme si len takú menštruáciu: so železnou pravidelnosťou sa tento jav objavuje každých 26 až 35 dní až do obdobia menopauzy.

Sú však aj ženy, ktorých cyklus trvá 50 až 60 dní alebo je dokonca úplne náhodný. „Ak žena neplánuje mať deti, menštruácia nemá z pohľadu medicíny prakticky žiadne opodstatnenie. Pre zdravé fungovanie jednoducho nie je nutná,“ hovorí MUDr. Štefan Machač, Ph.D., gynekológ a odborník na problematiku umelého oplodnenia. V minulosti obvyklé mnohopočetné tehotenstvo, dojčenie do dvoch či troch rokov dieťaťa a kratšia dĺžka života mohli za to, že ženy prežili menštruáciu len 100- až 150-krát za život. Dnes je to až štyrikrát viac. „Azda nikdy v histórii nemali ženy menštruáciu tak často ako dnes,“ konštatuje lekár. S krvácaním v súčasnej dobe ženy prežijú priemerne viac ako päť rokov svojho života.

Pokračovanie na ďalšej strane...