Marcela Fuknová

Za fajčenie by vás žiadny lekár nepochválil, ani keby žiadna pandémia nebola. Cigaretový dym obsahuje množstvo nebezpečných látok a&nbsp;len tým, že prestanete fajčiť, môžete znížiť riziko rakoviny pľúc až o&nbsp;75 percent. Až takmer v&nbsp;90&nbsp;percentách prípadov spôsobuje rakovinu pľúc fajčenie. Asi 80-90 percent prípadov vzniku rakoviny pľúc sa spája práve s&nbsp;užívaním tabaku či už aktívnym, alebo pasívnym. Cigaretový dym obsahuje viac ako štyritisíc chemických zlúčenín, z&nbsp;ktorých mnohé sú rakovinotvorné.

Dva základné karcinogény v&nbsp;tabakovom dyme sú nitrosamíny a&nbsp;polycyklické aromatické uhľovodíky. U&nbsp;mužov fajčiarov je riziko úmrtia na rakovinu pľúc 23-krát vyššie než u&nbsp;nefajčiarov. U&nbsp;žien fajčiarok je pravdepodobnosť 13-krát vyššia. Ich pľúcne bunky sa totiž postupne menia a&nbsp;tieto zmeny môžu viesť k&nbsp;vzniku nádoru. Treba myslieť na to, že cigaretový dym ohrozuje aj nefajčiarov, ktorí sú nútení zdržiavať sa v&nbsp;zadymených priestoroch.

V&nbsp;posledných rokoch, žiaľ, rastie výskyt tejto choroby aj u&nbsp;ľudí, ktorí nikdy v&nbsp;živote nefajčili. Medzi pacientmi nefajčiarmi je asi desať percent mužov a&nbsp;až tretina žien, ktoré cigaretám nikdy neholdovali. Istú úlohu zohráva zrejme aj genetická predispozícia, doteraz však nie je objasnená. Pokiaľ žije v&nbsp;jednej domácnosti nefajčiar s&nbsp;fajčiarom, riziko rakoviny pľúc má až o&nbsp;24&nbsp;percent vyššie.

Bohužiaľ, fajčenie je často prostriedkom na psychické uvoľnenie a&nbsp;pre mnohých ľudí je to barlička, ktorou si pomáhajú zvládať stres. Aj preto mnohí priznávajú, že v&nbsp;tomto období, ktoré je náročné pre všetkých, začali fajčiť ešte viac. Na riziká upozorňujú centrá na liečbu drogových závislostí, ktoré fajčiarom po dohode v&nbsp;tomto období ponúkajú pomoc. Informoval o&nbsp;tom aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.

„Nový koronavírus postihuje u&nbsp;človeka v&nbsp;prvom rade dýchací trakt. Fajčenie má veľký dosah na zdravotný stav celého traktu, upozornila na to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Pre pľúca je fajčenie podľa WHO osobitne rizikové. Podľa ďalších štúdií fajčenie poškodzuje aj imunitný systém, a&nbsp;tým schopnosť zvládať infekcie. Štúdie preukázali, že fajčiari dostanú s&nbsp;dvakrát väčšou pravdepodobnosťou chrípku a&nbsp;majú potom závažnejšie symptómy. V&nbsp;minulosti sa zistilo, že majú i&nbsp;vyššiu úmrtnosť,“ uviedol Ľ. Okruhlica.

Tvrdenia WHO o horšom priebehu ochorenia Covid-19 spôsobeného novým koronavírusom u fajčiarov dokazujú aj údaje o nakazených z viacerých krajín. Zistenia z Číny ukázali, že medzi pacientmi, ktorí potrebovali pľúcnu ventiláciu alebo zomreli, bolo viac fajčiarov a vyššie percento fajčiarov bolo i medzi ťažkými prípadmi infekcie.

Fajčiari mali približne 2,4-krát väčšiu pravdepodobnosť prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti a potrebu mechanickej ventilácie než nefajčiari. Zo zistených prípadov zomrelo 4,8 percenta mužov a len 2,8 percenta žien. Zrejme to súvisí aj s tým, že v Číne fajčí okolo 50 až 80 percent mužov a len tri percentá žien. Vysoká miera fajčiarov je aj medzi mužmi v Iráne, Taliansku, Španielsku a v Južnej Kórei, kde sú mnohí pacienti s ťažkým priebehom ochorenia.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nižšie riziko nemajú ani tí, ktorí fajčia elektronické cigarety. Aj práca austrálskych autorov publikovaná 20. marca poukazuje na zvýšenú zraniteľnosť fajčiarov v&nbsp;prípade ochorenia Covid-19 a&nbsp;na to, že fajčenie môže zvyšovať riziko nákazy, jej prenos a&nbsp;úmrtnosť. Tieto riziká a&nbsp;následky sa podľa vedcov týkajú aj používateľov elektronických cigariet a&nbsp;zariadení IQOS. Na spojitosť medzi fajčením a&nbsp;oslabením imunitného systému či pľúcnymi zápalmi v&nbsp;súvislosti s&nbsp;koronavírusom nedávno poukázali aj lekári v&nbsp;odbornom časopise Scientific American.

Rozsiahlejšie štúdie zatiaľ neexistujú, isté však je, že ak na pľúca oslabené fajčením zaútočí koronavírus, budú mu odolávať s&nbsp;väčšími problémami než pľúca zdravého človeka. Ďalšie skupiny, ktoré môže koronavírus ohroziť výraznejšie než iné, sú napríklad ľudia, ktorí majú ťažkosti s&nbsp;dýchaním, teda s&nbsp;už existujúcimi pľúcnymi ochoreniami, ako je chronická obštrukčná choroba pľúc či bronchiálna astma, keby nepokračovali v&nbsp;liečbe.

Apríl je pre mnohých alergikov náročné obdobie, v&nbsp;ovzduší sa zvyšuje koncentrácia peľov rôznych stromov a&nbsp;tráv. Mnohí majú strach, že práve v&nbsp;tomto čase sa nakazia koronavírusom. „Strach narastá so stúpajúcim počtom prípadov nákazy a&nbsp;alergici v&nbsp;panike zaplavia už teraz vyťažený zdravotný systém,“ upozorňuje alergiologička MUDr. Katarína Bergendiová z&nbsp;centra ImunoVital. Často sa k&nbsp;alergickej nádche pridruží postihnutie očí, očné spojivky sa môžu zapáliť a&nbsp;opuchnúť. Vyskytuje sa aj mierne zvýšené teploty, pálenie a&nbsp;svrbenie pier a&nbsp;sliznice úst.

Ak sa tieto príznaky neliečia už v&nbsp;začiatkoch a&nbsp;alergická nádcha sa podcení, stav sa môže zhoršovať a&nbsp;môže sa vyvinúť bronchiálna astma, ktorou trpí až 30 percent pacientov s&nbsp;alergickou nádchou. Mnohí astmatici, ktorí užívajú inhalačné kortikosteroidy, sa obávajú pokračovať v&nbsp;liečbe. Objavili sa totiž informácie, že tieto lieky sú nevhodné pri ochorení Covid-19, a&nbsp;pýtajú sa, ako by mali postupovať.

„Určite treba pokračovať v&nbsp;užívaní základnej protizápalovej liečby naordinovanej špecialistom na bronchiálnu astmu! Pri súčasnej pandémii najlepšia vec, ktorú môže človek s&nbsp;bronchiálnou astmou urobiť, je dostať astmu pod kontrolu. Zastavením liečby sa človek vystaví riziku vzplanutia astmy – najmä keď vstupujeme do jarnej alergickej sezóny. Tým, že astma zostáva pod kontrolou, osoba s&nbsp;astmou znižuje pravdepodobnosť, že ochorie na Covid-19. Týmto spôsobom budú pľúca pacientov s&nbsp;bronchiálnou astmou zároveň najlepšie pripravené, keby aj akákoľvek infekcia alebo alergén viedli k&nbsp;zhoršeniu ich stavu,“ tvrdí odborníčka.

<ul>
<li>&nbsp;Rozhodne nefajčite. Ak to nedokážete, obmedzte fajčenie na najnižšiu možnú mieru.</li>
<li>&nbsp;Ak ste alergik a máte ťažkosti, podstupujte obvyklú antialergickú liečbu a vyhýbajte sa kontaktu s alergénom.</li>
<li>&nbsp;Riešte príčinu ochorenia špecifickou alergénovou imunoterapiou.</li>
<li>&nbsp;Ak užívajte protizápalové lieky na bronchiálnu astmu, ku ktorým patria antileukotriény, inhalačné kortikosteroidy a inhalačná dávka takzvaných uvoľňovačov (zvyšujú prietok vzduchu prieduškami), neprerušujte liečbu a riaďte sa pokynmi alergiológa alebo pľúcneho lekára!</li>
<li>&nbsp;Zvyšujte si imunitu otužovaním a športom.</li>
<li>&nbsp;Dbajte na denný prísun vitamínov C, D a zinku.</li>
</ul>