redakcia

V&nbsp;dnešnej dobe, keď na každom rohu kúpime plodiny pestované na druhom konci sveta, často nevnímame to, čo máme priamo pred nosom (a&nbsp;niekedy ho nad tým aj ohŕňame). Kupujeme cudzokrajné plody v&nbsp;dobrej viere, že práve ony nám najviac prospejú. Je pravda, že na vrchole rebríčka najzdravšieho ovocia sa pravidelne umiestňujú bobule acai rastúce v&nbsp;Amerike, ale v&nbsp;posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o&nbsp;tom, že by sme mali konzumovať predovšetkým sezónne a&nbsp;regio­nálne potraviny. A&nbsp;čo patrí k&nbsp;našej kotline viac ako jablone? Navyše niektoré výskumy zaraďujú práve ich plody na druhú priečku daného zoznamu.

O&nbsp;pravdivosti tvrdenia „kto jablko denne zje, k&nbsp;tomu doktor nechodí“ je presvedčená výživová poradkyňa a&nbsp;potravinárska technologička Ing.&nbsp;Veronika Hanzlíková.

Existujú síce potraviny až superpotraviny, ktoré sú oveľa účinnejšie, lenže jablká sú ‚naše‘, cenovo dostupné a&nbsp;vhodné na každodennú desiatu.

„Keď sa pozrieme na zdravotné účinky jednotlivých látok v&nbsp;jablkách, zistíme, že obsahujú veľa vody (to je pozitívne kvôli hydratácii), rozpustnú vlákninu pektín (podieľa sa na šetrnom čistení čriev) a&nbsp;dosť vitamínu&nbsp;C,“ opisuje s&nbsp;tým, že navyše majú nízky glykemický index, čo je dôležité pre vyrovnanú hladinu cukru v&nbsp;krvi. „Vďaka vysokému obsahu polyfenolov (antioxidantov) sa považujú za potravinu znižujúcu riziko vzniku nádorov alebo výskytu chorôb, ako je Parkinsonova či Alzheimerova choroba. Pektín zároveň slúži ako prebiotikum (potrava pre priateľské črevné baktérie) a&nbsp;v&nbsp;kombinácii s&nbsp;vysokým obsahom antioxidantov je skvelým pomocníkom v&nbsp;boji s&nbsp;vysokým krvným tlakom,“ zhŕňa odborníčka hlavný prínos jabĺk v&nbsp;našom jedálničku.

Tým sa však zoznam pozitívnych účinkov nekončí. Napríklad štúdia zo St. George’s&nbsp;Hospital Medical School v&nbsp;Londýne zistila, že ľudia konzumujúci minimálne päť jabĺk týždenne majú lepšiu funkciu pľúc než tí, ktorí to nerobia. Podľa výskumu Floridskej štátnej univerzity môžu znížiť hladinu „zlého“ cholesterolu: konzumácia 75 gramov sušených jabĺk počas šiestich mesiacov ho u&nbsp;žien zapojených do štúdie znížila takmer o&nbsp;štvrtinu. Navyše schudli priemerne 1,3 kilogramu, hoci jedli nad rámec svojho denného jedálnička. A&nbsp;tak by sme mohli pokračovať dlho. Jablká dokážu pomôcť v&nbsp;podstate so všetkým.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Nielen vitamíny, aj baktérie sú dôležité

Aj tu však platí: všetko s&nbsp;mierou. Nie je to tak, že čím viac jabĺk zjeme, tým budeme zdravší. „Jedno jablko denne je optimálne, ani dve-tri určite neuškodia,“ usmieva sa Veronika Hanzlíková s&nbsp;tým, že ich môžu jesť v&nbsp;podstate všetci. „Asi neexistuje priama kontraindikácia. Ja osobne však horšie trávim šupku, spôsobuje mi nadúvanie. Preto si jabĺčka šúpem, rovnako ako väčšina pacientov s&nbsp;chronickým zápalom čriev, ulceróznou kolitídou a&nbsp;Crohnovou chorobou. Práve šupky môžu zhoršovať ich dobré trávenie v&nbsp;zažívacom trakte,“ objasňuje odborníčka, ale hneď pripomína, že pyré z&nbsp;ošúpaných jabĺk sa, naopak, považuje za šetrnú výživu nielen pre malé deti. Býva aj jedným z&nbsp;prvých príkrmov pre dojčatá.

Pokiaľ nám šupka nerobí problémy, je vždy lepšie jesť aj ju. Naše babičky mali pravdu, keď hovorili, že práve v nej a tesne pod ňou je najviac vitamínov a ďalších živín. A nájdeme v nej až dve tretiny vlákniny. Ako však upozornili vedci z&nbsp;Technickej univerzity v&nbsp;Grazi v&nbsp;Rakúsku, jablko je pre nás cenné aj pre obsah baktérií, ktoré sú dôležité pre zdravú črevnú mikroflóru. Vo svojom výskume zistili, že jeden plod ich obsahuje viac ako sto miliónov. A&nbsp;pozor, najviac ich nie je na šupke ani v&nbsp;nej, ale v&nbsp;dužine a&nbsp;semenách!

„Baktérie, huby a&nbsp;vírusy zo stravy prechodne osídľujú naše črevo. Varenie väčšinu z&nbsp;nich zabíja, preto je surové ovocie a&nbsp;zelenina obzvlášť dôležitý zdroj mikroorganizmov v&nbsp;čreve,“ vysvetlila závery štúdie jej spoluautorka biologička Gab­riele Bergová, podľa ktorej je úplne najlepšie zjesť jablko bez zvyšku –&nbsp;so šupkou aj s&nbsp;jadrovníkom.

Aby sme však do tela nedostali aj toxické látky, predovšetkým pesticídy, nemali by sme vyberať len očami a&nbsp;dať sa zlákať krásnymi naleštenými plodmi. „Určite by sme mali dbať na kvalitu a&nbsp;na to, aby boli čo najmenej chemicky ošetrené,“ potvrdzuje Veronika Hanzlíková, podľa ktorej je vhodné pozrieť sa po jablkách zo záhrad a&nbsp;pýtať sa, ako majiteľ (ne)používa postreky, alebo zájsť do sadov. „Ak jablká nie sú označené kategóriou bio, odporúčam aspoň sa poobzerať po pestovateľoch, ktorí pestujú ovocie v&nbsp;takzvanom režime SISPO (systém integrovaného pestovania ovocia), pri ktorom sa používa výrazne menej postrekov aj chémie a&nbsp;snahou je čo najviac uplatňovať postupy šetrné k&nbsp;prírode aj k&nbsp;spotrebiteľom ovocia,“ radí.

S&nbsp;tým súhlasí aj predseda Ovocinárskej únie ČR Ing. Martin Ludvík, ktorý nielen z&nbsp;tohto dôvodu odporúča domáce jablká. Ako uvádza, v&nbsp;sprísnenom režime takzvanej integrovanej produkcie, kde sa prednostne využívajú biologické metódy ochrany, funguje väčšina domácich pestovateľov a&nbsp;inak to nie je ani na Slovensku. „Plody tak obsahujú podstatne menšie množstvo rezíduí pesticídov, než povoľuje európska norma. Túto skutočnosť potvrdzujú aj kontroly štátnej poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej inšpekcie, ktorá pri českých jablkách nezistila v&nbsp;posledných rokoch žiadne problémy, zatiaľ čo v&nbsp;mnohých prípadoch boli práve pri jablkách dovážaných z&nbsp;Poľska zistené vážne porušenia a&nbsp;prekročenie obsahu rezíduí nad rámec platných noriem,“ varuje.

V&nbsp;tejto súvislosti Veronika Hanzlíková spomína prípad nevysvetliteľnej alergie na jablká, keď sa následne zistilo, že jablká pôvodne chemicky neošetrovaných odrôd „jablčnému alergikovi“ neprekážajú. „Takže určite je dôležité dbať na ich kvalitu, kupovať najlepšie domáce jablká alebo si ich pestovať sami,“ nabáda. Ďalším argumentom, prečo siahnuť po jablkách z&nbsp;našich sadov, je to, že ich nákupom podporíme miestneho ovocinára a&nbsp;tým aj ovocné stromy v&nbsp;krajine. Ich mimoprodukčná úloha je úplne zásadná. Ovocné stromy ako trvalá kultúra pôsobia proti erózii, udržujú vodu v&nbsp;krajine a&nbsp;sú prirodzeným domovom i&nbsp;zimoviskom pre množstvo živočíchov. Netreba zabúdať na uhlíkovú stopu spôsobenú dovozom jabĺk.

Produkcia jabĺk závisí od toho, aký priaznivý je rok, priemerne však kolíše medzi 30- až 40-tisíc tonami ročne. Nie sme v&nbsp;jej produkcii sebestační a&nbsp;v&nbsp;supermarketoch narážame najmä na poľské, maďarské, rakúske či talianske jablká. Poľnohospodár sa ako každý iný podnikateľ musí správať ekonomicky a&nbsp;práve pestovanie ovocia má v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými plodinami nízku rentabilitu. Preto z&nbsp;našej krajiny miznú bez náhrady tisíce hektárov sadov. Naopak, v&nbsp;Taliansku a&nbsp;Poľsku má ovocinárstvo väčšiu podporu a&nbsp;v&nbsp;oblasti poľnohospodárstva je chrbticou tamojšej ekonomiky. Ich pestovatelia majú aj lepšie podmienky na podnikanie v&nbsp;ovocinárstve.

Jablká majú oproti inému ovociu množstvo výhod. Sú k dispozícii v podstate po celý rok. Každá odroda dozrieva v inom čase a v prípade správneho skladovania väčšina z nich vydrží naozaj dlho v dobrej kondícii. Plusom je, samozrejme, aj nepreberné množstvo odrôd. Sú ich tisíce, komerčne sa ich pestuje asi 50, ale bežne sa predáva okolo 20 odrôd.&nbsp;„Na jablkách je krásne to, že v&nbsp;chuti si vyberie naozaj každý. Kto má rád sladké, dá prednosť odrodám ako Gala, Bohemia, Golden Delicious alebo Fuji. Kto chce sladkokyslé, siahne po odrodách Jonagold či Jonagored. A&nbsp;kyselkavé až ľahko kyslé sú odrody Topaz alebo Braeburn,“ opisuje Martin Ludvík. Ako vysvetľuje, ovocinári pestujú druhy svetového sortimentu, ktoré od nich chcú obchodné reťazce.

„Takže najpestovanejšie sú odrody ako Gala, Golden Delicious alebo Jonagored či Idared –&nbsp;tie spotrebitelia poznajú a&nbsp;obľubujú. Ale pestujú sa aj výborné odrody, ktoré boli vyšľachtené priamo v&nbsp;Česku, ako je odroda Rubín, Topaz, Bohemia alebo Šampión i&nbsp;mnoho ďalších, a&nbsp;to v&nbsp;menšom objeme, takže sa v&nbsp;supermarketoch neobjavujú,“ konštatuje a&nbsp;láka na výlet: „Ak chce človek spoznať väčšiu rozmanitosť chutí, určite je dobré zájsť priamo k niektorému ovocinárovi a vybrať si u neho odrody, ktoré sa bežne kúpiť nedajú.“&nbsp;Ďalšia veľká výhoda jabĺk je v&nbsp;ich širokom vy­užití a&nbsp;možnostiach spracovania. Sú výborné nielen surové, ale aj sušené, v&nbsp;teplej kuchyni aj ako mušt (ale aj ako jablkovica či kalvados, alebo cider). Dajú sa uplatniť v&nbsp;sladkých aj slaných receptoch.

„V&nbsp;neskorom lete a&nbsp;na jeseň nás surové jablká a&nbsp;šťava z&nbsp;nich osviežia, s&nbsp;pribúdajúcimi chladnými dňami sa môžeme jabĺčkami aj zahriať. Môžeme ich podusiť alebo upiecť, prípadne z&nbsp;jablčného muštu urobiť zdravý a&nbsp;zahrievajúci nápoj na obdobie jesenných pľuští. Stačí ho ľahko ohriať a&nbsp;pridať škoricu,“ ukazuje variabilitu ovocia Veronika Hanzlíková, ktorá na jablká nedá dopustiť. Aj Martin Ludvík jablká konzumuje naozaj denne, a&nbsp;to nielen preto, že sú jeho profesiou. Rád ochutnáva nové odrody, ktoré sa k&nbsp;nemu dostanú, a&nbsp;so smiechom hovorí, že sa drží starého príslovia –&nbsp;jedno jablko denne drží človeka ďaleko od doktora.

„Myslím, že je to pravda, pretože jablko je zásobáreň zdravých a&nbsp;prospešných látok. Navyše je ľahko stráviteľné, dostupné a&nbsp;môžeme ho mať vždy poruke,“ tvrdí. Je prospešné, že jablká patria k&nbsp;obľúbenému ovociu u&nbsp;mnohých ľudí. Slováci sú však stále na chvoste v&nbsp;ich konzumácii v&nbsp;porovnaní s&nbsp;krajinami Európskej únie. Spotreba jabĺk na Slovensku rástla, ale iba mierne. V&nbsp;roku 2009 bola spotreba na obyvateľa 14,1&nbsp;kilogramu, v&nbsp;roku 2019 to už bolo len 13,6&nbsp;kilogramu, ale v&nbsp;roku 2021 bola na úrovni 14,3 kilogramu. Priemerný Slovák vtedy zjedol 69,9 kilogramu ovocia ročne.

AUTOR: Jaroslav Jiřička, týždenník květy